Connect with us

Testy a recenzie

Test Honda XL700V Transalp

Publikovaný

on

Alpské dobrodružstvo

Dvadsať rokov je dosť dlhá doba nielen v živote človeka, ale za ten čas sa udeje veľa rôznych vecí, prichádzajú nové technológie, menia sa módne trendy, prichádzajú nové vlády, dokonca v niektorých prípadoch sa mení štátne zriadenie ? jednoducho tvorí sa história. Na trhu nie je veľa motocyklov, ktoré sa môžu zaradiť medzi veci, ktoré formovali novodobú históriu a mali vplyv na smerovanie trhu. Presne pred dvadsiatimi rokmi v roku 1987 vznikla prvá generácia cestného endura Honda Transalp, ktoré sa inšpirovalo stále populárnejšími pretekmi Paríž ? Dakar a najmä špeciálmi, ktoré tam štartovali. Transalp naštartoval úspešnú kariéru, ktorá pretrváva už viac ako dve desaťročia a za ten čas sa pre tento motocykel rozhodlo viac ako 150 000 zákazníkov v celej Európe. Honda s týmto modelom stála pri zrode mimoriadnej populárnej kategórie, ktorá výrazne ovplyvnila smerovanie motocyklového trhu v Európe. 20. rokov je za nami a ja sa ocitám na juhu Francúzska, kde Honda pripravila prvé oficiálne predstavenie v poradí tretej generácie tohto modelu.

Nová generácia Transalpu je aj novou kapitolou v histórii tohto motocykla a snahou Hondy je oživiť pôvodnú filozofiu tohto modelu, ktorá bola založená na dobrodružstve a jazde v rôznom prostredí a teréne. Slovo ?adventure? sa tak nieslo celým podujatím, ktoré Honda pre európskych novinárov pripravila. Aj keď začiatok bol pravým opakom a prvá noc v Monte Carle bola skôr príjemne a pohodlne strávením časom. Honda však veci plánuje veľmi účelne a ako sa ukázalo aj toto mesto dýchajúce luxusom malo v pripravenej trase svoje opodstatnené miesto.

Presne cielené zmeny
Faktom je, že v posledných rokoch Transalpu vyrástla silná konkurencia, ktorá ho pomaly vytláčala z pozícii dobrodružného turistického motocykla a dostával sa skôr do kategórie všestranných motocyklov určených na každodenné jazdenie. Nový model by mal opäť posunúť tento motocykel do prostredia, ktoré zaváňa diaľkami a dobrodružstvom. Medzi najdôležitejšie zmeny patrí nový motor, Honda zostala verná konceptu dvojvalcového ?véčka?, no nový motor ponúka väčší zdvihový objem (680 ccm), štvorventilovú hlavu valcov a elektronické vstrekovanie paliva. Výsledkom je samozrejme výkonnejšia (60 k pri 7 750 ot) a pružnejšia (60 Nm pri 5 500 ot.) pohonná jednotka. Elektronické vstrekovanie paliva má na svedomí aj o 7% nižšiu spotrebu paliva ako u predchádzajúceho modelu. Splnenie emisnej normy Euro 3 patrí rovnako medzi jeden z prínosov elektronického vstrekovania paliva, no v tomto prípade hrá dôležitú úlohu aj katalyzátor výfukových plynov.
Zmeny na podvozku neboli až tak výrazné ako na motore a základom zostáva dvojitý kolískový rám pozváraný z oceľových rúrok predstavený už v roku 2000. Rázvor sa predĺžil o 10 mm, čo má vplyv najmä na jazdné vlastnosti vo vysokých rýchlostiach. Prakticky bezo zmien bolo prevzaté pruženie na oboch koncoch. Medzi dôležité zmeny patrí aj použitie 19-palcového kolesa vpredu a širšej pneumatiky (130/80) vzadu. Cieľom tejto zmeny majú byť lepšie jazdné vlastnosti na asfalte a predovšetkým správanie motocykla v rýchlych zákrutách je lepšie. Ďalšou novinkou je kombinovaný brzdný systém za príplatok doplnený protiblokovacím systémom ABS. Štandardne sa motocykel ponúka len s duálnym brzdným systémom, no v kombinácii s ABS máte k dispozícii spoľahlivý a bezpečný brzdný systém.
Honda si v posledných rokoch zvykla trochu šokovať okolitý svet svojim dizajnom, ktorý má svojich zástancov a naopak aj odporcov. Transalp môžeme do tejto kategórie zaradiť len okrajovo aj to vďaka obrovskému okrúhlemu svetlometu, ktorý dominuje prednej časti. Samotné svetlo nekazí pohľad na motocykel, skôr neustále priťahuje na seba pozornosť. Celkovo je dizajn poňatý veľmi sviežo a štíhlo. V porovnaní so svojím predchodcom boli zachované základné črty motocykla a teraz pôsobí Transalp oveľa štíhlejším a dynamickejším dojmom. Hlboké výkroje v nádrži, ktorá je o dva litre menšia ako na svojom predchodcovi zvyšujú jazdecký komfort, a zároveň vám dodávajú pocit štíhleho a ľahko ovládateľného motocykla. Čelná kapotáž je nižšia ako bola na predchádzajúcom modeli, no napriek tomu odvádza lepšiu prácu vo vyšších rýchlostiach. Samotný dizajn vhodne dotvára grafická úprava, ktorá ako nosný motív používa GPS súradnice a nadmorskú výšku najvyššie položenej asfaltovej ceste v Európe ? Col de la Bonette vo francúzskych Alpách.

