Nemám motard rád. Ani jeden. Nie je to dané tým, že je to zlá motorka, práve naopak – no ja sa zle cítim už len keď sa na ne pozerám a nie keď ich jazdím. Moja talianska postava zrastu kocúra Garfielda nedávala moc možností na isté spojenie mojich nôh a modručkej planéty zvanej Zem. Asi som bol ten najlepší, čo mohol testovať nový motard od Ducati. Nemal som ich rád a bol som schopný nájsť aj tú najmenšiu chybu. Netušil som, že tento „hypoš“ mi to zjavne vytlčie z hlavy kováčskym kladivom… ______________________________________________
Pocit fetišu Skôr ako vás zahrniem tonou technických informácií, popíšem vám ten pocit. Zoznámenie a spoznávanie. Mal som pred sebou totiž tri dlhé večery a aj noci ak som chcel najazdiť plánovaných 1 000 km. Zvieral som kľúče v ruke a pozeral na tú čiernu matnú spod obočia… „nemám ťa rád“, zamrmlal som.
Ako som si vysadol do úzkeho sedla moja noha stála pevne na zemi. Začínal som tušiť, že tu nebude všetko tak, ako som predpokladal. Po mojej skúsenosti pri Hypermotarde 1100S, ktorý som testoval v roku 2008 a to aj na trati som očakával nízku hmotnosť. Tá tu bola, dokonca menšia! Ale jej posunuté ťažisko smerom k asfaltu dávalo lepší pocit. To bol aj môj problém výbornej 1100-vky, nech bola akokoľvek perfektná (to jej nik nezoberie), bol som si istý, že ja a ona sa dlho cukrovať nebudeme. Jednoducho som nemal ten správny pocit. Premeral som si nové ovládače prevzaté zo Streetfightera 1098 a nakopol úplne nový motor 796. 167 kg vážiaca motorka sa v mojich rukách stala priam „bicyklojidná“ (milujem to slovo) a to je rozdiel 12 kg oproti silnejšej sestre. Moje telo si 825 mm nad zemou našlo rýchlo svoje miesto, príjemné ťažisko ma v spomienkach prenieslo skôr na Monstre. „Toto tu nie je klasický Motard pre pretekára“… povedal som si, uvelebil som sa na rovnej lavici ako som najlepšie dokázal a vyrazil do horských zákrut…
Prevodovka APTC je novinka, ktorá dáva do smútku skaloverných zástancov suchého prevedenia. To, že je mokrá ani tak nevadí, zaskočí vás skôr jej chod. Jemný prechod bez cvaknutia v malých dráhach sprevádza moje prudké „nakvaltovanie“ pred každým vracákom a následné jemné nakopávanie smerom nahor. Jemnosť akou pracuje ma zaskočila. Najprv som nevedel, či som dobre zaradil, chýbal mi ten zvyk, doraz alebo pocit, ten kvalt tam padol úplne sám a to som nečakal. Musel som sa prispôsobiť.
______________________________________________
Motor a to ostatné Hypermotard si to užíval. V podvedomí som stále hľadal niečo prečo ho neznášať. Nedarilo sa mi. Nastaviteľné páčky cvakajú v mojich prstoch, 81 koní ma na slovo poslúcha a podvozok si pri teplote len 5 stupňov nad nulou vôbec nerobí starosti… k hranám pneumatík chýba už len milimeter a ja stále nemám dosť. Šesť stupňov v prevodovke si behá hore dole na povel a bez zaváhania, krajina sa stáča až sa horizont mení na vertikálnu čiaru. Užívam si motor. Má záber 1100-vky a kultúru 696. Pripomína mi najviac staré dobré 1000DS, aj ten pri 4 500 otáčkach kúzlil 140 km za hodinu. Nie je tam ta úplná sila litra, no je tam ten záber. Musel som uznať, že motor sa fakt podaril. V ten moment som zatúžil ho mať v monstroch (dnes mám toto želanie už splnené a Monster 796 je už na svete) a v duchu som gratuloval celému vývoju, že sa im podaril. Desmo sa vrhá krotko všade kam ho pošlem, slepo poslúcha každý môj povel a nedáva najavo akékoľvek zaváhanie… cítim radosť. Môj mozog zaplavila oáza endorfínov a ja som vedel, že si musím dať pauzu, inak niečo vyvediem.
