Testy a recenzie

Test Moto Guzzi California 1400 Custom. Klasika prešpikovaná elektronikou.

Publikovaný

Pred 11 rokov

5. júla 2013

admin

Dlho to trvalo a je to tu. Moto Guzzi California 1400 Custom sa dostala konečne na cesty a nesie v sebe prívlastky v podobe moderny, aká u cruiserov nikdy predtým nebola. Elektronikou nabitá California! Ustojí tento zámer výrobcu pred očami spotrebiteľov, ktorí v tejto triede toľko elektroniky nikdy neočakávali? Tam, kde pravé železo a chróm má navrch pred všemožnou modernou, tu sa votrela elektronika a zrazu tu máme LED diódový cruiser vybavený trakčnou kontrolou, mapami riadenia, ABS a tempomatom. Tento útok nečakala ani americká H-D konkurencia a ostatní len pozerajú. Nová California mení dejiny cruiserov? Asi áno.

Dizajn California 1400 Custom. Prím hrajú LED diódy

Začnem predným svetlometom hypermoderného, priam až futuristického tvaru. Denné svietenie je čisto LED záležitosť. Masívne pneumatiky, typické cruiserovské tlmiče, okrúhly budík s otáčkomerom zastrešuje panel plný cestovných a technických informácií. Vpredu mega plošinové stúpačky, vzadu dva výfukové kanóny a nad nimi krásne ladený, krátky necruiserovský zadný blatník s moderne zapadajúcou svetelnou rampou, kde pozície obrysových, smerových a brzdových svetiel majú na starosti výhradne LED diódy. Nad touto svetelnou rampou všetci dookola krútili hlavami, dokonca aj nemotorkári, a nechápali ako dobre to vyzerá.

Nádrž zvrchu klasika, ale zboku má moderne tvarované kryty a tvári sa ako dvojvrstvová kapotáž. Tradíciu klasiky tu reprezentuje okrúhle veko otvoru nádrže a kvapkovitá chrómová príruba skrinky zapaľovania. Pohľadový zážitok dopĺňajú príjemne mäkké rukoväte a nádherne vytŕčajúce hlavy valcov s predsunutými kolenami zvodov. Z pohľadu dizajnu je to podľa mňa u Guzzi vrchol prepracovanosti a nehanbil by som sa ani za jedinú vec, na ktorú pozerám. Táto California sa mi páči zo všetkých strán a i ten najväčší kritik bude mať čo robiť, aby tu niečo pohanil. Mimochodom, tento model nás tak očaril, že nakoniec skončil ako pilotný záber na titulke nášho motokatalógu 2013.

Konkurencia je šokovaná

Trakčná, mapy riadenia, elektronický plyn, ABS. Konkurencia je šokovaná. Tri stupne trakčnej kontroly, tri mapy riadenia motora, dvojkanálové ABS a tempomat. A žiadna výroba typu pokus / omyl. Nezabúdajme, že Guzzi vlastní mega koncern Piaggio Group, ktorý vlastní i Apriliu. Trakčná kontrola pre Californiu je využívaná už 5 rokov u Aprilie a mapy riadenia a tempomat tiež. Zatiaľ čo na ľavej strane riadidiel pribudol multiovládač palubného počítača, kde sa dá bleskovo prepnúť i trakčná kontrola na jednu z 3 úrovní, alebo ju rovno môžete vypnúť, tak na pravej rukoväti pribudlo tlačidlo štartu a tlačidlo vypínania motora dostalo o jednu polohu viac. Sám by som na to neprišiel, ale pokiaľ zatlačíte tlačidlo štartu naopak, tak sa dostanete do jednej z troch máp riadenia motora.

