Testy a recenzie
Test Ducati Monster 695
Je pochopiteľné, že všetka pozornosť je venovaná predovšetkým novinkám pre rok 2008, čo v prípade Ducati sú modely 1098 R, 848 a Monster 696. Práve posledne spomínaný model trochu zatieňuje model Monster 695, ktorý stále môžeme považovať za vstupnú bránu v ponuke talianskej značky Ducati, a ako sme sa mohli presvedčiť počas redakčného testu, malý Monster je veľmi zaujímavou alternatívou japonským štvorvalcovým naháčom.
Je priam neuveriteľné, čo sa v prvej polovici 90-tych rokov podarilo konštruktérom Ducati, keď svetu prestavili prvého Monstera. Ani po viac ako jednom desaťročí nestratil tento športový naháč nič zo svojej krásy a dynamiky a ak by ste postavili vedľa seba Monstera z roku 93 a 07, tak nájdete medzi nimi len minimum dizajnových zmien. Jednoducho tento motocykel patrí medzi ?tutovky? po akých túži každý výrobca a má zaručené miesto v učebniciach venovaných dizajnu.
Koncept
Monster nikdy nebol považovaný za zložitý a komplikovaný motocykel a možno aj to je jedna z príčin jeho dlhotrvajúceho úspechu. Dvojventilový vzduchom chladený dvojvalec do ?L? je osadený v tuhom priestorovom ráme pozváranom z nakrátko pozváraných oceľových rúrok. Jednoduchý dizajn zvýrazňuje charakteristické prvky Ducati ako trubkový rám, alebo vzduchom chladený dvojvalec. Samozrejme po technickej stránke motor v ničom nezaostáva za konkurenciou, moderná elektronika v podobe riadiacej jednotky a elektronického vstrekovania paliva je zárukou, že motor je na patričnej úrovni nielen po výkonovej ale aj ekologickej stránke a všetky Ducati v súčasnosti spĺňajú emisnú normu Euro3. Tradičným prvkom Monsterov je športovo ladený podvozok s výkonným brzdným systémom.
Technika
Určite je treba začať vzduchom chladenou pohonnou jednotkou, ktorá výužíva dvojventilovú techniku ovládanú pomocou desmodromického rozvodu. Výkon motora dosahuje veľmi slušných 73 k pri 8 500 ot. a to isté sa dá povedať aj o krútiacom momente, ktorý stúpol na 61 Nm pri 6 750 ot. O tom, že máte pred sebou dobre naladený dvojvalec vás presvedčí aj litrový výkon motora, ktorý je najväčší spomedzi vzduchom chladených dvojvalcov Ducati. Ďalšou novinkou je antihopingová spojka APTC (Adler Power Torque Clutch), ktorá okrem toho, že ponúka mimoriadne ľahké ovládanie, je vlastne antihopingovou spojkou akú poznáme na superšportoch a ani pri nešetrnom podraďovaní nedochádza k zablokovaniu zadného kolesa, čo je samozrejme prínosom pre bezpečnú jazdu. Pri pohľade na podvozok je potrebné spomenúť o 30 mm nižšie sedlo v porovnaní s ostanými Monstermi, čo poteší najmä nižšie postavy. O pruženie sa vpredu stará teleskopická vidlica typu upside down od formy Marzocchi a vzadu spoľahlivo pracuje nastaviteľný tlmič Sachs. Za výkonný brzdný systém Brembo by sa nemusela hanbiť ani oveľa výkonnejšia športová motorka. Jednoduchá prístrojovka vybavená dvojicou klasických kruhových ?budíkov? ukrýva dvojicu digitálnych displejov, ktoré ponúkajú základné informácie ako teplota oleja, ukazovateľ počtu najazdených kilometrov a dve denné počítadlá. Súčasťou sériovej výbavy je imobilízer, ktorý sa aktivuje po vytiahnutí kľúča zo spínacej skrinky a preblikávajúca žltá LED-dióda upozorňuje, že je aktívny.
