Test Ducati Scrambler 800 Desert Sled 2019 – urýchľovač emócií

História legendárneho výrobcu z Bologne je plná úspechov a to od Cucciola až po Scrambler, od desmodromického rozvodu až po medzinárodný šampionát Moto GP. A keď sa spoločnosť ocitla v ťažkej situácii, vždy ju dokázala silná súdržnosť a nadšenie zamestnancov prekonať – len málo výrobcov sa jej môže rovnať. Už od roku 1926 sa traja bratia Ducatiovi snažili presadiť na trhu a keď firma ochutnala pretekársku aktivitu a úspech, predaj šiel nahor. Keď v roku 1954 najal Giuseppe Montano mladého inžiniera Fabia Taglioniho, na svet prišiel jednovalec majúc súkolie stálej redukcie s kónickými prevodmi a hneď potom prišiel na svet aj desmo motor. Svetový rýchlostný šampionát v triede 125 ccm ukázal svetu, aká rýchla a úspešná Ducati je.

V zemi Indiánov

Ako vravieva môj milovaný svokor,
v USA mimo Indiánov veľa dobrého nie je – no po návšteve samotného
riaditeľa Montana, sa práve za Atlantikom zrodila myšlienka na Scrambler. Po
početných víťazstvách a dobrej reputácii tak „directore“ zveril import
bratom Berliners z New Yorku. Ich obraz a odhad amerického trhu
a obchodný talent dali priestor prerábke modelu 175 Motocross, a tak
vznikol Ducati Scrambler 250, kde techniku dodal Ducati Diana. V roku 1962
sa na trhu USA objavil v klasickej žltej Ducati motocykel vhodnejší na
cestu no nezľakol sa ani terénu. To mu získalo veľkú obľubu a tak sa
v roku 1968 pridala motorizácia 350 a 450. Takto sa pokračovalo až do
roku 1976 a po celé obdobie si dobýval slávu nielen v Amerike ale aj
v Európe, no hlavne vo svojej domovine. Po úspešných rokoch však na dlhé
obdobie nastalo ticho, až po trip jedného sparného leta roku 2014, vtedy sme ja
a manželka na World Ducati Week 2014 mohli nazrieť do žltého kontajnera,
a to až keď som odovzdal mobil a fotoaparát. Stál som pri novinke
a obrode klasického Scramblera a bol som vlastne sklamaný, i keď
rád, že som si ho omakal skôr ako sa objavil koncom roka na premiére. Netušil
som, že sa bude volať Icon…

Desert
sled- púštne sane

Predaj sa spustil v roku 2015
a v tej dobe enduro vložku zabezpečoval model Urban Enduro. Model
Desert Sled prišiel na trh v roku 2017 a tento rok v máji sa spustil
predaj inovovanej verzie. Rám v krásnom červenom prevedení má oproti bežným
Ducati Sramblerom silnejšie prevedenie, ide až dole a má na ľavej strane
priehradku naviac. Zadná kyvka je tak ukotvená viac vzadu a na ráme (nie
na motore ako u súrodencov), tá je dosť silná aby zvládla pri zdvihoch 200 mm vpredu aj vzadu
skákať či „roletovať“. Keď ku tomu pripočítame rázvor 1 505 mm
a extrémnu tuhosť rámu okolo vzduchom hladenej osemstovky je o zábavu
postarané. Dole je ochrana motora a o záber sa starajú Pirellky Rally
STR kde vpredu nájdeme rozmer 19 palcov. Vpredu novú automatickú  svetelnú techniku, ktorú dopĺňa známe X a mriežka,
ktorá kryje svetlomet. Vrátane smeroviek a zadného svetla v tvare
U je všetko v ledkách.  Bielemu perleťovému laku dominujú širšie
bočné hliníkové časti nádrže, nové je aj sedlo (860 mm), ktoré má oproti
predchodcovi prepracovanú pozíciu sedenia. Nechýba hydraulická spojka a nové
dvojkanálové Bosch Cornering ABS, kde vpredu je 330 mm kotúč a vzadu 245 mm, nechýba konektivita
v podobe bluetooth ready a viac informácií nájdeme na kompaktnom budíku a
aj ovládače prešli razantnou zmenou.