Tak čo to tu máme? Dážď, Turistika, ááá ŠPORT? Všetko toto sa premieta na hlavnom displeji. Na tejto strane pribudlo ešte jedno tlačidlo a to pre ovládanie tempomatu. Tempomatu venujem z viacerých dôvodov samostatnú kapitolu. Všetky tieto super funkcie priamo sekundujú s podvozkom, ktorý je úplne nový a motor, ktorý tvorí súčasť rámu je špeciálne osadený pre rušenie, presnejšie minimalizovanie vibrácií. Zadné pruženie má aj vďaka odhalenému vinutiu pružín prídavné tlakové nádobky kvapaliny a je nastaviteľné pomocou skrutkovača v dolnej časti tlmiča. Takže i tieto vychytávky skvele do seba zapadli a poďme sa teda konečne previezť.

Jazda ako s loďou

Štart dvoch skoro protiľahlých hrnčekov je sprevádzaný točivým momentom kľukovej hriadele a prejaví sa to náklonom motorky do strany. Nakláňanie končí so spusteným motorom, kde začína efektívne pracovať kotvenie a odpruženie motora. Fakt, že sedím na skutočne krásnej a veľkej motorke mi dodáva sebavedomie pri štarte. Plný výkon motora 96 k sa má prejaviť až v 6 500 ot.

Čo mám ale k dispozícii ihneď odspodu je sila krútiaceho momentu, ktorý hravo a sebavedome vystreľuje motorku z každej križovatky doslova šprintérskym tempom. Zaradenie jednotky sprevádzané hlučným cvaknutím berme ako samozrejmosť. Plynová rukoväť ide akosi inak ako na obdobných modeloch, a to preto, že táto Guzzi má vstrekovanie ovládané pomocou elektroniky, a tak sa klapky neotvárajú prostredníctvom ťahu lanka. Takéto nezvyklé ovládanie u cruisera mení trošku ovládanie stroja. V nízkych otáčkach, ktoré využívam na parkovisku a križovatkách mesta, plyn vyžaduje vysoký cit na otočenie rukoväťou a tým, že podvedome sedím na čopri si nedávam na plyn pozor ako napr. u štvorvalca s podobným plynom. Toto má za následok to, že sa trošku musím učiť narábať s plynom, pretože motorka je takpovediac skákavá, či trhavá. Proste pýta ďaleko viac citu. Dvojka ma ešte trošička rozhádže, zvyšné štyri rýchlosti sú už bezproblémové.

Mapy riadenia vs trakčná kontrola

V tejto chvíli prepínam mapu riadenia na dážď a čuduj sa svete, cesta je síce suchá, ale motocykel sa dá ovládať presnejšie, a tak mi „mokrá“ mapa v jazde po meste vyhovuje najviac. Cvaknutím štartéra na mieste bleskovo prepínam mapu na „turistu“, kde sa mi opäť trochu viac v meste podarí s motorkou cukať, ale za mestom sa teším z plynulej a bezvibračnej jazdy. Vytočená rukoväť skoro naplno dáva motorke skutočnú silu, do prvej polky poľa otáčkomera, nasleduje séria rýchleho cvakania radičky smerom hore a na budíkoch mi svieti 160-tka. Je to na 300 Eur pokuty, tak radšej spomaľujem a preberám si v hlave pocity.

Vibrácie sú príjemné v každom čase a otáčkach, plyn reaguje na vyšších stupňoch s pocitom väčšej vôle v presnosti jazdy a radenie je plynulejšie. Obrovský svetlomet s budíkom rozráža aktívne vzduch na výšku mojej postavy cca do 130 km rýchlosti tak akurát. Nad túto rýchlosť sa tlak vzduchu zväčšuje razantne a prichytávam sa pri priťahovaní sa k riadidlám, čo je o to ťažšie, že plošiny stúpačiek sú vpredu. Príjemná je jazda do rýchlosti 110 km/h. Trakčná kontrola na trojke je môj verný ochranca pri raketových výjazdoch zo zákrut. S touto technikou dám na frak hocijakému naháču v horských pasážach.

