Nájsť českú ambasádu nie je problém, sídli na jednej z hlavných bogotských ulíc, na bulvári Avenida 7. Po dlhom čakaní ma ochranka konečne pustí do útrob vežiaku, kde sídli mimo našej ambasády ešte ambasáda Kanady a Škótska banka. Pred vchodom do kancelárie ambasády dostanem rúško na ústa, opatrenie kvôli prasacej chrípke. Pracovníčky úradu mi po letmej kontrole identity vydávajú zaslanú obálku z Čiech. Dostávam ešte kávu a odporúčanie, kde sa ubytovať. Ostáva zaplatiť na stráženom parkovisku cez 200 Kč za postráženie motorky na dve hodiny a môžem ísť. Ubytovávam sa v hosteli sám. Aspoň mám priestor na opravu motorky. V tajomnom balíku z vlasti dorazili: kompletný spojkový kôš so správnym kolesom spúšťača, puzdro spojkového koša, tri náhradné lamely, originál benzínový kohút a do zásoby ešte rozperná tyč gulička do spojky. Okrem výmeny spojkového koša a kohúta ešte doťahujem povolené reťazové koliesko. Prasknutú nádrž, rozklepanú ručičku tachometra a podobné nepodstatné drobnosti zatiaľ neopravujem. Aj cez celkovú opatrnosť a použitiu novín sa Čezeta so svojím prevodovým olejom nezmazateľne zapísala na podlahu hostela. Z pamätihodností navštevujem slávne, ale viac-menej nezaujímavé Múzeum zlata. O dosť lepšie je Múzeum Národnej polície venované boju s mafiou a narkomafiou. K videniu je napríklad motocykel Harley ? Davidson zhabaný niekdajšiemu kráľovi pestovateľov koky Pablovi Escobarovi, ktorý na vedľajší pracovný pomer vedľa biznisu s drogami pracoval tiež, ako senátor. Ďalšie zaujímavé je Vojenské múzeum, kde sa mi aj cez zábrany a tabuľky ?nechytať? podarí vyfotiť v prezidentskej helikoptére. Inak sa sústreďujem hlavne na testovanie miestneho jedla, ovocné šaláty so zmrzlinou, kokteily s vodou, či mliekom, vysmážané banány… Po 4 dňoch prichádza do Bogoty Peter. Každý piatok večer sa konajú v centre sprievody masiek, ulica je plná ľudí, ktorých obklopujú rôzni zabávači, speváci, tanečníci, maliari, hrajú sa na rôzne hry, podobne, ako na detských dňoch u nás (skúšal som napr. skákanie cez švihadlo, ale mám moc dlhé nohy). V sobotu sme mali na pláne vyraziť, ale Peter akosi nemôže stráviť piatkový obed a tak ostávame dlhšie. V nedeľu je v Bogote cyklistický deň, všetky veľké ulice sú pre autá uzavreté a bulváre sa premenia na obrovské cyklotrasy. Aj keď som zaprisahaný odporca cyklisticky, požičiavam si za 250 Kč na deň bicykel a vyrážame na výlet. Peter, cyklista si pre istotu kúpil svoj bicykel, stál 20 dolárov a k tomu najnovší model prilby za 10 korún. Cestou sa dá opájať krásami mesta, kolumbijské cyklistiky v kraťasoch, či elasťákoch značne odvádzajú pozornosť od riadenia. Na viac, ako 60 km dlhom tiahnutí mestom skúšame ďalšie dve pochúťky ? lisovanú vatu z cukrovej trstiny a ovocný zmrzlinový kokteil namiešaný podľa vlastného uváženia.
V pondelok vyrážame ďalej z Bogoty. Ide s nami Austrálčan Son na BMW z osemdesiatych rokov. Je na ceste okolo sveta. Ja by som síce chcel, pokiaľ možno ísť do Ekvádora buď po Panamericane, alebo skôr po hlavnej ceste, ktorá nie je priam Panamericana, ale potom sa s ňou spája. Peter s naším austrálskym kolegom preferujú pokiaľ možno čo najhoršie cesty a pretože ?skratka cez hory? nie je zas tak dlhá, nemám nič proti. Bogota leží 2 400 m n. m. a klesanie z tejto nadmorskej výšky je tak rýchle, že cítim zmenu tlaku v ušiach. Asi 100 km za Bogotou nocujeme pod stanom. Druhý deň prichádzame do horského mestečka San Bernardo. V miestnej reštaurácii skúšame typické jedlo, zemiaky veľké len, ako asi fazule. Majiteľ reštaurácie pracoval niekoľko rokov, ako kuriér s motorkou v Londýne. Od neho sa dozvedáme o múmiách na miestnom cintoríne. Znie to viac, ako lákavo, to si predsa nemôžeme nechať ujsť!
Urobte radosť svojím mašinám a zároveň podporte cestovateľa Vojtu Hlásného nákupom v jeho internetovom e-shope [linka]V prezidentskej helikoptére
Expedícia s Čezetou 2009 ? IV. diel (Južná Amerika – online)
Náhradné diely dorazili
Banana chips - vôňa domova, ktorú bolo cítiť už z diaľky