Odkaz slobodného obdobia „the 60s“

Priznávam sa
dobrovoľne, že po vlastníctve Ducati GT1000 a Sport Monoposto som si na
novú radu Scrambler musel zvyknúť, vadilo mi to moderné pojatie, no všetko chce
čas. Desert Sled je ale technicky inde ako jeho súrodenecká partia a to ma
veľmi lákalo. Predaj sa oficiálne začal v máji a možno sme v EU
prvý časopis, čo Sleda testuje. Prečo to tak je, si ale povieme neskôr. Na
fotkách sa to nezdá, no nejde o malú mašinku. Je dosť „kozatá“ (rozumej
vysoká) a dosť v rázvore dlhá. Sedadlo je vysoko nad zemou, ale
motocykel má úzku stavbu a nie je problém s ním manipulovať. Po
naštartovaní sa nechová ako ratlík kleptoman, je príjemne bublavý a na
palubovke nechýba ukazovateľ zaradenej rýchlosti, po novom aj palivomer,
a informácie ako dojazd, teplota okolia a podobne. Ako jediný má aj
prepínanie jazdných módov, základný JOURNEY je možné prepnúť do OFF ROAD-u
a pokiaľ sa použije tento mód je k dispozícii aj úplne odstavenie
ABS. Nechýba ani použitie PIN kódu pre núdzové štartovanie. Zvyknúť som si
musel iba na otáčkomer, čo behal naopak do ľavej strany. U pretekárskych
veteránov som to poznal, tak som nemal až taký problém. Šesť kvaltov ide
príjemne do zubov a spojka je neskutočne páperová, predošlá generácia
potrebovala trénovať ľavú ruku, inak to nedala. Plyn má dlhšiu dráhu, čo mi
spočiatku vadilo, no keď som dal terén, pochopil som prečo to tak je. Jednotka
je sprevodovaná priam trialovo a dvojka sa okamžite berie odspodu, vlastne
prvé 4 rýchlostné stupne sú také motardovo – endurové. Keď sa staviam do
stúpačiek tak je manévrovanie v 5 km rýchlosti priam lahôdkou. Zvolil som
kombináciu asfaltu a neskôr som pridal prašné cesty a nakoniec terén
vyjazdený po traktoroch a technike. Keď som po zoznámení a zábehu
zabral na asfalte, takmer ma vyzulo. Nechápem ako taká rally guma, môže tak
držať na asfalte. DéESko je vlastne tuhšie ako Multistrada, je na pocit tvrdšie
a nemá problém nekompromisne športovo brať každú zákrutu, ktorú mu
naordinujem. Tá ochota a chuť preklápať sa je úžasná a neustále ma to
vzrušovalo. Podľa technických parametrov by sa dalo predpokladať, prevažovanie
enduráckych hodnôt, no tu je tento stroj doma tam aj tam, a to úplne na
rovnako.