A prichádza mapa Šport. Ak doposiaľ boli štarty športové, teraz sú raketové a radenie smerom nahor prichádza citeľne skôr. Motocykel má všetky mapy pocitovo rozlíšiteľné a každá je svojim charakterom iná. Začiatočník ale bude mať s rozlíšením citlivosti máp možno problémy, vyjazdený jazdec príde na to hneď. A nakoniec názvy máp sú iba v taliančine a to kvôli autentickosti a patriotizmu voči Taliansku. Takže Veloce, Pioggia, a Turismo.

Tempomat vyžaduje cvik

Hovoril som to aj Martinovi Hruškovi z Motocorse, odkiaľ som mal motocykel na test zapožičaný. Trakčná, mapy, ABS – super. Tempomat uvádza výrobca stručne ako výbavu, ale pre potreby jazdca to nie je žiadna rutina. Nie, neporovnávam ho s tempomatom z auta, ale radšej som ho prestal za jazdy využívať. Prečo?

Aktivácia tempomatu vyžaduje dva úkony. Trvanlivejšie podržať (cca 4 sek) pre mňa zle dostupné tlačidlo na plynovej rukoväti palcom pravej ruky. Potom treba rukoväťou nastaviť požadovanú rýchlosť a opäť tým samým palcom krátko stlačiť to isté tlačidlo s otočeným plynom. Prakticky stanoviť presnú rýchlosť sa mi nepodarilo ani jedenkrát. Tempomat sa deaktivuje aj pri jemnom brzdení a neposkytuje zmenu nastavenia rýchlosti podľa okamžitej situácie premávky. Napr. na diaľnici pri 130-tke som ťukol úmyselne do brzdy a s rýchlosťou som klesol vďaka točivým silám dvojvalca skoro o 15 km/h. To je na hranici bezpečnosti, pretože vozidlo za vami s takýmto niečím nepočíta, prakticky sa to rovná nechcenému pribrzdeniu.

Tempomat len ťažko drží rýchlosť a tak pri nastavenej 90-tke som do kopca išiel 86 a z kopca 94. Aktivácia tempomatu je divná, najprv mám problém s jednou rukou tempomat aktivovať, a keď sa to podarí, elektronika motocykel pribrzdí a zároveň v sekunde pridá a snaží sa napasovať na nastavenú rýchlosť. Takže, cuk sem, cuk tam, celé mi to liezlo na nervy a odpútavalo pozornosť od premávky. Dostať totižto plynulý tempomat do dvojvalca s tak vysokým krútiacim momentom je veľmi obtiažne a tu sa zámer celkom nevydaril. Preto samostatná kapitola.

Záver – California = 1400 x super

Teda keď vynechám pasáž o tempomate, tento motocykel ma skutočne dostal. Po dlhej dobe som si opäť vychutnával jazdu s cruiserom ako málokedy predtým. Dve stránky – sila moderného dizajnu a elektronika robia z Californie niečo výnimočné. Aj zarytý čoprista, ktorý neuznáva elektroniku bude za toto vďačný. Veď motorky tohto typu bežne dostávajú pneumatiky s veľkým kilometrovým výkonom, čo je ale dané ich tvrdou zmesou. Použitá elektronika maže tento „handicap“ a ponechá dlhý kilometrový výkon pneumatiky doplnený o obrovský diel pridanej bezpečnosti. A tá je vždy na prvom mieste.

Aktuálna uvádzaná cena 16 595 Eur je akciová, v Taliansku tento model stojí 17 300 Eur, v Rakúsku dokonca 19 499 Eur. Takže aj keď na pohľad hrozná cena je široko-ďaleko najlepšia. Majiteľ Californie by mal byť vyzretý, silný jazdec s dobrými skúsenosťami a určite solventný. Motocykel totižto váži až 315 kg a dosť zle sa s ňou manipuluje na mieste i napriek tomu, že ťažisko je dolu. Solventnosť mám na mysli pre to, že kombinovaná spotreba vyšla na cca 7,4 l na 100 km a pri rýdzo športovej jazde k osmičke ďaleko nebude. S touto Californiou som bol stredobodom pozornosti premávky, chodcov, celého okolia. Je to ako zábavný pútač. Pripútala okolie i mňa.