Jazdené moto – Suzuki GSF600 / GSF600S Bandit

Modelový rad Bandit netreba predstavovať a aj menej zainteresovaní určite už počuli o tomto vydarenom „desperátovi“. Je pravdou, že pojem Bandit je známy predovšetkým vďaka modelu 1200, ktorý sa stal doslova šlágrom, ale aj jeho menší súrodenec nám má čo ponúknuť. Prvá 600-vka sa objavila v roku 1995, ktorá sa následne vyrábala bez väčších zmien do roku 1999. U modelov 2000 a vyššie prebehla modernizácia. Bandita síce stále spoznáte na prvý pohľad, ale v oku vám utkvie nový rám, ktorý je síce stále rúrkový, ale už pozmenený, predovšetkým v jeho zadnej časti. V praxi by zmena mala prispieť k lepším jazdným vlastnostiam. Po motorickej stránke je to stále rovnaký Bandit, len sa na karburátoroch objavil senzor škrtiacej klapky.

Klasický vzducháč
Motor svojim typom a vzhľadom poteší všetkých priaznivcov klasiky. Jedná sa o radový štvortaktný štvorvalec s jemným a pekným rebrovaním, ktorý je chladený vzduchom a olejom. U Suzuki pomenovali túto technológiu chladenia SACS (Suzuki Advanced Coolling System) a jeho zrodenie sa datuje do roku 1985, kedy sa objavil na športovom modeli GSX-R 750. V hlave valcov nájdete 16 ventilov a dva vačkové hriadele. Motor je plnený štyrmi starými dobrými karburátormi Keihin 32 mm. Je pravdou, že výkon 600-ky by mohol byť väčší ako udávaných 78 koní, ktoré sú niekedy diskutabilné, ale aj tak možno atakovať hranicu 200 km/h. Krútiaci moment dosahuje hodnoty 54 Nm pri 9 500 ot./min. Športový pôvod motora sa nezaprie a v nižších otáčkach je poznať handicap menšieho objemu a tu platí – obsah ničím nenahradíš.
Pre svižnú jazdu je potrebné držať motor nad cca 6 000 ot./min. a často budete využívať šesťstupňovú prevodovku a mechanicky ovládanú spojku. Spotreba je ako vždy závislá od režimu jazdy a bude sa pohybovať medzi cca 5 – 8 l/100 km. Akčný rádius je pekných cca 250 – 350 km na jednu nádrž. Výfukové potrubie z ušľachtilej ocele ústi do jednej koncovky, ktorú keď vymeníte za „laďák“, tak motor bude pekne spievať. Jemne rebrovaný motor v striebornej farbe v kombinácii s výfukovým potrubím vytvára oku lahodiace tvary naked biku. Dlhodobá výroba tohto motora (cca 20 rokov) dokazuje jeho úspešnosť a platí tu porekadlo v jednoduchosti je sila. Žiadne benzínové čerpadlo – karburátory sú plnené samospádom, žiadna vodná pumpa, termostat atď. Údržba spočíva v pravidelnom nastavovaní ventilov po cca 10 000 km, výmene oleja po 6 000 km a nastavenia karburátorov.
Motor má však aj svoje záporné stránky – horšie studené štarty, obzvlášť vo vlhkom prostredí, vyššia hlučnosť, ktorá sa prejaví pri väčšom priebehu kilometrov. Uvádzať životnosť motora v počte najazdených kilometrov radšej nebudem a použijem príklad z trochu iného oboru. Často sa v mojom odbore stretávam s otázkou, koľko ten výsekový nástroj vydrží. Odpoveď je jednoduchá, od jedného seku, kedy môže byť nástroj zničený vysokým tlakom až po cca 1. mil výsekov. Z toho vyplýva, že je to predovšetkým o jazdcovi samotnom, avšak motorku s tachometrovými 60 000 km by som nekupoval.

