… a potom poisti sa !!!

… a potom poisti sa !!! Alebo voľné pokračovanie Hlohoveckých halušiek

(Toto rozprávanie je vymyslené, akákoľvek podobnosť so skutočnosťou je čisto náhodná)

Dňa 22.4. 2005 láskavý Manitou odvrátil ochrannú ruku a stala sa nehoda. Môj mustang sa zrazil zo železným koňom  (podrobnosti si môžete prečítať tu (Hlohovecké halušky, alebo ako Raptor pokrstil Nasťu). Nejdem plakať nad rozliatym mliekom, čo sa stalo, stalo sa. Alebo, ako raz povedal (mne neznámy) múdry indiánsky brat   ?čo ťa nezabije to ťa posilní?. Dnes t.j. 14.1 2005 keď píšem tieto riadky vojnová sekera s bledými tvárami stále nie je zakopaná.

To však nie je predmetom môjho rozprávania pri ohníku a voňavom rebierku z bizóna. Pohodlne sa usaďte, ja, náčelník ?Prerastené decko? Vám dnes porozprávam, ako sa k nám červeným bratom správajú bieli otcovia (nielen) z W.ashingotnu.

Môjho smrteľne raneného mustanga prišli obzrieť bieli doktori. Či je naozaj taký zranený, ako vyzerá. Stále sa im však čosi nepáčilo, tak sa prišli pozrieť ešte raz a potom ešte raz. …

…bieli doktori asi radi chodia na prechádzky…

Bieli doktori pozreli, odcválali do W.ashingotnu a dali si pauzu. Snáď si nebudú naháňať svoje biele zadky kvôli nejakému červenokožcovi. Medzitým sme zaviezli smrteľne raneného mustanga do domovskej stajne v hlavnom meste našej krásnej krajiny. ?Štaľmajstri? mi vyrátali koľko by stála operácia, aby mustang mohol so mnou zas slobodne behať po prériách. Keď mi povedali sumu, smutne som zvesil moje indiánske uši a nechal si papierik pre doktorov z W.ashingotnu a odišiel zarábať zlaté nuggety do čokolandu. Prečo? Aby som zaplatil dlh za môjho mustanga. Áno dlh!!  Aj na mustanga som si musel požičať od iných bledých tvárí

...úbohý indián…prišiel o koňa čo si kúpil na dlh

Pri odchode do čokolandu som sa dohodol z bielymi doktorkami, že kým budem preč, nech posielajú svoje vtipné postrehy a anekdoty môjmu červenému JUDR. bratovi čo pozná veľa ich fínt.

Bieli doktori sú prešibaní. Vymysleli ďalšiu búdu na prašivého červeného psa. Bieli doktori si najali iných detekto-doktorov (ďalej len ?detektorov?), ktorí sa profesionálne zaoberajú tým, či my červení neklameme, ak sa nášmu mustangovi stane nejaký úraz. Detektori posielali pre mňa drahé dymové signály do čokolandu. Nie a nie pochopiť že na nich čaká niekto rovnocenný u nás doma.

...a môžete len 1x  hádať, v akom vzťahu je squaw čo vedie bielych doktorov a bledá tvár čo šéfuje detektorom  😉

A detektori robili svoju robotu naozaj príkladne. V čokolande som sa paradoxne staral tiež o mustangov ale takých naozajstných. Jedného krásneho horúceho letného dňa si vychádzkujem v teréne a nezáväzne premýšľam o tom či dnes preplávam, alebo nepreplávam to 1,5km široké jazero. V tom mi zazvoní môj prenosný prijímač dymových signálov. Detektori našli. Detektori vypátrali.

Vraj rodný list od môjho mustanga je falošný. Podvedome som pritiahol koňa za uzdu, ale priznám sa, zastalo vo mne úplne všetko.

?ako prosím ??!!?

Vraj nemám na nich hrať divadlo. Našli a vypátrali, že rodný list je falošný … oznámil tvrdým tónom detektor … pauza na oboch stranách ako z filmu

Pýtam sa ?a teraz čo??

