V dnešnej časti nášho seriálu sa vám pokúsim opísať automotodrom Grobnik, ktorý sa nachádza približne 12 km od prístavného mesta Rijeka v Chorvátsku. Na tomto okruhu sa konajú AlpeAdria majstrovstvá, a to dokonca trikrát v jednej sezóne a tiež aj majstrovstvá UEM Európy. Ja som sa na tomto okruhu tento rok zúčastnil dvoch závodov AlpeAdrie pričom môj najlepší dosiahnutý čas na kolo bol 1:37,4 a najlepšie umiestnenie v závode bolo 16. miesto . Na tejto trati viac ako na ostatných okruhoch je cítiť silu domácich jazdcov, ktorí majú tento okruh dokonale natrénovaný a najlepšie poznajú ideálnu stopu. Je najrýchlejší v Alpeadria šampionáte , veď priemerná rýchlosť najlepších je okolo 160 km/h. Rekord tohto okruhu už dlhé roky drží Wayne Rainey, a je to čas 1:28,69, ktorý dosiahol ešte na dvojtaktnej GP 500 a dodnes sa ho nikomu nepodarilo prekonať, aj s dnešnou technikou a pneumatikami. Najbližšie k tomuto výkonu má vždy Berto Camlek ?local hero? zo Slovinska, ktorý na tomto okruhu toho asi najviac najazdil, ale tiež ho už niekoľkokrát ?bral domov záchranársky vrtuľník?.
Mimoriadne rýchla trať sa stáva vždy svedkom tých najťažších pádov a mnohých zranení. Motocykle po páde vyzerajú ako po páde z 20-teho poschodia a to aj kvôli tomu, že na okruhu je veľmi málo štrkových výjazdových zón. Ak sa tam už táto ?bezpečná? zóna nachádza, je aj tak podľa môjho názoru nedostatočne dlhá. Videl som hneď pri mojej prvej účasti pád, pri ktorom skončil motocykel až na plote, ktorý lemuje celý okruh. Pre motorkárov má tento okruh nevýhody v tom, že jeho obrubníky sú tak 15 cm vysoké a pri páde sa motocykel okamžite po tom dostáva do výšok a rotácie. Navyše vo výjazdových trávnatých zónach sa nachádza veľa väčších ostrých kameňov, ktoré motocykel doslova zlikvidujú. Okruh bol postavený približne pred 30-timi rokmi v kameňolome, a to sa na ňom už aj dosť podpísalo. Mimoriadne nerovnosti v každej zákrute , trhliny v asfalte z ktorých na niektorých miestach dokonca vyrastá aj tráva a tiež sú tu miesta, kde je chýbajúci vypadaný asfalt nahradený betónom. Ale aj napriek týmto nedostatkom sa mi táto trať mimoriadne páči a zážitok zajazdiť sa na tých klopených zákrutách je fakt svetlý, aj keď nebezpečnejší ako na iných tratiach.
Nie je veľmi jednoduché na tomto okruhu zrýchľovať a hľadanie tej najlepšej stopy bude pre mňa ešte chvíľu trvať. Môj chorvátsky kolega Aldo Simonovič, ktorý sa mi na tejto trati vždy snaží pomáhať má už tento rok na nej okrúžených približne 7 tis. km, a preto sa vám pokúsim poradiť, tak ako aj on radil prejazd tejto trati mne. Tí najlepší tu používajú pneumatiky Dunlop, predná pneumatika zmes 758 a zadok zmes 3136, ale výška pneumatiky na 60, ktoré sú na tomto okruhu tie najlepšie, ale nastavenie podvozka je oveľa ťažšie, ako na iných tratiach. Žiada si to mnoho testovacích kilometrov. Ja som to skúsil aj na týchto gumách, ale asi som natrafil na tie najhoršie gumy, ktoré túto fabriku opustili, a preto som s nimi nebol vôbec spokojný, a tak som volil stabilnejšie Pirelli, aj keď v pomalých pasážach bola výhodnosť Dunlopu mimoriadne citeľná.
Zázemie okruhu, kde chýba kamerový systém je podľa môjho názoru lákadlom pre podvodníkov a zakaždým pri kvalifikáciách padajú podozrenia ne výmenu transpondérov. Sociálne zariadenie sú tu len tzv. ?šľapáky? pre chlapov, ale pre ženy sú sociálky myslím celkom v pohode, ale keby sa chcem dočkať teplej vody pre chlapov, tak tam čakám dodnes. Priamo na okruhu sa nachádzajú aj reštaurácie, kde si je možné objednať aj domáce špeciality ale aj tradičné domáce pivo. To bolo niečo z môjho pohľadu na tento okruh, na ktorý sa vždy aj napriek všetkým nedostatkom mimoriadne teším a určite začína patriť medzi moje obľúbené .
Cieľová rovinka a prvá séria dvoch zákrut: Na tejto rovinke budete mat na 100 % zaradený 6. rýchlostný stupeň, pretože je dostatočne dlhá. Pri mojom druhom závode som tu na mojej novej R1 2007 s prevodom 16-48 mal asi na dve sekundy šestku pretočenú, preto by som najbližšie volil prevod 16-47, ale to všetko záleží od toho, aký rýchli budete mať výjazd. Na konci cieľovej rovinky je séria dvoch zákrut, a to mierna rýchla pravá a hneď v zapätí celkom rýchla ľavá. Každá z týchto zákrut je klopená na svoju stranu preto brzdenie na konci rovinky je mimoriadne nekľudné. Minimálne dvakrát sa vám na týchto prechodoch odlepí zadok od povrchu . Preto je najlepšie podradiť dvakrát teda do 4-ky, ešte pred prvou miernou pravou zákrutou a o ďalší stupeň dole na 3-ku až v nájazde do prvej ľavej zákruty, aby bolo brzdenie čo najkľudnejšie a mohli ste si ho načasovať čo najneskôr. Tí najrýchlejší volia prejazd pravej miernej zákruty viac k pravej strane, aj keď sú tam nerovnosti najväčšie, ale ušetríte tým dosť času. Podľa mňa je to len pre silné povahy. Ľavú zákrutu po cieľovke prechádzam na 3-stupni a nájazd mám celkom zoširoka a podstatne rýchlo pretože je táto zákruta klopená a znesie toho veľa.