Bez GPS ani na krok
Ak som spomínal, že prvý deň v Monte Carle bol odpočinkový, tak poslúžil najmä ako príprava na to, čo nás čakalo na nadchádzajúci deň. Honda pripravila naozaj veľkolepú trasu, ktorá preverila jazdné vlastnosti motocykla v rôznom prostredí a niekoľkokrát preťala Francúzsko?taliansku hranicu, a vrcholom dňa bolo miesto, ktoré zodpovedalo GPS súradniciam, ktoré nájdete na boku nádrže Transalpa ? horský pas Col del Bonette. Čakalo nás takmer 300 km po rôznych cestách, no drvivá väčšina z nich bola v Alpách. Podrobná mapa južných Álp, ktorú dostal každý novinár do rúk bola vlastne nanič, pretože na nej trasa nebola vyznačená, tá bola uložená v GPS prístroji, ktorý bol súčasťou každého motocykla. Honda spojila sily s firmou Garmin a ponúka dobre známu motocyklovú navigáciu Zumo 550 ako originálne príslušenstvo k svojím motocyklom.

Dážď, sneh a mráz ? pravé dobrodružstvo
Ráno sa prebúdzame do zamračeného dňa a najmä pohľad smerom na sever do hôr neveští nič dobre, a žiaľ ako sa neskôr ukázalo nepriaznivé predpovede sa do bodky potvrdili. Ulice Monte Carla sa ukázali ako ideálne miesto na preverenie Transalpa v mestskej doprave, rušné ulice, ktoré boli naviac neustále preplnené sú priam stvorené pre motocykel. Tu sa len potvrdilo prečo je Transalp s obľubou pasovaný medzi všestranné motocykle. So svojím nízkym posedom (841 mm) a ľahkým ovládaním bola jazda viac ako príjemná. Nečakané manévre, ktoré sú v meste súčasťou jazdy zvláda bez problémov, naviac motor ponúka v nízkych otáčkach veľmi príjemný záber a bez trhavých pohybov sa dalo ešte na druhom prevodovom stupni ísť takmer krokom, a na zrýchlenie stačilo len mierne pridať a motocykel sa opäť bez zbytočného trhania plynulo dal do pohybu. Práve v týchto miestach ma sklamalo GPS (jediný krát počas dňa) a medzi budovami sa stratil signál. Bol som nútený ísť ?naslepo?, čo bolo samozrejme spojené s neplánovanou ?prehliadkou mesta? a chvíľu trvalo, kým som našiel správny smer, no o to viac som ocenil príjemné správanie motocykla v meste. Našťastie GPS ?ožilo? a dostal som sa na správnu cestu. Z mesta sa dostávam na krátky diaľničný úsek. Vzhľadom na stratený čas v meste mi nezostáva nič iné len poriadne potiahnuť za plynovú rukoväť. Motor svižne naberá otáčky a rýchlosť. Maximálnu rýchlosť neskúšam (až tak som sa nenáhlil), ale aj po prekročení 160 km/h zostáva ešte celkom slušná rezerva. Nápor vetra je už dosť citeľný, no nie je to typická cestovná rýchlosť a pri 130 ? 140 km/h je to v pohode, ak sa vám máli, tak k dispozícii je aj vyvýšený turistický čelný štít, ktorý je ponúkaný ako súčasť doplnkovej výbavy. Diaľnica rýchlo končí a ide sa do hôr, práve pre tieto cesty bol Transalp stvorený (podľa slov výrobcu). Žiaľ už v úvodných 100 km sa splnila prvá časť nepriaznivej predpovede a výdatne nás pokropil dážď. V týchto podmienkach bola jazda skôr o prežití, ako o testovaní, ale zopárkrát mi pomohol kombinovaný brzdný systém ABS, keď mi v prudkom dobrzďovaní pomohol udržať koleso v pohybe. Našťastie dážď postupne ustal a do obedňajšej prestávky sme ešte stihli pár rýchlych kilometrov. Aj keď ani v tomto prípade sa nedalo hovoriť o ideálnych podmienkach, nakoľko sme už boli dosť vysoko, teploty klesli až na bod mrazu, čo rovnako nebolo nič príjemné. Športové tempo však Transalpu svedčalo, motor sa od 3000 otáčok dostal do správneho tempa a neúnavne ťahal až do svojho maxima. Nárast bol plynulý a nemáte pod zadkom žiadneho divocha, nakoniec ani konštrukčne nevychádza zo superšportu, ale priebeh by sa dal