Výlet s rakúskymi priateľmi

Tento príbeh sa stal už pred dvomi rokmi, ale myslím, že je stále aktuálny.
Všetko sa to odohralo v máji roku 2006.

Okolo obeda mi zatelefonoval môj kamarát Harald z Viedne. Aby som bližšie priblížil , kto je Harald, tak možno len pre zaujímavosť spomeniem, že 13 rokov pracoval v teame Ferrari u Michaela Schumachera ako osobný fyzioterapeut. Má rád dobré a rýchle autá a predovšetkým motorky, ktorých má niekoľko v garáži. Jeho najobľúbenejšia je Agusta Brutale. S Haraldom som sa dohodol, že poobede pôjdeme na výlet na gabčíkovskú hrádzu, ktorú ešte nevidel.

Poobede prišiel aj so svojim kamarátom Rainerom. Obidvaja boli na chopperoch ? Intruder 1500 a Yamaha 1000. Celá cesta bola výborná, dali sme si dobrý obed v čárde, porobili fotky na pamiatku a vybrali sme sa smerom na Čunovo.

Pri bufete Na obrátke vľavo točivej zákrute však nastala nečakaná situácia. Išiel som ako prvý , za mnou Harry a posledný Rainer. V zlomku sekundy, keď Harry ubral plyn, Rainer sa pozeral na okolitú krajinu a vtedy narazil Harrymu do zadného kolesa. Nasledoval pád typu mlynské kolo ? ruky, nohy a šmýkal sa asi 30 metrov krížom po ceste priamo do stĺpika pri krajnici, ktorý ho zastavil. Podotýkam, že sme nešli viac ako 50 km/h. Rýchlo sme zastavili a bežali k Rainerovi, aby sme zistili, čo sa mu stalo. Hneď som volal z mobilu sanitku a políciu. Medzitým za nami zastali ďalšie autá , do nich však narazilo prichádzajúce auto Tico a hneď nastala druhá kolízia, takže sanitky museli prísť dve. Tie aj prišli pomerne rýchlo.

Problém nastal , že ako prvé chceli od Rainera kartu poistenca. Nezaujímali sa o jeho zranenia, zaujímala ich iba karta poistenca. Harry im dohovoril 100 EURami, tak ho predsa len odviezli do nemocnice na Antolskú na vyšetrenie.

Ďalší šok bol v nemocnici, kedy prišli policajti a chceli, aby Rainer fúkal a to už všetci vedeli, že má zlomených 7 rebier, lopatku a kľúčnu kosť Rainer mal veľké bolesti, ťažko dýchal a bolo nepredstaviteľné fúkať do drégeru policajtom. Na vyšetrenia v nemocnici čakal spolu asi 3 hodiny, samozrejme za každý úkon musel hneď platiť. Na vlastné riziko Rainera a jeho žiadosť sme ho v noci prevážali do nemocnice v Eisenstadte. Naše zdravotníctvo ho veľmi neohúrilo.

Týmto príbehom som chcel poukázať, aká je dôležitá helma na hlave, i keď jazdíte nižšou rýchlosťou. Nikdy ju nepodceňujte!

Výlet s rakúskymi priateľmi