Odpoveď na: 40+ – tu sme

[przwjhrjaujzepieztjte]

😈  Tak toto musím, nie je to Hollywood, ale musím.

 😁  Ale to nie len tak, to má aj sprievodné story:

Čo sa týka totálne vymakanej kino-techniky, zažil som niečo excelentné na Expo ´92 (Sevilla) v austrálskom pavilóne.

Do tohoto pavilónu bolo najťažšie sa dostať, stáli tam v dlhých špirálovitých radoch davy od skorého rána. Druhý-tretí-štvrtý deň som už po otvorení hlavného vstupu utekal hneď tam, ale nebola šanca do večera sa dostať dnu, tak som to posledné dni už vzdal, lebo prišli by sme o všetko ostatné.

Ale posledný deň som úplne náhodou trafil k nejakému „tajnému“ vedľajšiemu vstupu (asi núdzový východ), kde čakalo tak zo desať dvestoročných babičiek, niektoré o barlách alebo na vozíčku. Odrazu sa dvere zvnútra otvorili, vykukla jedna bomba kočka, usmiala sa na mumifikovaných návštevníkov a púšťala ich dnu. Ja som sa za jeden vozík postavil, pani múmia sa na mňa usmiala a kývla austrálčanke, že som s ňou. Tá sa zase usmiala, vedela, že nie som s ňou, ale kývla mi, nech idem dnu.

Odvtedy milujem austrálčanky a aj babky-múmie.

Hala vysoká vnútri nejakých 20-25 metrov, priemer asi tiež. Sedadlá divíákov asi v 8-10 stúpajúcich radoch do kruhu (teda 360°) a v strede pľac, akože javisko.

Každý čakal, že tam bude nejaký program, ale svetoborného ništ sa tam nedialo, zato odrazu obrovský rachot-buchot, trúbenie-zvonenie a ocitli sme sa v rušnom centre Melbornu, všetci sme museli uhnúť, lebo naproti na priechode sa rútila taká silnejšia pani, potom odrazu sme sa objavili v strede obrovského békajúceho  stáda oviec, JUJ!, ľahli sme od strachu lebo za nami zaštekal pes, ktorý nás preskočil a utekal ďalej.

Ďalší šok, keď zprava priletel vrtulník a preletel tesne nad nami, šeci sme ohluchli, len babky nie, lebo už  boli dávno hluché. Potom sme na pláži, potom zas nejaké veľkomesto a tak, furt všetko veľmi živé, všetko na maximálne otáčky, intenzívne, jak sviňa.

Premietanie 360° bohviekoľko synchronizovanými premietačkami na cca 10 metrov vysokú stenu haly, zvuk z milión kanálového systému z milión reproduktorov… Nestačili sme sa uhýňať, fakt, paráda.

Nedá sa to popísať, ani reprodukovať, celé to predstavenie esencie austrálskeho fílingu trvalo asi 15 minút, ale vyšiel som z haly na smrť unavený, vyšťavený, ale s úsmevom od ucha k uchu, bol to fakt neskutočný zážitok. 👍