3. zákruta: Pred touto zákrutou je kratučká rovinka, tu len dotočím trojku a z dvoch tretín trate nabieham do pravej zákruty stále na rovnakej rýchlosti. Výjazd je až na okraj trate, ale nie na obrubník, pretože ako som písal sú od trate výškovo oddelené. Na výjazde sú dve vlny, pri ktorých sa predné koleso nachvíľu odľahčí od zeme a zadné trochu prešmykne, ale nie je to nič extrémne .
4. zákruta: Za extrémnu považujem skôr túto rýchlu pravú zákrutu, kde je hrozne veľa nerovností, je tam podobná ?roleta? ako niekde pred nákupným centrom na križovatke v meste len s väčšími rozostupmi. Okrem toho sú tam dve miesta vypadaného asfaltu dorobeného betónom. Túto zákrutu kvôli nerovnostiam väčšina prechádza vonkajším oblúkom, ale na kolene.
5. zákruta: Toto je neskutočná ľavá, dlhá a klopená zákruta so širokým výjazdom, ?no jednoducho nádhera? v tejto zákrute šúchate koleno po zemi mimoriadne dlho. Kvôli nerovnostiam v predchádzajúcej zákrute sa do tejto skoro vôbec nenabieha. Vpálite to tam na brzdách a necháte sa v strednej časti trošku vyniesť a až potom sa začne zákruta zatvárať. Na výjazde môžete za to poriadne zatiahnuť a ísť až po okraj pretože do ďalšej zákruty sa nabieha opäť zoširoka na pravej strane.
6., 7., a 8. zákruta: Séria týchto zákrut začína dosť ostrou ľavou, do ktorej si je treba nadísť zoširoka, aby ste nestratili rýchlosť potom prejazdom kratučkej pravej zákruty. Po nej nasleduje rýchla ľavá, do ktorej sa už vlastne dolu kopcom len spustíte zhruba v strede trate. Každá zákruta v tejto sérii je klopená na svoju stranu teda aj prejazd tejto pasáže je nekľudný a hlavne výjazd z poslednej ľavej, kde je opäť tzv. ?roleta?. Celú túto pasáž prechádzam na 3-jke.
9., 10., a 11. zákruta: Tu už si to valíte dole kopcom a nabiehate si zoširoka do ľavej kratučkej a rýchlej zákruty, musíte to poriadne zarezať, ale opäť cez poriadne nerovnosti, aby vás to nevynieslo za polovicu trate, aby ste nestratili na prejazde 10-tou zákrutou, ktorá je dosť ostrá pravá. Nájazd tak z 2/3 trate a výjazd musíte udržať aspoň na vnútornej polovici, aby ste si mohli trochu nadbehnúť do rýchlej ľavej zákruty a tak mali na výjazde dostatočný čas, aby ste motocykel vrátili na ľavú stranu trate a mali tak dobrý nájazd do kopca do ďalšej technickej pasáže. Prejazd všetkých týchto zákrut je znovu na rovnakej rýchlosti, teda 3-jka.
12. a 13. zákruta: Je séria dvoch hneď za sebou nasledujúcich rýchlych zákrut. Dôležitý je široký nájazd do prvej pravej potom ľavý obrubník, kde to preklápate naľavo a už len výjazd až po pravý okraj, kde ja preraďujem z 3-ky do 4-ky. Celá táto pasáž je už stúpanie hore kopcom, nie je moc náročná, ale mimoriadne rýchla… Potom už nasleduje opäť dlhá rovinka, kde idem znovu na 6-tke a na konci ktorej je ľavá dostatočne rýchla klopená zákruta.
14. a 15. zákruta: Je to séria dvoch za sebou nasledujúcich ľavých zákrut. Do prvej klopenej ľavej zákruty to treba vpáliť z 2/3 na brzdách, nechať sa trošku vyniesť a kľudne za to zatiahnuť na výjazde, ale len na chvíľku, pretože nasleduje posledná ľavá dosť ostrá zákruta, do ktorej je nutné si dobre nadbehnúť, aby ste už mali rýchly výjazd na cieľovú rovinku, ktorá je mierne točená doprava. Presne v tomto zakrivení je veľmi veľa nerovností, cez ktoré pri rýchlosti asi 200 km/h v miernom náklone prechádzate. Toto je miesto, kde sa oddeľujú chlapci od chlapov. Asi v polovici tohto zakrivenia rovinky je aj nájazd do boxov uličky.
Tak a máme to za sebou. Z celkového pohľadu považujem tento okruh za mimoriadne rýchly, aj dosť nebezpečný, ale aj mimoriadne zaujímavý. Veď s klopenými zákrutami sa tak ľahko niekde inde nestretnete. Moc často sa na ňom nepadá, ale keď už, tak to stojí za to. Budem veľmi rád, keď vám tento opis môjho prejazdu pomôže pri jazdení na tomto atraktívnom okruhu a ušetrí vám nejaké tie sekundy, alebo trochu času na tréningoch. V budúcom čísle bude na rade Pannonia ? ring, ktorý všetci veľmi dobre poznáte, a tak si budete môcť porovnať svoj prejazd s mojim. Tak zatiaľ čau, čau Roby78…