Slovenský motorizmus dosiahol na 29. ročníku Rely Dakar zásluhou deviateho miesta Jaroslava Katriňáka v kategórii motocyklov historický úspech. Tohtoročným výkonom sa tak 40-ročný Martinčan zapísal do dejín slovenského motoristického športu ako vôbec prvý Slovák, ktorý úspešne prešiel cieľom tejto najnáročnejšej svetovej súťaže. „Som nesmierne šťastný. Prežívam jedno z najkrajších období svojho života. Na tohtoročnom Dakare sa naplnil môj profesionálny sen – prišiel som do cieľa a navyše so skvelým výsledkom. Okrem toho sa mi narodila dcérka, takže moja radosť je naozaj obrovská. Ďakujem všetkým, ktorí ma podporovali a držali mi palce, najmä kvalitnému technickému a ľudskému zázemiu, ktoré mi poskytol Dakar Team Skupiny MOL,“ povedal Katriňák. Okrem deviatej priečky v celkovom hodnotení si vyjazdil pretekár medzinárodného MOL Dakar Team-u aj prvenstvo v súťaži netovárenských jazdcov. „Pre mňa bolo najzaujímavejšie celkové poradie. Z umiestnenia v prvej desiatke mám veľmi krásne pocity. Aj vďaka narodeniu dcérky som jazdil trochu s chladnejšou hlavou, aby som sa vrátil domov. Veľmi mi pomohli tréningy v Maroku, kde som sa naučil lepšie používať navigáciu,“ vysvetlil Katriňák. Deviata priečka je pre neho obrovským úspechom a šanca na to, aby toto umiestnenie v budúcnosti ešte vylepšil nie je vysoká. „Jediné, čo môže pomôcť je, naučiť sa lepšie zvládať navigáciu. Ak by mi toto išlo lepšie, teoreticky by bola šanca na posun smerom dopredu. Na budúci rok sa chcem opäť čo najlepšie pripraviť, zlepšiť spomínanú navigáciu. Ale niekedy aj desiate, jedenáste miesto si človek cení viac ako inokedy deviate. Môže sa stať, že o rok skončím 15., ale poviem si, že som spokojný lebo som šiel dobre a urobil som pre úspech všetko. Nie je vždy všetko iba o konečnom umiestnení,“ skonštatoval pre agentúru SITA Katriňák.
K Rely Dakar patria už tradične aj smrteľné obete, tentoraz prišli o život dvaja motocyklisti. Prvý z nich Juhoafričan Elmer Symons zahynul po nehode vo štvrtej etape a prvým, kto ho na trati našiel bol práve slovenský jazdec. „Je to strašne zlý pocit a ťažko sa to opisuje. Najmä, ak to človek vidí naživo, ťažko sa to potom odstraňuje z pamäti. Určite som rozmýšľal aj o tom, či nemám skončiť. Ale človek vidí okolo seba ten dav pretekárov, ktorí pokračujú ďalej ako keby sa nič nestalo, a to ho vtiahne späť. Jasné, že keby sa takéto čosi stalo niekde inde, tak by som skončil. Odstúpiť z Dakaru by som však mohol, iba ak by som to dostal príkazom. Zo svojej hlavy určite nie, to by som si nemohol dovoliť, bol som zodpovedný za mnoho ľudí, ktorí sa o mňa starali,“ dodal úspešný pretekár.
