Turistické články
Romania 4×4, alebo ,,NIKDY NEHOVOR NIKDY,,
Ale keď som hodil doma do placu, že ak by sme kúpili nové gumy na OUTLANDERa, dal by som sa nahovoriť na novú návštevu tejto destinácie, netušil som odozvu. A tak slovo dalo slovo a ja som vyštartoval dva týždne pred odjazdom pre nové gumy, síce mierne jazdené, vraj cca 50km, ale na oko nové. Po večeroch sme plánovali trasu, rozhodne inú, akou sme išli na motorkách. K povinnej výbave som pribalil navyše nejaké knoty na opravu defektov, ďalší kľúč na kolesá, AM pásku, poistky a kus odvahy. Spanie sme plánovali po kempoch a tak na predný nosič putovali spacáky, karimatky, stolík, stoličky, 5L bandaska s PHM a 5L pitnej vody. V zadnom kufri sme mali veci osobnej potreby, kompresor a stravu. Odchod bol naplánovaný na štvrtok a tak sme vyrazili.
27.9.09 štvrtok
Plán bol vyraziť o 6tej, nejako sa nám to ale nepodarilo, ale s tým sa ráta pri takýchto akciách.
O 6,30 stláčam zelené tlačidlo a vyrážame. Cestou skúšam čo dokážu gumy, držia v pohode, a tak priemerná rýchlosť sa pohybuje okolo 70tky. Po 63 smerujeme cez Veľký Meder, Komárno do Štúrova, kde prvý krát stojíme a tankujeme. Tu Lucka vyťahuje foťák a začína dokumentovať naše putovanie, hraničný most je jej prvý objekt a potom to už odsýpa. Smerujeme po 10tke do Budapešti, kde po malom zaváhaní nachádzame tu správnu cestu 3. Po nej míňame Hatvan, Mezokovesd aby sme ju v Nyekladhaze vymenili za 35, v Polgari za 36, v Tiszavasvari nabiehame na 41 ďalej cez Vaja na 49 až do Mateszalka. Odtiaľ to máme do RO už kúsok. Outlander cestu zvláda v pohode, nemám problém predbiehať pomalšie idúce auta /rozumej autá čo idú predpisových 90, posed vynikajúci, čo viac si priať A tak o chvíľu podávame pasy colníkom, ktorí si ich len bežne prezrú, ale na moje počudovanie nezabudnú mrknúť na EČV. Po pár sekundách sme už na 19 po ktorej smerujeme do Satu Mare. Tu chceme vymeniť peniaze, ale tesne míňame otváracie hodiny banky, nie nezabudli sme na časový posun, len to nejako nevydalo, a tak vyberáme z bankomatu 400lei. Ďalej pokračujeme po 19 na ktorej nachádzame pekný prvý pass HUTA 587m.n.m. Po ceste sa obzeráme po nejakom spaní na divoko, ale zrovna na tejto ceste nič nie je a tak pokračujeme až do Sapanta. V dedine nachádzame odbočku na veselý cintorín, a na našu radosť aj veľkú reklamu na kemping vzdialený 2km. Keď sme pri slove kemping v RO je to viac o chatkách ako o stanovaní. Lucka pofotí cintorín, ja postrážim CanAma a pokračujeme smerom ku kempu. Na konci dediny nachádzame jednoduchý kemp so štyrmi chatkami, s miestom pre asi štyri stany a dva karavany. Majiteľ nám dáva cenu 15lei/3,55eury/ pre oboch, s teplou vodou, no nezostaň?! Je 8hodín večer, staviame stan, varíme večeru, preperieme termoprádlo okolo 9tej dorážajú do kempu dve francúzske baby s veľkými batohmi na chrbtoch, pri svetle čelovky stavajú stan, nič, je dosť neskoro, ideme spať. 635 KM.
Dojem z prvého dňa: Na rozdiel od minulej návštevy ma prekvapil sever RO. Sú tu podstatne kvalitnejšie cesty, krásna krajina, menej túlavých psov i Rómov.