Jednoduchý podvozok
Podvozok je tvorený klasickým kolískovým rámom, ktorý je zvarený z oceľových rúrok. Vzadu sa nachádza dvojramenná kyvná vidlica s centrálnou pružiacou a tlmiacou jednotkou, ktorá má od roku 1999 možnosť nastavenia útlmu. Vpredu teleskopická vidlica s priemerom rúrok 41 mm. Keď sa posadíte na Bandita, tak po krátkom čase získate istotu v riadení. Motocykel je veľmi dobre ovládateľný a zvláda bez problémov jazdu v meste i po diaľnici. Podvozok možno hodnotiť ako veľmi dobrý pre danú kategóriu, nebyť slabnúcich pružiacich elementov. Už po relatívne malom prebehu kilometrov, predovšetkým pruženie prednej vidlice stráca svoju odolnosť voči nerovnostiam vozovky. Prejaví sa tak obzvlášť pri jazde vo dvojici, stlačením na hranicu dorazu. Možností riešenia je niekoľko, od výmeny oleja za hustejší, cez kúpu nových pružín od renomovaného výrobcu alebo od regionálnej firmy, ktorá sa zaoberá výrobou pružín. Zvolené riešenie závisí na miere únavy pružín a finančných možnostiach. Pod sedadlom sa nachádza úložný priestor, ktorý je dostačujúci pre veci bežnej potreby ako sú doklady, lekárnička, náradie. Brzdy Bandita sú na dobrej úrovni – vpredu sú dvojpiestikové strmene s plávajúcimi kotúčmi o priemere 290 mm, vzadu sa potom nachádza dvojpiestikový strmeň s priemerom kotúča 240 mm.

Inovácie
V roku 2000 bola predstavená inovovaná 600-vka, zmeny sa dotkli ako dizajnu, tak technických zlepšení. Motorka dostala nový rám ako už bolo spomenuté, ďalej širšie pneu 120/60 – vpredu a 160/60 – vzadu z pôvodných 110/70 a 150/70. Predná brzda bola modifikovaná pre plynulejší nástup a zadná pružiaca a tlmiaca jednotka by mala lepšie pracovať aj pri maximálnom zaťažení. Pre zníženie škodlivín vo výfukových plynoch je motocykel vybavený systémom dodatočného spaľovania.
V posledných dvoch rokoch výroby 2005 a 2006 došlo k miernemu zvýšeniu objemu motora na 656 ccm. I napriek tomu, že táto zmena neznamená extra kone navyše, tak maximum „kruťáku“ je teraz k dispozícii v nižších otáčkach. Ďalej sa zmeny dotkli rámu, vzhľadu a voliteľného ABS. Bandit je k dostaniu vo verzii S a najnovšia verzia S ponúka veterný štítok.

Atraktívny univerzál
Suzuki Bandit 600 je vydarený motocykel, ktorý je určený priaznivcom klasiky. Vzhľadom k pozvoľnému nástupu výkonu motora je vhodný pre tých, čo ešte len zbierajú skúsenosti. Zvládne takmer každú úlohu ako v meste tak mimo neho. Svojim klasickým vzhľadom odoláva času omnoho pomalšie než kapotované motocykle a svojou jednoduchou technikou šetrí majiteľa na prevádzkových nákladoch. Pri kúpe by som sa pravdepodobne poohliadol po modeli z posledných dvoch rokov výroby. Motor by nemal príliš „chrastiť" ani za studena a prechod z režimu sýtiča na klasický by mal byť bez väčších problémov. V okolí veka ventilov môže prelínať olej, pretože dôjde k strhnutiu závitu pri skrutke, ktorým je veko priskrutkované. V roku 2007 sa objavil úplne nový Bandit s kvapalinou chladeným motorom a znamenalo to ukončenie jednej éry. Informácie len pre zaujímavosť, Bandit sa vyrábal aj ako 250, 400 a 750-ka.

Text: Roman Dokoupil, foto: archív Motomedia

Článok bol publikovaný v časopise Motomagazín 6/2013 Janka