Navrhli mi, že keď budem dobrý tichý indián, tak to nechajú tak, ale za operáciu môjho smrteľne raneného mustanga mi dajú iba zopár zlatých nuggetov. Ako bonus, mňa červeného psa, oni dobrí detektori nenabonzujú šerifovi. Dobrí, dobrí detektori… Keďže som 100% vedel že rodný list je pravý tak s tou najčervenšou červenou tvárou som im oznámil, že ak sú si takí istí svojim tvrdením nech, ma začne naháňať šerif aj so svojími pištoľníkmi. Nech bonzujú čo im biele krky stačia. Zvláštne že do dnešného dňa z toho nič nebolo…

…keby som to povedal červenému bratovi (čo robí pre šerifa) čo mi vydával rodný list k mustangovi, tak si toho detektora nájde a doslova a do písmena ho škaredo oskalpuje, tento červený brat je veľmi prchký a alergický na detektorov…

Logický uzáver mi vychádza asi tak, že detektori programovo skúšajú vystrašiť červené tváre s cieľom dosiahnuť čo najmenej vyplatených nuggetov (veď nakoniec za to sú platení). Ak by mali na druhom konci iného viac zo života vystrašeného červenokožca tak im ich taktika vyjde, nezdá sa to ale takéto niečo vie nepripraveného človeka zaskočiť, to mi verte!!! Len škoda že nad ich praktikami by sa súhlasne usmieval aj fiktívny Tony Soprano.

…to ja jazero som nakoniec preplával ešte v ten deň   uff, uff…

Detektori nevolali iba raz, volali viac krát. Posledný krát, keď som im už ľútostivo miliónty krát vysvetľoval nech všetky (pre mňa tak drahé roamingové a zbytočné) dymové anekdoty posielajú JUDR.-bratovi, náš rozhovor skončil tak, že som započul ďalšieho detektora ako vraví tomu s ktorým som telefonoval nech založí listinu do šuflíka na ďalšie tri mesiace. Náhoda že to povedal tak aby som to počul? …alebo je to moja paranoja? J

…slaboduchejším červeným bratom vysvetlím! detektori nevyšetrujú… oni sa len tvária a hrajú na čas, na gitaru a na nervy vo svojich zatuchnutých teepee…

Kto vie ako dlho by sa to vlieklo keby som sa po návrate z čokolandu nevybral aj z JUDR.-bratom do hlavného teepee bielych doktorov (nie detektorov !!!) z W.ashingotnu. Dostalo sa nám vrelého privítania. Squaw čo mala na starosti náš spis samozrejme nebola v práci a jej priama nadriadená sa k nám obom správala ako k nechceným retardovaným deckám. JUDR. – brat však ukázal svoje kvality a veľmi rozumne a pokojne sa porozprával s TOU-ČO-MYKÁ-PLECAMI. Nakoniec nám squaw prezradila, že aj tak sme vlastne sprostí my, lebo sa jej zdá, že nuggety boli zaslané v piatok (boli sme tam v pondelok). Načo ma napadla celkom nemiestna otázka, že či bola taká láskyplná a vycupitala hore schodíkmi a nazrela do listín, či sa jej zdanie zakladá na pravde. Pozrela na mňa pohľadom pri ktorom som sa okrem všetkých predchádzajúcich prívlastkov bonusovo cítil ešte aj ako všivavý, ale na moje veľké šťastie vycupitala, nakukla, docupitala a blahosklonne odpovedala áno, je to pravda. Peniaze boli zaslané v piatok a dokonca odpovedala aj na moju ďalšiu nemiestnu otázku že koľko nuggetov mi bieli doktori z W.ashingotnu poslali. Ani zďaleka to nebolo toľko kolko chceme ale…

… lepší vrabec v hrsti ako holub na streche…

Rozhodol som sa, že to nebudem komentovať a verte mi to ja velice rád. Až neskôr som zistil, ako múdro som spravil. Keďže ako červenokožec z princípu neverím bledým tváram skontaktoval som jednu červenú squaw čo robí v bielych uradoch, kde je veľa nuggetov bielych ľudí a tá mi vystopovala, že nuggety neboli odoslané v piatok, ale v pondelok neskoro poobede, čiže až po našej návšteve.

… mlčať je zlato … doslova

     Ale posledné slovo ešte zďaleka nepadlo …