charakterizovať, ako ?správny výkon v správny čas?. V stredných otáčkach, ktoré sú pre takúto jazdu rozhodujúce cítiť nárast výkonu oproti predchádzajúcej generácii a motocykel ?ožil?. Udržiavať vysoké tempo nebol problém, prevodovka vzorne spolupracovala s motorom a aj z vyložených ?vracákov? dokázal motor ešte na druhý prevodový stupeň plynule akcelerovať vo výjazdoch, a po preradení na trojku vás svižne potiahol po ďalšiu zákrutu. Nastavenie podvozku bolo prispôsobené športovejšiemu tempu a motocykel dobre držal stopu. Zabrať dostali aj brzdy, ktoré potešili výkonom, ale prednej trochu chýbal cit a bola dosť tvrdá, takže účinok sa dostavil rýchlo, no bez nejakej spätnej väzby. Brzdy mali ešte jeden nedostatok, počas brzdenia neustále vydávali piskľavý zvuk, nebol to len problém môjho motocykla, ale aj ďalších novinárskych motocyklov. Samozrejme na brzdný účinok to žiaden vplyv nemá, no určite by som sa zaobišiel bez rušivej zvukovej kulisy.
Prichádza obed a potrebné rozmrazenie, do prstov a tvare sa mi vrátil cit, oblečenie úplne vyschlo, dalo by sa to nazvať optimálnou prípravou na Bonette. Čakala nás cesta, ktorá bola nielen najvyššie položenou v Európe, no možno aj najkrajšiu, žiaľ počasie opäť ukázalo svoju nevyspytateľnosť a prakticky po pár kilometroch jazdy začalo snežiť. Tempo sme opäť museli výrazne spomaliť a prispôsobiť sa klzkému povrchu. Na vrchole to bola už celkom slušná fujavica a po prejazde posledného motocykla sa spustili závory a celý pas pre autá a motocykle uzavreli… Ešte cestou na vrchol na chvíľu odbočujem z asfaltky a skúšam jazdu v teréne. V porovnaní s predchodcom nepociťujem žiadnu výraznú zmenu, Transalp nemá s ľahkým terénom vážnejšie problémy a v stúpačkách sa dalo celkom slušne postupovať, no treba si dávať pozor na nízku svetlú výšku. Na rozdiel od svojej najbližšej konkurencie je Transalp celkom dobre chránený, no aj tak si treba dávať pozor. Určite by pomohlo lepšie obutie, no už samotná zmena predného kolesa na 19-palcové naznačuje, že aj výrobca myslel predovšetkým na asfalt. Po prekonaní zasneženého Bonettu nás čaká už len niekoľko kilometrová cesta do kempu. Z motorky zosadám po cca šiestych hodinách čistej jazdy bez vážnejšej ujmy na zdraví a najmä bez pocitu únavy. Až na mieste som si uvedomil, že ma nebolia sedacie svaly, kríže alebo kolená, čo je po takejto túre u mňa bežný jav, pohodlie a ergonómia je vynikajúca. A to bolo dobre, lebo na mňa ešte čakal noc v stane, takže čo ma nebolelo po jazde, tak to som cítil po noci v stane.

Záver
V kategórii cestných endúr musí Transalp čeliť vážnej konkurencii a v kategórii, ktorú kedysi sám založil zrazu začal ťahať za kratší koniec. Transalp je však späť v plnej sile, je výkonnejší, ľahší, obratnejší a atraktívnejší ako bol jeho predchodca, a opäť mieri vysoko, trebárs na vrchol najvyššieho alpského sedla, no na druhej strane je to aj univerzálny spoločník, ktorý si poradí v ľubovoľnom prostredí a spoľahlivo vás dostane tam, kde práve potrebujete.

+ – výkonnejší a pružný motor, ľahké ovládanie, všestrannosť, komfort
– – zvuková kulisa pri brzdení

Text: M. Tamáši / Motomagazín, www.motocykel.sk/
Foto: Honda a autor
Článok bol publikovaný v Motomagazíne č.: 12/2007

Test Honda Transalp

1 komentár

1 komentár

  1. caper

    27. marca 2008 at 13:44

    Uz sa toho o novom transalpe popisalo a podiskutovalo dost.

    ja len zhrniem, ze honda mohla na tomto motocykli trochu viac popracovat 😟 😟 😟

Komentuj článok

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Najčítanejšie

Partneri