Reklama

Anglický plnokrvník - test Triumph Thruxton 1200 R

Ako tak prechádzam testovaním motocyklov celej rady modernej klasiky „Modern Classic“ od Triumphu, konečne sa dostávam k Thruxtonu, a to hneď k R-kovej verzii. Musím priznať, že po poslednej zábave na Scrambleri, predchádzajúcom uhladenom gentlemanovi Bonneville 1200, a naozaj osobitnom Bobberi, prichádza na rad niečo, čo je naozaj veľmi blízko mojej krvnej skupiny.  


Legendárny športovec

V roku 1965 vyrobili zopár prvých továrenských motocyklov T120R určených na homologizačné účely, ktoré neskôr zaradili do vytrvalostných pretekov, a práve tieto boli prvé označené konštruktérmi Bonneville Thruxton T120R.V roku 1969 na vytrvalostných pretekoch Thruxton 500 na okruhu Thruxton Circuit v Hampshire obsadil Triumph s týmito motocyklami prvé tri miesta, a práve podľa tohto okruhu nesie súčasný Thruxton svoje meno. Na tomto preteku Malcom Uphill na Thruxtone ako prvý dosiahol priemernú rýchlosť cez 100,09 míľ/h hneď v prvom kole.Práve v tento moment, podľa mňa, Triumph nezmazateľne vytesal svoje meno do histórie Café racerov.Dovtedy bolo cieľom dosiahnuť „The ton“, čo znamená vlastne dosiahnuť rýchlosť 100 míľ za hodinu, a práve Malcom už urobil „tonu“ ako priemer na kolo.  


Viac ako dôstojný nástupca

Nový Thruxton sa vôbec nemusí hanbiť niesť tento odkaz v svojom mene a už spomenuté prirovnanie z názvu „anglický plnokrvník“ si určite zaslúži. Nechajme teda históriu za nami a poďme rovno k novej dvanástke. Ešte než sadnem za riadidlá, nedá mi stokrát obehnúť motorku dookola a vychutnať si všetky tie detaily. Hneď prvých pár čo ma zaujalo je kombinácia použitých komponentov – pruženie, brzdy a srdce motorky – motor. Spočiatku sa mi zdalo divné kombinovať predné USD tlmiče Showa so zadnými Öhlinsami, no rozčarovanie z tejto kombinácie ma prešlo veľmi rýchlo, akonáhle som opustil mesto a dostal sa do zákrut, kde je tento plnokrvník ako doma. Motor a jeho vizuálny dojem na Thruxtone, napriek jeho väčšiemu objemu, je oproti svojmu vzduchom chladenému predchodcovi viac kompaktný, dokonca si na prvý pohľad decentne umiestnený chladič ani nevšimnete. Celkový dojem dokonalého café racera dotvárajú hliníkové ráfiky s klasickým výpletom vpredu aj vzadu a horné okuliare z lešteného hliníka. Popisovať každý detail a spracovanie nechajme k fľaške ginu, či dobrej whisky počas zimných večerov a poďme radšej jazdiť.  


 V sedle zabudnete na všetko nepodstatné

Ako sa tak pozerám na Thruxtona, očakávam nekompromisný café racer posed - ruky natiahnuté, zadok niekde na „ešpézetke“, pupok na nádrži a celú váhu v zápästiach. Akonáhle som sa však posadil hneď ma to vyviedlo z omylu. Váha síce ostáva na rukách, ale posed je celkom príjemný a brúsené sedlo ponúka dostatok miesta, kde nohy automaticky zapadnú do výrezov na nádrži a úzka šírka a poloha stúpačiek jednoznačne napovedá, o čom to jazdenie asi bude. Ruky mi spadnú na riadidlá, ako keby tam mali trvalý pobyt už desaťročia. Čo ma prekvapilo, bola oveľa pohodlnejšia poloha ako u iných café racerov, ktoré som mal možnosť otestovať – no v tomto prípade beriem do úvahy ako etalon Norton Commando 961. Asi som trocha konzervatívny, ale pravý café racer má byť podľa mňa „anglán“ a radový dvojvalec. Ako sa tak prepletám mestom v plnej premávke tak úzka stavba, dokonalá manipulácia, mäkká spojka, masívny ťah skoro už od voľnobežných otáčok, odpútali moje sústredenie len na jazdu. Úplne som zabudol kontrolovať budíky, nezaujíma ma žiadne info o zaradenom rýchlostnom stupni, predpísanú rýchlosť len odhadujem a užívam si svoj malý road race. Zľahka rozmýšľam o kombinácii tlmičov a ich nastavení a zdá sa mi na mesto dosť tvrdé. Pri prvej pauzičke za mestom si dám ďalších sto kolečiek okolo motorky hľadiac na všetky tie drobnosti a nachádzam kopec ďalších a ďalších malých detailov – s naštartovaným motorom sa vpredu na mňa usmieva ledkové denné osvetlenie, na vrchu 14,5 litrovej nádrže je klasické uchytenie nádrže nerezovým pásom podloženým gumou ako u starých okruhových špeciálov a o klasickom uzamykateľnom viečku na nádrži ani nehovorím. Vypnem motor a idem sa hrať trochu s nastavením pretože sa blíži úsek zákrut a je načase povypínať všetky vymoženosti digitálnej doby a vrátiť sa späť do analogových čias, tzn. kontrola trakcie – OFF, ABS – OFF. Teraz začína poriadna zábava. Otočím rukoväťou a Thruxton mi ponúkne výhľad na vrcholky stromov. Wheelie sa dá krásne kontrolovať dávkovaním plynu a predné kolo pokladám späť na asfalt bez použitia zadnej brzdy, len ubraním plynu. Mám pred sebou plno zákrut kde je Thruxton ako doma a počiatočný dojem tvrdého podvozku sa mi teraz odvďačuje náklonmi až na hranu pneumatík Diablo Rosso Corsa od Pirelli. Stodvadsiatka vpredu a stošesťdesiatka vzadu spolu s dokonalým podvozkom upravujú môj posed na motorke úplne sami. Zadok zasunúť na koniec sedla, špičky na stupačky, ťažisko dopredu dole a vysadať – pán Thruxton si to sám pýta. Pri výjazdoch zo zákrut sa vôbec nesnažím hľadieť na otáčky, ale až keď sa mi opäť zdvíha predné kolo zhruba pred 5 000 ot./min viem, že už tam je plných 112 Nm a okolo 6 000 až 7 000 ot./min sa ozve všetkých 97 koní – tu si pozrite radšej technické parametre. Pozorovať to detailne nemalo vôbec zmysel.    