28.8.09 piatok
Budí nás vychádzajúce slnko, ale máme za sebou potok a tak teplo vyzerá inak. Na stane máme poriadnu rosu, prádlo na šnúre mokré. Stan sušíme na blízkej kôlni, raňajkujeme, balíme skoro suchý stan a vyrážame. Susedky vyrazili o 5minút skôr a tak si po ceste ešte mávame a my pokračujeme ďalej. Po už známej 19 smerujeme do Sighetu Marmatiei. Na 18 nás čaká opäť jeden krásny pass Petrovai 665m.n.m. Míňame mesto Borsa za ktorým nás čaká ďalší pass Príslop 1416m.n.m. Celú cestu lemujú krásne výhľady na každú stranu. Z Vatra Dornei pokračujeme po 17B. Tu nás opúšťa pekné slnečné počasie a tak naťahujeme nepremoky, a ďalších 5O km idem v daždi. V Popesti nám skrižuje cestu krava, v tom ďaždi ju spozorujem neskoro, idem na brzdy, CanAm sa začína šmýkať, ale ustojíme to. Kravu míňame asi o pol metra. Bez straty bodov pokračujeme ďalej. O chvíľu sa nám vynorí panorama jazera Bicaz, odbočujeme na cestu 15 a začíname opäť hľadať ubytko. Dnes to bude určite nejaký penzión, alebo chatka. Máme všetko mokré tak potrebujeme sušiť. Tesne pred mestom Bicaz nachádzame motel s bungalovmi a chatkami. Zastavujeme a zisťujeme cenu, pre dvoch bungalov 70lei/16,5eur/. CanAm putuje k zábradliu na zámok, a my do teplej sprchy a postele. 319 KM
Dojem dňa: Pekné cesty, passy, krásne kopce. Dunlopy KT 195 na mokrom trochu viac a skôr idú do driftu. Majú niečo okolo 1000km a je vidieť na nich prvý úbytok. Škoda toho dažďa, zobral nám pár výhľadov.
29.8.09 sobota
Ráno sa nám nechce ísť z teplej postele, ani sa nečudujem je sobota . Vonku sa zdá byť pekné počasie, a tak veľmi pomaly balíme. Okolo 10tej predsa sa len pohneme, po pár metroch od nášho motelu je odbočka na kemp, idem ho omrknúť, čo keby sme sa sem vrátili. Po ceste vidím v zatáčke nejakú šotolinu, no nechoď tam na 4kolke. Asi po 1km sme prišli k jazeru, a k nejakej krčme, tak robíme len foto a pokračujeme obzrieť ten kemp. Ako som už písal, kemp v RO sú len chatky a ani tento nesklamal, bol víkend a každá chatka bola obsadená zabávajúcou sa mládežou. My sa vraciame na hlavnú cestu a pokračujeme na Bicazkú tiesňavu. Je to známe miesto, a tak sa nie je čomu čudovať, keď sa zaradíme do kolóny áut a pomaly pokračujeme. Skaly sú nádherné, miestami od seba vzdialené len 6 metrov. Ďalej pokračujeme smerom k jazeru Lacul Rosu. Je to jazero do ktorého sa odtrhol kus hory a kmene stromov stále trčia z vody. Hlavné parkovisko tesne míňame, ale v diaľke vidím odbočku na šotolinku, tak ju ideme preskúmať, mysliac, že jazero nejako obídeme. Mýlime sa, po pár metroch sa musíme predsa len otočiť. Ideme na oficiálne parkovisko, spravíme foto, a pokračujeme ďalej. Preč z tejto komercie. Ideme po ceste 12C a stúpame na 1256 metrov vysoký pass Pongrac. Mierime do mesta Gheorgheni , kde odbočujeme na 12 a smerujeme na Toplitu a ďalej po ceste 15 cez opäť krásny pass Borsec 1105m.n.m. do rovnomenného kúpeľného mestečka, kde by mal byť kemp. Všade po ceste ponúkajú lieskovce, maliny, alebo čučoriedky. Je sobota, tak si chceme spraviť aj my voľný deň, a preto už o 13tej ideme do kempu. Po malom kufrovaní a opýtaní sa nachádzame ten správny smer a aj kemp. Z vonku to vyzerá ako pioniersky chatkový tábor. Zastavujeme na recepcii a dojednávame ubytovanie pre jeden stan, cena 10lei/2,50eur/. V miernom svahu nájdeme jedno miesto, kde sa dá postaviť stan, počasie nám dnes praje. Tak znova vysušíme veci po včerajšom ďaždi, opereme a nerobíme nič, len relaxujeme. Lucka sa vyberie na malú obhliadku kúpeľov, asi po hodine sa vráti prekvapená, koľko opustených a zničených kúpeľných víl videla, a ako to tu mohlo vyzerať pred 20 rokmi. Podvečer dorazí do kempu rodinka, a rozkladá stan kúsok od nás. Nebolo by to nič zvláštne, keby súčasťou rodiny, neboli aj dve asi 65 ročné babky, ktoré si postavili vlastný stan a začali hneď grilovačku, slušne som pozdravil ,,jonapot,, a tým naša konverzácia skončila. Aké bolo moje prekvapenie, keď aj oni po nejakej chvíli vyrazili do mesta a zastavila sa pri našom stane a spustili na nás krásnou maďarčinou. Po ich monológu som sa zmohol len na ,,nemtudom madarosak,,/tudom madaru ?kenír, čokolom, teššík, kesenem, joreget, medunk, kuťa ,fekete .Spoločne sme sa zasmiali a rozišli každý po svojom. Večer ma napadne ísť sa osprchovať, ale zisťujem že netečie teplá voda a tak sa idem zistiť situáciu na recepciu. Vraj tečie, ale stojí 3lei. Nie že by som bol lakomý, ale slnko hrialo poctivo celý deň, a tak voda v kanistry bola teplá, tak som spravil hygienu za stanom z vlastných zdrojov . 142KM
Dojem dňa: Opäť prekvapili pekné cesty, krásna príroda a milí ľudia.
