Ako sa jazdí s KTM 1290 Super Adventure R dobrodružná turistika?

 Na začiatok len poviem, že toto nie je test eRka, ten sme publikovali v MMA 7-8/17, ale skôr skúsenosti a informácie o tom, že ak ste športovo založený jazdec a volíte tento model, ako sa dá následne využiť i na ďalekú dobrodružnú trasu. A poviem, dá sa úplne perfektne ale s miernymi úpravami, pretože eRko nie je majoritne určené na ďalekú turistiku, na to má KTM perfektné modely S a hlavne model T. V časovej situácií pred mototripom v ktorej som bol mi eRko prišlo neskutočne vhod. Viem, že táto motorka sa nebojí ničoho, motoricky a podvozkovo je skoro identická s  modelmi S a T a navyše má neskutočne skvelú výbavu, ktorú som denne využíval naplno.  


Luxusná výbava

Výkon 160 koní je úplne šialený, podvozok je plne nastaviteľný mechanicky na oboch koncoch, stroj disponuje záchranným elektronickým systémom pri brzdení v náklone. I táto verzia má štyri mapy riadenia motora a na základe toho, ktorú zvolíte, sa automaticky prestavuje trakčná kontrola. V prípade mapy Rain sa výkon zníži až na 100 koní. Sú tu ale väčšie kolesá, vzadu 18“ a vpredu 21“. Doslova vás vyšokuje palubný displej, čo je čistokrvný plnofarebný tablet aj s možnosťou nastavenia sklonu podľa potrieb jazdca. Displej vám zobrazuje toľko údajov, koľko si ich zadáte a mení farbu podľa intenzity svetla. Je úžasne čitateľný za úplne každých podmienok, škoda len, že veľkosť písmen nie je trošičku väčšia. Štvorbodový ovládač na ľavej rukoväti pomáha k jeho bleskovému ovládaniu a perfektné je to, že si viete na ňom nastaviť dve nezávislé informačné plochy s rozdielnymi palubnými údajmi. Ja som volil hlavne meranie tlaku v pneumatikách, vonkajšiu teplotu, priemernú spotrebu a dojazd na palivo. Displej vám pri poklese paliva, či poruche, pri vypnutom tlačidla zapaľovania, alebo i vysunutom bočnom stojane všetko hlási obrovským výrazným pásom v ktorom svieti konkrétna textová výstraha. Nehľadajte spínaciu skrinku, kľúč s dosahom cca 1,5 metra aktivuje spínačku a tlačidlom na pravej rukoväti spúšťate a vypínate elektroniku do potrebného stavu. Tým tlačidlom sa dajú uzamknúť i riadidlá, pričom kľúč má vyklápaciu časť a tou uzamykáte mechanicky oba kufre. Pod „tabletom“ nájdete 12 V krytú zásuvku a vpravo do neho vodeodolnú plochú schránku, s USB nabíjaním pre mobil, ale spravidla som tam mal kľúč. Pod sedadlo nevojde vôbec niča tak môžeme ísť k úpravám pred jazdou.    


Toto sme museli upraviť

1290 R je štandardne obuté na offroad pneumatikách, tak mi ho v KTM prezulina cestné pneu Continental ContiTrailAttak 2 s neuveriteľným gripom. Sedadlo eRka je prispôsobené pre potreby offradového jazdca a je tenšie a jednodielne, čo paradoxne spolujazdkyňa docenila, pretože bola v lepšom zákryte za mnou a nie nado mnou. Lenže je aj tenšie a tvrdšie, a tak šikovné Ankine ruky ušili na sedadlo poťah s 3,5 cm penou, pretože inak by bolo tých 3 000 km trochu bolestných. Predný štít je priamo určený na športový typ jazdy a preto je príliš nízky aj keď vrstvený a jeho vrchná časť sa dá zdvihnúť o cca 9 cm. Tu som musel nainštalovať transparentný deflektor LOSTER (V x Š: 18 x 30 cm), s ktorým mi pomohol Styx. Tento deflektor sa dá i sklápať v uhle cca 35° st. a o pohodlie teda bolo postarané. TOP CASE bol nutný a perfektne som ocenil širokánsku a pevnú platňu motorky, ktorá mi umožnila nainštalovať kufor tak, aby sme obaja na motorke mali dostatok miesta. Tankbag som použil Bagster, nádrž je plastová a tak som použil inštalačné popruhy a kotvenie o padací rám a krk motorky. GPS Garmin som nechcel napájať zo zásuvky, ale priamo z batérie. Kapoty tohto stroja dokáže rozobrať aj malé decko, tak intuitívne do seba zapadajú a je pod nimi dostatok priestoru pre kábel až k batérii pod sedadlo. Tu ma napadlo ako je vlastne jednoducho prístupná časť motorky v okolí nádrže pri potrebnom servise.    