Kultivovaný športovec

Z troch jazdných režimov dávkovaných systémom ride-by-wire (žiadne lanko), ktoré sú– RAIN, ROAD a SPORT som našťastie nemusel použiť RAIN. Pre väčšinu jazdcov je určite dostatočný ROAD, ktorý eliminuje klasické trhnutie po jemnom otočení rukoväti. Ja však práve tento „kopanec“ môžem, tak som ostával vždy v režime SPORT. Čím viac kilometrov a utiahnutých zákrut mám za sebou, tým viac začínam premýšľať, aké by to bolo na okruhu. Snažím sa vysadať viac a viac, no tu už ma limituje výška stúpačiek. Adrenalín mi stúpa na najvyšší level a myšlienkami sa vraciam opäť k Nortonu. Tu je Thruxton v porovnaní s mojím etalonom café racera ďaleko príjemnejším a kultivovanejším spoločníkom a začína mi chýbať trochu tej anglickej drsnosti.Výkonom a krútiacim momentom je Thruxton však tabuľkovo vyššie. Začínam pomaly hľadať nejaké ozajstné nedostatky a sústredím sa na úplne každý detail jazdy. Snažím sa ísť do zákrut čo najviac na brzdy a dvojica 310 mm štvorpiestových plávajúcich monoblokov Brembo dáva mojím rukám pocítiť čo je to ozajstné brzdenie. Tento účinok predných bŕzd dopĺňajú zadné Nissin-y s 220 mm kotúčom – tu sa nedá naozaj na nič sťažovať. Účinok zadnej brzdy je slabší, čo je ale dané konštrukciou motocykla, tzn. ľahkým zadkom. Na našich cestách nie je vôbec raritou natrafiť na rôzne nerovnosti, avšak aj s týmito si tlmiče v základnom nastavení poradia celkom bez problémov, možno sem tam cvaknú zuby pri väčších výmoľoch, ale aj predné aj zadné pruženie sa dá plne nastaviť – samozrejme len v rámci krátkeho chodu tlmičov. Odozva na nerovnosti v zákrutách ale aj odozva počas podradenia, či ostrého výjazdu je čitateľná a žiadne nemilé prekvapenie ma nečakalo.    


Lepšieho spoločníka nenájdete

Najhoršie na Thruxtone bolo a vlastne stále je a bude je fakt, že sa vám nebude chcieť prestať na ňom jazdiť. Jediné čo vás dokáže zastaviť bude po dlhšej dobe a peknej dávke kilometrov začínajúce brnenie zadku, či iné príznaky únavy materiálu umiestneného medzi riadilami a sedánkou. Toto ale tiež nemusí byť pravda v prípade, že ste držiteľ prvého miesta „Iron butt“ alebo kilometrový masochista. Vzhľadom k tomu načo je Thruxton určený vidím možnosť veľkej turistky na tomto muscle biku len systémom „kreditka & zippák“. Ak však chcete poriadne vyvetrať hlavu a zažiť poriadny road race v klasickom štýle café racer, lepšieho spoločníka nenájdete.    


Triumph Thruxton 1200 R 

Cena: od 14 400 Eur (v r. 2017)

Motor: 1 200 ccm, 8 ventilov, SOHC, R2

Výkon: 97 k pri 6 750 ot./min.

Krút. moment: 112 Nm pri 4 950 ot./min.

Prevodovka: 6-stupňová, reťaz

Rám: kolískový, pozváraný z oceľových rúrok

Rozmery (DxŠxV): 2 235 x 745 x 1 030 mm

Hmotnosť: 203 kg (suchá)

Rázvor: 1 415 mm

Výška sedla: 810 mm

Objem pal. nádrže: 14,5 l

Pneu: vpredu: 120/70-17, vzadu: 160/60 – 17  


Motocykel na test zapožičal: Motocorse BL  


Test bol uverejnený v časopise Motomagazin 11 / 2017

Text: Juraj Vyskočil, foto: Marek Beneš



17.07.18, Tamasi    
Foto titulka
Anglický plnokrvník - test Triumph Thruxton 1200 R


Diskusia k článku
Vložiť príspevok môže iba registrovaný užívateľ.
Mediálni partneri
Motomagazín
Reklamní partneri
Copyright © 2oo4-2o17 eXe | ISSN 1337-3064 | Všetky práva vyhradené | Redakcia | RSS | Prístupnosť | Motocykel.sk na Facebooku 0.03529