30.9.09 nedeľa
Ráno sa budíme do poriadnej kosy a rosy. Kemp sa nachádza 920m.n.m., tak sa niet ani čomu čudovať. Susedia sú už hore, a hneď ako nás zbadajú nám ponúkajú plynový varič, s úsmevom odmietam a ukazujem, že máme svoj. Slnko sa pomaly a isto dvíha nad horu, a my sa snažíme usušiť stan, darí sa a tak okolo 10tej opúšťame kemp a vydávame sa po 15 smerom na Toplitu. Tu ale chcem vyskúšať možnosti CanAmu, a tak po pár kilometroch opúšťame cestu a odbočujeme doprava smer Bilbor. Ešte pred zatáčkou vidíme ako pred nami odbočuje aj kamión s návesom, vravím si ,,hm asi to nebude to pravé,, . Na moje počudovanie sa asfalt po 20 metroch stráca a nasleduje ho krásna šotolinka, ktorá až na malú výnimku asi 100m nás sprevádza celých 40 kilometroch. Vystúpame až na vrhol hory asi 1300m.n.m. a cez Glodu, kde nám začína pršať, sa prehupneme do Vatra Dornei, kde pokračujeme po 17 a krásnym passom Bargau 1200m.n.m. valíme do Bistriti. Odtiaľto pokračujeme cez Dej po 1C do Baia Mare, kde chceme nájsť kemp, ktorý je v mape. Po malom kufrovaní, sa pýtame taxikára na smer cesty, jasné v pohode nás naviguje. Dedinka by sa mala volať Friza a mal by tu byť kemp. Aj keď sme našli navigačné-smerové tabule, kemp sa nekonal, a tak opäť mokrí sme skončili dnešné putovanie v penzióne za 70lei. Pýtame sa domáceho, či môžeme nechať nejaké veci na mašine, vraj áno, síce som mu neveril , ale ráno tam boli. Zaujímavosťou je, že nikto od vás nechce žiadny doklad totožnosti, a žiadny doklad vám o ubytovaní ani nevydá. A tak spíme na druhom poschodí, v peknej izbe s telkou, teplou vodou a 4kolka dole pod nami. 332 KM
Dojem dňa: Super, opäť krásne hory, klasické dediny, bez ciest, chodníkov, jednoduchí pracovití ľudia.
31.8.09 pondelok
Dnes vstávame skoro, chceme doraziť za svetla domov. A tak o 7,30 hod už sme pobalení a opúšťame teplý penzión. Smerujeme do Baia Mare po 1C do Livada a po 19 do Satu Mare, kde sa ešte raz pokocháme blízkymi horami, a smerujeme po 19 A na colnicu. V zlomku sekundy sme v HU a fičíme smer Budapešt, Vyšehrad, Štúrovo domov do BA. O 18,30 zastavujeme pred domov, kde nás čaká kamarát Tónko s Pizzou ako svet . 650 KM
Dojem dňa: klasický presun
Čo na záver? Pár čísel:
Najazdených 2078 KM.
Ak nerátam nákup pneumatík, tak nás cesta vyšla na 260eur.
Pretankovali sme 186 L naturalu za 199 eur.
Ubytovanie bolo 40 eur.
Zbytok suveníry, malé občerstvenie.
Priemerná spotreba 8,9L, myslím, že ujde na také monštrum.
Poruchy nás neprekvapili žiadne, vyhli sa nám aj defekty.
Pneumatiky DUNLOP KT 195 zostali asi 50%. Držali krok takmer 1000 km, potom bol vidieť rapídny úbytok dezénu/štuplov.
Ako bolo písané v teste ,,KRÁĽOVSKÁ JAZDA,, OUTLANDER je hodný tohto pomenovania, je to naozaj GOLDWING medzi 4kolkami. janoxl
Nikdy nehovor nikdy