Prepínam OFF
ROAD a púšťam sa do prachu a kameňov. Tento mód odblokuje zadné kolo
a ponechá ABS len vpredu. Ak by som chcel, je možné ABS odpojiť úplne. Výkon
sa vyladí potom tak, aby bol vhodnejší pre terén. Či v sedle alebo
stúpačkách si prednú 19-ku smerujem podľa potrieb a tuhosť celého
motocykla doplnený dlhším rázvorom dáva stabilite korunu. Fun Factor je tu tak
obrovský, že ten čo neskúsil, nepochopí. Motorka reaguje na každý podnet pri
prenášaní váhy a ja si začínam veriť až natoľko, že tomu začínam poriadne prikladať.
Možno sa vám zdá, že som na niečo zabudol – nie, trakcia tu nie je. Pri dnešnom
pretechnizovanom motocyklovom trhu je Desert ako zjav, síce tu nájdeme zopár „fičúriek“,
no stále sa jedná o čistú a nefalšovanú motorkárčinu. Skúšam prudké
stúpanie a hlboké koľaje, kde sa terén po návaloch dažďa rozmočil. Hore si
idem úplne bez problémov, ľahká motorka sa dobre koriguje no keď idem nazad musím
zvýšiť opatrnosť, klzký povrch okamžite blokuje predné koleso pri brzdení.
Brzdám nie je čo vytknúť, inovované ABS je špičkové a jeden kotúč vpredu
bez problémov zvláda všetko, čo od neho chcem. Keď som prekonal sám seba
a sedím si na parkovisku špinavší ako motorka, obdivujem ten špagety cit
pre detail. Kam som sa pozrel bolo všetko spracovanie dizajnu dotiahnuté
dokonca. Je tam odkaz zrodenia sa ku voľnosti, no nájde sa aj moderna jemne
zapracovaná do histórie. Pritom to nie je žiadna lemra,zrýchlenie z nula na sto za 3,7 s a 400
m dá za 12 s pri rýchlosti takmer 171 km/h, to je slušná hodnota. Aby si nik
nemyslel, i keď je na poľnej ceste a v bežnom teréne veľmi
schopná, vie ísť úžasne krokom – no po asfalte si to zašportuje ako typická
Ducati. Ergonómia a práca tlmenia je naozaj excelentná a keď si
pridáme veľmi dobre odstupňovanú prevodovku máme výsledok, ktorý nemôže skončiť
inak ako zábavou. Skúsil som aj diaľnicu, no i keď to nebol problém a dá
sa bez problém držať cez 140
km/h – hrozne som sa nudil. Hlavne keď som už vedel,
čoho je motorka schopná. Potešila aj spotreba, na malú nádrž nie je problém dať
takmer 270 km.

Vyzretý stroj

Keď sa
pozriete na tento stroj, odpovie: „ choď kam chceš a kedy chceš“.
Multistrada 1200 bola najlepšia motorka akú som kedy mal, no Desert Sled
a jeho vzduchom chladená osemstovka je to najzábavnejšie čo som kedy
testoval. Štýlom „Stealth Knobbies“ bez zbytočnej luxusnej elektroniky
a množstva módov a ladenia, je DS-ko čistá a nefalšovaná
motocyklová zábava. Inovácie pre tento rok celej rade pomohli, hlavne potešilo
čierne lakovanie motora (konečne), no Desert dozrel do dokonalého stroja
a tak nám doma v garáži pribudol Scrambler nesúc v techničáku
rodinné meno. Je to už síce naša siedma Ducati, ale takto som dávno neožil.
A kde sú sklamania? No jedno by som aj mal hneď, kľúč je síce po
dizajnovej stránke krásnym kúskom, no keď otváram nádrž tak ho driem
o ochranu zámku. Ťažko mu hľadať konkurenciu, tak ho porovnám ku Triumphu
tisícdvesto, aj keď to nie je úplne najspravodlivejšie porovnávanie – iného
takto multi schopného Scramblera nepoznám. Teda poznám ich dosť, len tam je
„scrambleoidné“ len to meno.

Na záver by
som mal povedať, že je to strašné porno… lenže ja som sa zamiloval. Preto nič
nebude, pomodliť, vycikať a do postele snívať o cestách necestách…

Ducati Scrambler
Desert Sled

Cena: 11 590 Eur

Motor: 803 ccm, 4
ventily, Desmo, L2

Výkon: 73
k pri 8 250 ot./min.

Krút. moment: 67
Nm pri 5 750 ot./min..

Prevodovka:
6-stupňová, reťaz

Rozmery (DxŠxV):
2 200 x 940 x 1 213 mm

Rám: priehradový,
pozváraný z oceľových rúrok

Hmotnosť: 209 kg
(prevádzková hmotnosť)

Rázvor: 1 505 mm

Výška sedla: 860
mm

Objem pal. nádrže: 13,5
l

Pneu: vpredu: 120/70-19,
vzadu: 170/60-17