Písali sme si o cestách smrti a cestách bez vody. O vojenských cestách, passoch a ?diaľniciach?. Dnes sa pozrieme na tri rôzne miesta, kde sa nachádzajú cesty vedúce tunelmi.
Tunelová cesta Guoliang (Čína)
Na fotografiách 1 ? 10 môžete vidieť tunelovú cestu Guoliang v Taihangských vrchoch. Postavili ju obyvatelia tejto oblasti. Pred rokom 1972 bola cesta vytesaná do skaly, aby spájala horské obce s vonkajším svetom. Obyvatelia sa rozhodli, že cestu vykopú cez skalný masív sami (stálo by to za vlastný príbeh). Viedol ich Shen Mingxin. Obyvatelia predali kozy a prakticky väčšinu vecí, čo mohli a nakúpili kladivá a kovové nástroje. Trinásť najsilnejších sa pustilo do hĺbenia tunela a trvalo im to päť rokov, kým vyhĺbili 1200 metrov dlhý tunel, ktorý je okolo päť metrov vysoký a štyri metre široký. Niekoľko robotníkov pri práci zomrelo. 1. mája 1977 bol tunel sprístupnený verejnosti.
Steny tunela nie sú rovné a nachádza sa na nich okolo 30 ?okien? rôznych veľkostí a tvarov. Rozmery okien sa pohybujú od dvanástich metrov dĺžky až po rozmer klasického okna.
Na fotografiách 11 ? 14 je tunelová cesta v Národnom parku Taroko v Taiwane. Taroko je jedným zo šiestich Taiwanských národných parkoch. Názov Taroko znamená ?nádherný a veľkolepý?. Rozkladá sa na území oblastí Hualien, Taichung a Nantou. Tunel je jedným z desiatich krás parku a nazýva sa ?Tunel deviatich otočení?.
Pasubio (Vicenza)
Posledná z tunelových ciest, foto 15 ? 20, sa nachádza celkom blízko, v Severnom Taliansku v oblasti Vicenza. Jedná sa o starovekú cestu, ktorá v dnešnej dobe slúži ako turistický chodník. Nepodarilo sa mi zistiť, či je cesta prístupná pre motoristov, jazdia tam však autá (predovšetkým malé), aby zásobovali penzión v kopcoch.