Na víkendovom moto-výlete po Slovensku som dostal možnosť skúsiť si Ogardovu ? ?Multisrandu?. Motorka sa mi vždy dizajnovo páčila, veď povedzme si, ktorá moto-Talianka je škaredá, ale z pohľadu cestného endura som nad ňou krčil nosom. ...ale lepšie raz skúsiť, ako sa tisíc krát pozerať.

Krásna, čierna, extravagantná, talianska panička s dokonalými líniami sporo oblečená do vkusných červených doplnkov Rizoma, chodiaca na štíhlych apsajdavnoch obutých v lodičkách značky Brembo... tep sa mi mimovoľne zvyšuje ako keď okolo vás prejde pekná baba a vy viete že ten pohľad nebol márny.
Po nasadnutí a otočením kľúčika sa okamžite rozľahne v okolí penziónu Babia Hora bigbeat ?Termixov? /termignoni/ sprevádzaný perkusnými zvukmi chrastiacej suchej a otvorenej spojky... toľko krát počuté zvuky a vibrácie sa tento krát prenášajú priamo pod kožu a niekde vzadu na temene hlavy cítim slastné zimomriavky ? .. tento stroj žije!?. V priebehu minúty získavam odučený zlozvyk pridávať plyn a z rozostreným pohľadom počúvať zvukovú kulisu. Ej veru majiteľ boxera BMW môže o niečom takomto leda snívať a nepomôže mu žiaden laďák.

Začínam vnímať celým povrchom tela a nasávať dojmy pocity. Sedlo na mňa pôsobí dojmom drevenej lavice obtiahnutej koženkou po ktorej človeka musí po 5 km ukrutne rozbolieť zadok .. ale omyl !! Opak je pravdou sedlo je vynikajúco ergonomicky riešené a navyše pod koženkou sa skrýval gélový tlmič zadnice jazdcovej, takže žiadne spoznávanie stredoveku cez zadok sa nekonalo.

Prvý mierny šok nastal pri pokuse stlačiť spojku a zaradiť prvý kvalt. Spojka oproti môjmu BMW ukrutne tvrdá a na kvaltpáku som musel tiež vyslovene skočiť. Pár krát som si medzi jednotlivými kvaltami popridával kým som si zvykol že spojka zaberá až úplne hore. Dostávame sa na cestu, kde s ňou opatrne začínam laškovať zo strany na stranu. Príjemne prekvapený jej ?váhou? a jazdnými vlastnosťami idem skúsiť čo mi povie motor. A panečku ten toho povedal strašne veľa. Ešte teraz sa mi ježia chlpy, keď si spomeniem na tu silu a ochotu vyraziť vpred aj malým pootočením plynovej rukoväte. Stačí aby ste držali motor nad 3tisíc otáčok a ten je potom ochotný na každom rýchlostnom stupni vyskúšať váš pud sebazáchovy a ramenné kĺby. Už keď som na ňu sadal všimol som si brzdy Brembo takže skvelým brzdením som prekvapený nebol. Čo ma šokovalo bol podvozok, je tvrdší ako u BMW a to teda ešte nebol žiaden ak beriem do úvahy všetky cestné endurá, ktoré som skúsil. Pri brzdení v zákrutách mala trošku tendenciu sa vyrovnávať na čo som si pri BMW odvykol ale nebolo to nič hrozné ani záludné.

Ozajstný sexuálny zážitok som si odniesol na krásnej kľukatej ceste z Nitrianskeho Rudna do Ilavy. Nádherný pocit cítiť, ako pri výjazdoch zo zákrut ide motor za plynom. Dobrý asfalt, ľúbivé zákruty a medzi nohami nadržaná temperamentná Talianka pripravená dať aj brať. Do zákrut sa jej vôbec nechcelo tak ako som zvyknutý z mojej nemeckej tatramatky, ale je to len sila zvyku. Celá motorka sa nesie v duchu ?ak niečo chceš, musíš preto niečo urobiť až potom to dostaneš?. Predné plexi, ktoré na mňa pôsobilo nie príliš presvedčivým dojmom si prekvapivo dobre odvádzalo svoju prácu a komfort pri jazde bol väčší ako za oveľa väčším plexi na BMW GS. Jazdec rozhodne netrpí turbulenciami. Chýbali mi chrániče rúk na ktoré som zvyknutý, ale plne chápem že tejto motorke by dizajnovo nepridali.

Ogardovi som ju odovzdával v mierne extatickom stave s vyschnutým hrdlom a hrčou emócií v hlave. Nie je to motorka do terénu, je to čistokrvný cesťák a športovec oblečený do šiat cestného endura a tak tu motorku treba aj brať.

Je to motorka ktorá vie ako chytiť za srdce a poriadne s ním zatriasť. Je to Ducati.
01.05.08, raptor