Zvalil som sa na odpočívadle a v hlave si listoval naštudované informácie pred jazdou. Keď som dorazil konečne do postele znova som si prešiel popis dvojvalcoveho dvojventilového desma do „L“ s výkonom 81 koní pri 8 000 otáčkach a sile 75,5 Nm pri 6 250 ot. Ráno som najprv poriadne zohrial motor, zobral spolužiačku na fakultu práva a potom šiel s iným pocitom spoznávať svet tohto motarda. Ak si vezmeme v úvahu Monster 696 ako alternatívu pre kupujúceho, vieme že cena je podobná (hypermotard je o 499 Euro drahší) a použitie asi podobné. Začínam porovnávať a spomínam, že motor je o 1,9 kg ľahší ako 696, karter o 1,2 kg atď, celkovo tu mám „easy“ stroj a silnejší motor. Je to dané úpravou piestov pre vyšší kompresný pomer (11:1 vs. 10,7:1 u 696) a dlhší zdvih. Voľnobežka sa odvádzala od tej, ktorú má model 848 a je o celých 400g ľahšia ako u malého Monstra. Kľuková hriadeľ má taktiež v porovnávaní 66 mm zdvih. A to je viac. Zostala aj výmena oleja a filtra po 12 000 km a veľká kontrola až po 24 000 km.
Zastavujem na pumpe a uspokojuje ma spotreba niečo cez 5 litrov. Musím sa ale poprechádzať, moja sedacia časť cíti sparťanské sedadlo a odmieta poslušnosť. Dalo sa to ale čakať, toto nie je motocykel na cestovanie. Pri bagete uznávam krásu motocykla, jednoramenné ukotvenie kolesa dodáva šmrnc, všetko je to jednoduché a vzdušné. Znova nasadám a ako sa blížim k mestu zaklápam pravé zrkadlo. Je v nich dobrý rozhľad, no v meste ma ich šírka limituje a tak si ponechávam len ľavú stranu. Brembám nie je čo vytknúť, zažil som aj ostrejšie brzdy u Ducati, no pre tento účel je ich nástup skôr výhoda ako neduh. Dva kotúče vpredu a jeden vzadu plnia všetko čo chcem. Poletujem mestom ako čierna včela a bez problémov ho dostávam za chrbát, znova voľno na ceste a ja si užívam podvozok takmer bez hraníc. Najviac čo ma teší je odozva. Každú informáciu, ktorú potrebujem spracovať pre čo najlepší prejazd dostávam do všetkých nervových zakončení tela, presne viem čo „hypoš“ chce a on cíti čo od neho vyžadujem. Táto symbióza úkonov „jedného celku“ ma fascinuje najviac. Je to jednoduché a čitateľné bez záludností a podrazov.
______________________________________________
Záver jednoduchosti Hypermotard 796 je motocykel na každý deň. O tom nie je treba polemizovať. Nebude to drak na trati, ale na technickej pre motokáru už áno. Má príjemný motor, prevodovku a dobré brzdy v perfektnom podvozku, kde celok nemá tonáž tanku ale istotu športového stroja Ducati a ľahkosť, ktorú zvládne začiatočník a ktorá pobaví skúseného. Model 796 považujem za lepší ako 1100 (pre mňa) a dokonca by som mu dal prednosť aj pred 696-tkou. Cena nie je naozaj nízka, ale tu si treba uvedomiť, že si kupujete Ducati, a dnes viacerí chceme niečo viac ako to, čo sme mali doteraz. Zoberte si kalkulačku a podeľte si váhu vs. kone…
______________________________________________
HYPERMOTARD 796 V SKRATKE
Motor – To, čo robí 796-tku dobrou je práve motor a v druhom rade váha. Táto kombinácia funguje skvelo, motor má príjemný ale zároveň aj ostrejší nábeh, je svižný a má dobrú spotrebu. Tento agregát môžeme asi očakávať v budúcnosti aj v iných modeloch, ja by som ho určite použil. Pre mňa 803 kubíkov pôsobilo vyváženejšie a vhodnejšie ako silnejší súrodenec 1100.