Zabudnite na štvorvalce
Modelová rada Monster má napriek svojej rôznorodosti jednu spoločnú vlastnosť a tou sú prakticky rovnaké rozmery jednotlivých modelov. Rázvor malého Monstera je rovnaký ako u špičkovej verzie S4R. Pred sebou tak máte dospelý motocykel, ktorý nebude trpieť komplexmi v žiadnej spoločnosti. Prvé metre v sedle trávim prispôsobeniu sa posedu, ktorý je v porovnaní so štvorvalcovou konkurenciu o niečo športovejší, stúpačky sú posunuté dozadu a riadidlá sú o niečo nižšie ako som bol zvyknutý, no aj to je jedným z poznávacích znakov Monstera. To čo na prvý pohľad nevyzerá až tak pohodlne sa nakoniec nepotvrdilo, a hlavne pri vyšších rýchlostiach je takýto posed výhodou vietor, ktorý sa do vás opiera odľahčuje vaše ruky a zápästia, takže nielenže môžete ísť rýchlejšie, ale aj dlhšie vydržíte v sedle. Ak by ste siahli po čelnom miništíte, ktorý je súčasťou doplnkovej výbavy, tak je to ešte lepšie. Pri športovej jazde je samozrejme takýto posed výhodou, najmä pri prenášaní vašej telesnej schránky pri náklonoch máte uľahčenú úlohu. To čo je však na malom Monsterovi najzaujímavejšie je motor, ktorý v sebe ukrýva dušu športovca. Motor síce ťahá pekne odspodu, no plynulá a kultivovaná komunikácia začína až od približne 3 000 otáčok. Čiastočne zato môžu aj dlhšie prevody, ktoré vyžadujú o niečo vyššie otáčky. Pri jazde to nepredstavuje žiadnu záťaž, možno v prehustenej premávke pri prepletaní sa autami kliknete na 1. prevodový stupeň o niečo častejšie ako na štvorvalci, ale to je tak všetko. Naopak ak sa radi predvádzate, tak pri zaradenej jednotke stačí len ?poštekliť? spojku a predné koleso je vo vzduchu a jednotka vás potiahne pekne dlho. Výkon motora plynulo narastá a po prekročení hranice 6 000 otáčok sa dostane do správnej ?športovej nálady?, ktorá trvá až do maxima, ktoré je niekde na hranici 9 000 otáčok. Práve v tejto oblasti je minimálne rovnocenným partnerom štvorvalcom a jazda je pravým ?Ducati? zážitkom sprevádzaným slušným ťahom dvojvalca a typickým zvukom Desma. Tu sa potvrdzuje filozofia Ducati, ktorá malý Monster prezentuje ako motocykel, ktorý je namierený na menej skúsených jazdcov, no dokáže poskytnúť pravý športový zážitok aj skúsenejším jazdcom. Štvorvalcová 600-vka začína mať navrch až pri dlhších rovinkách, kde sa prejaví vyšší výkon, no inak je to veľmi vyrovnané. Jazda v oblasti maximálnych otáčok sa prejavuje aj jemnými vibráciami, ktoré prichádzajú od motora. Prejavuje sa to jemným ?šteklením? v stúpačkách, ale nie je to nič, čo by vás príliš unavovalo. Malý Monster môže byť priekopníkom aj v oblasti rozšírenia antihopingovej spojky mimo superšportovej kategórie. Najmä neskúsení jazdci často zvyknú nesprávne podradiť, čo môže byť nebezpečné. Antihopingová spojka tento problém rieši a ani pri agresívnej jazde zadné koleso ani raz neprotestovalo. Športový duch motora sa prenáša aj na podvozok, štíhly dvojvalec sa ľahko a ochotne nechá pokladať do zákrut a v hlbokých náklonoch vás prekvapí svojou istotou, ktorá je spájaná skôr so šuperšportami Ducati. Jednoducho svoj pôvod nezaprie a v horskom sedle sa cíti ako ryba vo vode. Pruženie ochotne spolupracuje s podvozkom aj keď v prípade prednej vidlice trochu chýba možnosť individuálneho nastavenia. Brzdy svojím účinkom potešia športovcov, no rýchlym nábehom môžu začiatočníka mierne zaskočiť. Zadná brzda naopak veľmi citlivo reaguje a skôr ako sa zablokuje ponúka dostatočnú rezervu. Monster však nemá len športové ambície, ale chce byť najmä univerzálnym spoločníkom, napríklad aj na výlety vo dvojici. Čo sa týka pohodlia spolujazdca, tak spomedzi rodiny Monsterov je na tom asi najlepšie, nízke stúpačky a relatívne pohodlné sedlo dovolia zvládnuť aj dlhší výlet, ale turista to pochopiteľne nikdy nebude. Spotreba síce nie je najhoršia a pri svižnom tempe v rámci predpisov sa pohybuje okolo 6 – 6,5 l, no zastávky aj tak budú častejšie a s plnou nádržou (14 l z toho 3 l rezerva) neurobíte ani 200 km.
Záver
Stať sa členom nejakej váženej rodiny býva vždy dosť ťažké, buď po vás požadujú rovnako vážený pôvod alebo plné vrecká peňazí. Jednoducho štandardy sú vysoké a lacné riešenia dokážu poriadne pošramotiť povesť takejto rodiny. V prípade malého Monstera však môžete byť bez obáv, Ducati sa podarilo skĺbiť priateľský charakter motocykla pre mierne pokročilých so športovým duchom, ktorý neodmysliteľne k Ducati patrí. Za prijateľnú cenu tak vstúpite do rodiny, z ktorej sa lneskôr en ťažko odchádza.
+ – výkon v stredných a vyšších otáčkach, antihopingová spojka, športový podvozok, výkonné brzdy
– – výkon až od 3 000 otáčok, jemné vibrácie vo vysokých otáčkach, malá nádrž
Text a foto: archív Motomagazin
Test Ducati Monster 695