A štartujeme!!! – Motoricky je to bomba

10 dní v sedle motorky musí byť predovšetkým neúnavných a dve GS Adventure s ktorými sme šli boli plne vybavené na dlhé sedenie v sedle. Maximálny komfort na KTM sme si zabezpečili našimi úpravami a motorka sa stala plnohodnotným turistom po všetkých stránkach a tým myslím i v daždi. Ergonómia všetkých prvkov akoby bola šitá presne na mňa. 160 koní oproti geesám bolo cítiť pri predbiehaniach, či kopcovitých pasoch, výkonnostne je motorka pre tento typ jazdy predimenzovaná. Silný dážď nás zachytil dva krát a nevedel som si vynachváliť mapu Rain, kedy motorka pracujev úplne inom režime. V kombinácii s použitými pneu som desiatky  kilometrov v daždi v točivých cestách išiel ako po masle bez najmenšieho náznaku incidentu a i v tomto režime nemá motor problém akcelerovať v kritických úsekoch. V plnom výkone je výborne lineárne nastavený bez trhavých momentov, pričom som okamžite začal využívať radenie bez spojky, kde pri tisícoch najazdených kilometrov vám to krásne šetrí ľavé zápästie. Samozrejme pri pomalých rýchlostiach to ide trhavo, tu som spojku používal, ale vo vyšších rýchlostiach to ide ako po masle a hlavne pod plným plynom hore i dolu. Ak preraďujem, na sekundu sa stlmí výkon, prevod zapadne a plynule ťahá stroj bez šklbnutia. Napríklad u GS tento systém funguje tak, že hore radíte pod plynom a pri radení smerom nadol plyn zaklapnete. Ak to tak neurobíte, tak to nepôjde, v prípade KTM je systém vymyslený lepšie. Véčko KTM ale nedokáže to, čo boxer GS a to ísť v pomalých úsekoch na 6-tke. A ani pri 80-tke a až pri 90-tke necuká, ale nedokáže z tejto pozície „beztrestne“ akcelerovať. Treba proste radiť a radiť, podľa aktuálnych okolností. Čo ma ale dostalo, tak spotreba. Pri 23 litrovej nádrži som viac krát prišiel až k hranici 400 km na nádrž  s rezervou 3 litre. No neskutočné, spotrebu som meral tak, že som vždy dotankoval do plna a vydelil kilometre a palivo. Tu je výsledok: 5,16 l na stovku v plnej záťaži. BOMBA!  


 Podvozok je neskutočný!

Toto v KTM vedia robiť. Takto obutý a s nastaveným podvozkom na našu záťaž má motorka neskutočnú prieraznosť. Naše cesty boli prevažne II. III. a IV triedy a tu je táto technika ako doma. Predok s 21“ kolesom akoby tie jamy ani nevidel, tá prieraznosť zlými cestami je čisto žehličková. A potom šup do stúpačiek a do ľahkého terénu. Keby som nevedel, že mám pod sebou 1290-ku tak by som povedal, že mám pod sebou 350-ku. Veď motorka neváži ani 220 kg a je neuveriteľne obratná a sebaistá. Áno to 21“ koleso zväčšuje polomer zatáčania, ale to sa stávalo iba v top zákrutách doslova, kde bolo treba ísť okolo päty. V pozícií v stúpačkách som mi trošku vadila širšia nádrž. Motor je hravý a výhodou je plynulé a veľmi presné dávkovanie výkonu s ohľadom na plynovú rukoväť. Presná kontrola, presný výkon, presná odozva. Proste sa do toho Albánska a Montenegro musím vrátiť ešte raz, ale už sólo, aby som si to vychutnal. 1290 R je zároveň priam bezkonkurenčná kombinácia športovej a zároveň turistickej motorky. Normálne rozmýšľam, že k čomu by som ju prirovnal...    


