II. Dračiatko na cestách

Prvých jarných skoro 1000 km

Tak a máme tu konečne jar. Perinbabke sa teda tento rok vôbec nechcelo ísť spať. Asi 3 týždne po nachystaní Repsolky na sesónu som ju konečne osedlala a vyrazila na vandrovku. Keďže minulý rok som sezónu ukončila predčasne o to viac som sa tešila na túto sezónu.

            1. apríla si so mňa vystrelilo počasie, tak 2. apríla som si vystrelila ja s Repsolkou. Keďže ?veličenstvu? Repsolke začala sezóna už 3 týždne pred mojou, neočakávala som s ňou žiadne problémy a tak som mohla oficiálne otvoriť svoju ?Dračo? sezónu 2006. Vytiahla som ju pred garáž, chytila na prvý krát a nechala ju zohriať na sytiči 15 minút. Potom som ja macherka ťažkého kalibru urobila svojich prvých jarných 100 km po okolí slovenského severného pólu Čadca ? Žilina ? Kysuca a okolie. Najviac som sa pobavila pri napájaní mojich 105 koníkov. Keď dvom hustým vyholeným ?chlapcom? skoro spadli sánky až na zem, keď videli čo zoskočilo z motorky. Ževraj ženská, vždy ma to pobaví, keď vidím podobné výrazy tváre. Vôňu čerstvého benzínu tu ja môžem. Po dlhej prestávke som normálne váhala otočiť plynom, aby som to neprehnala. Aj som sa trochu bála či to dokážem mať všetko pod kontrolou, ale pomaly som sa do toho znova dostávala. Týchto prvých 100 km bolo ozaj len taká ľahká rozcvička.

Takže druhá jazda o týždeň neskôr bola už o niečom inom. Cítila som sa na Repsolke už o niečo istejšie. Stále to nebolo ono, ale začínala som sa do toho dostávať s každým ďalším prejdeným kilometrom. Chcela som si urobiť malý výlet po okolí, ale sama to nie je ono. Tak som začala surfovať v telefóne a hľadať motopostihov v okolí. A chudák BOSS s XT 660 bol prvý na rane J. Dohodli sme sa na stretku pred ?Mekáčom? a bolo o výjazd postarané. BOSS si doviedol aj svojho kamaráta na Thundercate 600. Keďže bolo fajn teplo dohodli sme sa na zmrzlinovom okruhu. Žilina ? Rajec ? Považská Bystrica ? Bytča(zmrzlinkovo) ? Žilina. Po ceste sme stretli ešte jedného ?uja? ednuráka na DR 350, ktorý sa k nám pridal. Cestári si s čistením ciest od posypu dávajú načas. Všade kopec štrku, ktorého sa bojím ako čert svätenej vody. O výtlkoch ani nehovorím. Kto chce masáž zadku tomu odporúčam našu trasu.

Aspoň niečo z trasy Rajec – Považská

Do Bytče často chodievam na vynikajúcu zmrzku. Jeden kopček nikdy nestačí takže aspoň 5. Vždy tu stretneme veľa motorkárov zo Slovenska aj z Čiech, ešte sa nestalo, aby tam aspoň jeden nestál. Naspäť do Žiliny sme nasadili svižnejšie tempo, takže sme stratili enduráka 350 J. Tento výjazd mal cca 120 KM.

            O týždeň neskôr v sobotu, som sa stretla s KxBibom, bol to taký osamelý jazdec, ktorý si robil okruh Trenčín – Veľké Rovné ? Turzovka ? Čadca ? Žilina a Trenčín. Zlumpačila som ho na zmrzlinu. Hoci som vyznávačka jednej stopy v Bytči sme obdivovali dva nádherné veterány,  také ja môžem. V ten deň sa mi podarilo aj s jazdami po okolí urobiť cca 100 KM.

            Na Veľkonočný pondelok sme sa dohodli na výjazde. Účasť prisľúbili párik na Thundercate a párik na VFRke. Odchod sme museli presunúť na dva kráť. Prvý krát nám to toho pindalo počasie svojimi prehánkami a druhý krát hustoš Dračiatko. Vyšla som ako vždy z garáže a na môj úžas jeho ?veličensto? nechcelo naštartovať. Na piaty krát po pustení rezervy a hladkaní po nádrži si to rozmyslela a chytila len ten zvuk sa mi akosi nezdal. Chrchlala ako starý tuberák po dvadsiatej cigarete. Tak som išla pomaly dole kopcom. Na križovatke si veselo poprdkávala ako dajaký dvojtaktík čo sa mi, ale vôbec nepáčilo. Zábava nastala, až keď som chcela pridať a ona mi s kľudom Angličana ukázala prostredník. Takže za ďalšou križovatkou mi došiel definitívne benzín asi 150 m pred pumpou. Vždy sa spolieham na to, že si prepnem rezervu a benzín mi vydrží ešte na 80 až 100 km. Takže som si veselo potlačila Repsolku na pumpu. V Žiline nám už neostalo veľa času na nejaký dlhý výlet, tak nám vyšiel 140 KM výjazd. Žilina ? Martin ? Kľak ? Rajec ? Žilina. Samozrejme aj tu páni cestári zaspali dobu a na Kľaku bolo strašne veľa štrku.