Rám – Tvar je jasný, je to Ducati a o pevnosti sa ani nebudem rozpisovať. Tu všetko funguje tak ako má plus sa na to moc dobre pozerá. Pierre Terblanche navrhol Hypoša láskavo a citlivo, túžil ho osadiť menším motorom a až teraz po jeho odchode sa tak stalo.
Výfuk – Výfuk ide pod sedlom tak ako viac menej u Ducati poznáme. Moc nekúril a jediné čo ma mrzelo vzhľadovo bola neforemná časť za pravou stúpačkou, to bolo možné riešiť aj inak. Zvuk Remusov je výborný a má ten typický hrdelný prejav.
Pruženie – Predná časť je mäkšia a má dlhú dráhu, to si treba uvedomiť a prispôsobiť sa. Na motard-race to nie je, ale na to čo je určená je naladenie výborné, v meste bez rán a stále dostatočne pohodlná. Pri prejazdoch zákrut poskytuje istotu a dostatočnú odozvu.
Brzdy – Brzdenie bolo primerané a bez zákerností. Dostatočné brzdy sa príjemne dávkujú, dajú sa nastavovať páčky a sú to Brembá. Chceme viac?
Ovládacie prvky – Je to tu síce také malé, ale iné a vždy moderné. Palubovka cez deň svieti mdlo, no v noci zas dostatočne jasno. Informácie sú kompletné, nechýba ani odpočítanie prejdených kilometrov od rozsvietenia rezervy palivovej nádrže.
Sumár – 8 999 éčiek nie je málo, červená nás bude stáť 9 300. Je to moc? Polemizovať o tom že Ducati je drahá sa mi už nechce. Každý si to musí zvážiť, komponenty, renomé i familiárnosť a prestíž. Ducati je Ducati, a dnes je vlastne už prístupná každému, dávnejšie to tak nebolo. Tak znova, je to moc? Ani nie.
______________________________________________
pružný motor, ľahké ovládanie, nízka hmotnosť, kvalitné komponenty
menší komfort, cena červenej verzie
______________________________________________
Ducati Hypermotard 796 MOTOR Typ: vzduchom chladený štvortaktný 2-valec do "L", rozvod desmodromický, 4 ventily
Vŕtanie x zdvih: 88 x 66
Zdvihový objem: 803
Kompresný pomer: 11 : 1
Max. výkon: 81k pri 8 000 ot./min.
Max. krútiaci moment: 75,5 Nm pri 6 250 ot./min.
Príprava zmesi: elektronické vstrekovanie paliva
Zapaľovanie: elektronické
Štartovanie: elektrické
Prevodovka: 6-stupňová
Sekundárny prevod: reťaz
PODVOZOK Rám: priestorový pozváraný z oceľových rúrok
Rozmery (D x Š x V): 2 120 x – x 1 155 mm
Rázvor: 1 455 mm
Výška sedla: 825
Objem palivovej nádrže: 12,4 l
Pneu: vpredu:120/70 – 17, vzadu: 180/55 – 17
Pruženie: vpredu: teleskopická vidlica typu upside-down, priemer klzákov 43 mm, zdvih 165 mm, vzadu: jeden centrálny tlmič pruženia, zdvih 141 mm
Brzdy: vpredu: 2 x kotúčová, priemer kotúča 305 mm, vzadu: kotúčová, priemer kotúča 245 mm
Hmotnosť: 167 kg
Cena: 8 999 Eur (matt), 9 300 Eur
Motocykel na test zapožičal: Asfaltelast-S, s.r.o., Banská Štiavnica ______________________________________________
Text: Dušan „Campa“ Lysák, foto: Š. Hvizdák
Publikované: Motomagazín 6/2010