Únavnosť a praktickosť

Keďže som si mašinku dovybavil a doladil veľmi som bol zvedavý, kto sa z troch motoriek bude dvíhať do stúpačiek kvôli sedacím svalom. A neuveríte, nebol som to ja. Širšia nádrž vpredu a pridaný deflektor z nás vytvorili jeden aerodynamický celok. Anka mi do interkomu hovorí, že ako je to možné, že jej s prilbou netrhá turbulentný vzduch? Paradoxne k tomu pomohlo aj práve rovnejšie sedadlo ale najväčšiu zásluhu na tom má fabrika a vývoj motorky v aerodynamickom tuneli. Musím povedať, že je to asi prvá KTM Adventure v rade, ktorá ma až takto pozitívne v tomto smere prekvapila. Ale prekvapili ma aj iné veci. Obrátené čertove rohy – predné LED svetlo je plne automatické a samé sa prepína na denné, či nočné svietenie. V zákrutách si krásne prisvecuje, ale moji kolegovia cez deň pred mnou hovoria, žema za sebou v zrkadlách nevidia. Mal som motorku plne naloženú a svetlo prestavené na doraz dolu, tak to preto, ale prechádzali sme cez deň asi stovkou tunelov dlhších, či krátkych a splynutie LED svetelného lúčas prenikajúcim denným svetlom na vlnovej dĺžke malo za výsledok to, že som nevidel skoro nič a navyše svetelný lúč nedopadal tam kde mal ale do diaľky. Vtedy som chcel mať vpredu riadnu žiarovku H4. Nefunkčné koncové LED svetlo ma štvalo, proste neviete vymeniť žiarovku a pokračovať bezpečne ďalej, pretože pár nočných jázd sme mali, pričom ale brzdové svetlo fungovalo super. Po konzultácii s Jožkom Riedlom (technik KTM) som sa dozvedel, že všetko mala na starosti vybitá poistka, ktorá prerušila okruh. Pokiaľ by odišlo priamo LED svetlo a elektrický okruh by bol aktívny, displej vypíše poruchu a ako záchranu, systém jemne rozsvieti smerové svetlá ako náhradu za obrysové. Takže vymyslené to je.A žiaľ musím povedať pravdu s bezkľúčovým štartom. Hlavný kľúč mi zlyhal celkom 3 krát, raz vo vlhku, raz v teplotách +36°C a raz ráno, keď som mal motorku pod plachtou. A nepomohlo nič, komunikácia s riadiacou jednotkou zlyhala a partiu som pekne zdržal. Pýtate sa ako som to odblokoval? Mal som náhradný kľúč, ten sa ale musí tesne priložiť k dotykovej ploche riadiacej jednotky a motorka sa aktivovala. To isté som urobil aj s veľkým kľúčom, ale bezúspešne. Takže opäť konzultácia s Jožkom Riedlom z KTM. Dozvedel som sa, že príčin môže byť viac a jedna z nich môže byť slabšia batéria v kľúči a i nechcené viacnásobné stlačenie tlačidla aktivácie tesne za sebou. Každopádne netreba strácať rozvahu a dať štartu časový, niekoľkosekundový odstup.    


Turistika ako vyšitá

KTM 1290 Super Adventure R sa papierovo tvári, že na iné ako ostré jazdenie v teréne nie je určené. Pozrite sa ako máličko stačilo a je z nej svojský a plne jej patrí právo označenia „neúnavný“ turista. Je výborne chránená odspodu aj z boku. Ešte by to chcelo iné kufre, tie originálne neskutočne zapadajú do celku motorky, výborne sa s nimi manipuluje, ale na takýto typ jazdenia moc vhodné nie sú. Plávajúce kotvenie kufrov umožňuje eliminovať otrasy kufrov, ale trúbiace geesá za mnou na jednej rozmlátenej ceste vAlbánsku ma zastavili. „Ak pôjdeme tadiaľto ďalej, tak máš po kufroch“ hovorí mi Rudo a Palo svorne prikyvuje. Taká škoda, tá motorka presne takúto cestu miluje a práve tu sa prejavili jej skutočné kvality podvozku a obratnosti. Inak ten pravý kufor je skoro ako diplomatka, ale vošiel mi tu kompresor, vrecko s náradím, sprej na reťaz a dva kompletné nepremoky, ale mal som čo robiť aby som ho zavrel. Ľavý je skoro dvojnásobne objemnejší, ale veci potrebujete mať v 20-tich igelitkách, aby tu vošli. Preto na ďalekú turistiku voľte iný typ kufrov, ak ste jazdec s malým rádiusom, tieto vám vystačia. Veľmi som ocenil prítomnosť hlavného stojanu, práve kvôli mazaniu reťaze a je vyvážený tak, že motorka naň vyskočí skoro sama, keď to viete. Bočný stojan je ale príliš dlhý, mali by z neho zo 2 cm odpíliť, pretože v zaťaženom stave sa nedá bezpečne vyklopiť a keď ste na motorke musel som motorku riadne nahnúť doprava, aby som ho vedel zaklopiť. A tým, že eRko je konštrukčne vysoké (výška sedadla je 89 cm) väčšinu manévrov na mieste robím na špičkách, o to to bolo horšie. Ale aj toto k tomu patrí, koniec dobrý všetko dobré. Až na pár vecí ktoré sa určite do budúcna vyriešia by som si na tú motorku sadol a dal si tých 3 000 km ešte raz.KTM ďakujem vám.    


Článok bol uverejnený v časopise Motomagazin 9/2017

Text: Vlado Brniak, foto: autor a A. Brniaková



12.02.18, Tamasi    
Foto titulka
Ako sa jazdí s KTM 1290 Super Adventure R dobrodružná turistika?

Fotogaléria
Tamasi - Ako sa jazdí s KTM 1290 Super Adventure R dobrodružná turistika?

fffffff
fffff
Diskusia k článku
Vložiť príspevok môže iba registrovaný užívateľ.




Mediálni partneri
Motomagazín
Reklamní partneri
Copyright © 2oo4-2o17 eXe | ISSN 1337-3064 | Všetky práva vyhradené | Redakcia | RSS | Prístupnosť | motocykel.sk na Facebooku | 0.01402