Kopa štrku

            Ďalšiu sobotu som spojila so 7. Motopárky a s výletom do Tatier. Skoro nás bolo 7 motoriek. Len jeden ?ujo? nestihol poskladať svoju motorku J. Takže nakoniec nás bolo 6 ? XT 660, Hornet 600, Thundercat 600, CBR 600, Deuville 650 a GPX 600 z Trenčína. Keď sme sa dohodli na trase  tak sme vyrazili zo Žiliny. Prvá zástavka bola hneď v Martine kde sme si napojili naše miláčiky a počkali či sa niekto k nám nepridá. Nikto už neprišiel a tak sme sa vyrazili smerom na Ružomberok, kde sme sa mali stretnúť s jaRRom. Ten mi však volal, že nestíha lebo ešte nemá motošku hotovú. Potom sme išli smerom na Liptovský Mikuláš po starej ceste do Štrby a to bolo už iba kúsok od Štrbského Plesa. Predtým sme sa však ešte zastavili a urobili pár fotiek.

Odparkovali sme si motošky a išli sa kuknúť na pleso.

Pod Štrbským Plesom

Tu si pani zima ešte veselo kraľovala, aj sme sa poguľovali, teda snehovými guľami. Pleso bolo ešte celé zamrznuté. Bolo tam celkom príjemne teplo.

Dlho sme sa nezdržali a vyrazili sme po chvíli smerom na Liptovský Mikuláš po Tatranskej magistrále. Fajne štrku, že by si aj dom postavil, ale zrejme to nikoho netrápilo iba nás. Sem tam sa cez cestu pramienok vody snažil dostať na druhú stranu. Z Liptovského sme išli smerom na Zuberec. Pri prejazde zákrut som išla asi tak 10 km/h sem tam som aj do protismeru zašla, aby som sa im čo najviac vyhla, ale aj tak mi zopárkrát zadné koleso šmyklo. Aj keď som pozerala do protismeru, bála som sa, že vlatím niekomu do cesty lebo viem, že som tam nemala čo robiť. Na vrchole stúpania sme sa zastavili na parkovisku a urobili zopár fotiek Liptovskej Mary.

Cestu cez Oravu vrelo odporúčam sú tam nádherné drevenice. Ďalej sme pokračovali smerom na Dolkný Kubín a Terchovú. Cestou sme sa pomaly rozchádzali, každý svojou cestou, až sme v Terchovej ostali len 3 motorky. Dali sme si tu fajnovú cesnačku a trochu pokecali.

Pred cesnačkou

Do Žiliny to bol už iba kúsok, kde sme sa rozlúčili a išli každý domov. Na tachometri sa mi objavilo o 350 km viacej. V garáži som si urobila ešte menšiu údržbu, očistila si reťaz a namazala ju. Večer som zaspávala príjemne unavená a s dobrým pocitom krásne stráveného dňa.

            Koniec víkendu som ukončila nedeľňajšou jazdou s mojou ľadvinkou. Pravdu povediac s ľadvinkou jazdím ináč ako keď jazdím sama. Cítim omnoho väčšiu zodpovednosť. Neviem čo by som robila keby som mala nehodu a niečo by ja stalo ľadvinke, asi by som si to neodpustila do konca života. Rozhodli sme sa pre tradičný zmrzlinový okruh. Pred Bytčou nás zastihla menšia búrka, tie nepremoky z Lidlu sú fakt super, hlavne keď sú doma v skrini J. V Bytči sme prečkali zvyšok búrky a dali sa do reči s Českým párikom na Kawasaki Z 1000. Odporučili sme im výbornú zmrzlinku, na ktorú sme potom sami išli. Odtiaľ sme sa rozhodli, že pôjdeme po starej ceste domov, ale keď sme videli, že cesta je suchá okamžite sme zmenili plány a vydali sme sa smerom na Terchovú pozdraviť Ďuriho.

Cestou sme streli veľa motorkárov. Pri Jurkovi sme stretli ešte dvoch známych motorkárov. Pedra na Marauderi 250 a Staňu na CBF 250, tá sa mi priznala, že pri obiehaní by sa jej zišla silnejšia moto, ale zatiaľ jej to musí stačiť. Cestou domov sme mali jednu malú nepríjemnosť, kde zdatný tuner na Golfe si myslel, že z vedľajšej cesty bude rýchlejší ako my. Keďže som išla 60 a videl som už z diaľky, že mu cuká nohou na plyne, spomalila som a aj keď ma videl, že som už blízko, tak vyštartoval. S hlasným trúbením a hustým gestom zaťatej peste som ho obehla a pokračovala ďalej. Repsolku som zaparkovala o 110 km staršiu.
Takže túto jar som už najazdila svojich 1000 jarných kilometrov. Takže vám prajem veľa šťastných návratov domov.