Podujatia

Kto nebol zaváhal, alebo ako sa vydarila Exebatovica

Publikovaný

Pred 18 rokov

12. júna 2006

kuriatko

Keby som bola redaktorka spravodajstva, asi by som začala vetou: Ako sme vás už informovali, v dňoch 9. až 11. júna sa na Remate pri Handlovej konal druhý ročník Exebatovice. Po vlaňajšom vydarenom pokuse sa stretnutie plánovane predĺžilo z jedného popoludnia na celý víkend. Napriek obavám organizátorov a priebežne daždivému počasiu bola účasť hojná. Počas 3 dní sa v chate Mladosť na Remate vystriedalo 51 motorkárov na viac ako 30 mašinkách. Kto nemohol na moto, prišiel autom, busom, vlakom, alebo aj na pešo, ale dôležité je, že tam bol. V piatok od popoludnia sa to tam plnilo známymi aj budúcimi známymi, z ktorých každý jeden absolvoval prijemné a srdečné uvítanie od Evičky a ďalších už prítomných. Takže okamžite bol náš a cítil sa ako doma. Nálada sa začala stupňovať už pred príchodom samotného veľkého predsedu hovád Heavy-ho. Po zotmení a ubytovaní sa, keď už každý vedel, kde bude môct skloniť na noc hlávku sa spoločnosť vďaka nočnému chladu presunula z terasy do reštaurácie, kde pri ohníku v krbe a dvoch šikovných barmankách prebiehala pokojná a dôstojná zábava miestami sprevádzaná tanečnými choreografiami nie len v zmiešaných dvojiciach. Keď už väčšina dospela do štádia, že telá si s nami robili čo chceli (stále by len jedli, pili a milovali), poniektorí slabší jedinci sami trafili na izbu, iní ani nie a malá skupinka na čele s Egrešom si ešte za hranatým stolom dala kolo vtipov na dobrú noc. Ale hlavné je, že sa každý dobre vyspal (aspoň 3 hodiny spánku si dopriali všetci okrem strážnika).

A keď už konečne zaspal aj Exe a v reštaurácii sa začali podávať raňajky, ukázalo sa, že výjazd, ktorý naplánoval Wazbitch, niektorým padne veľmi ťažko, ale nakoniec sa do jednej skoro všetkým podarilo vstať, aby vysadli na motorku a pridali sa k prejazdu cez Šturec (Jazde za zosnulých motorkárov).
Návraty boli individuálne (alebo maloskupinkové). Potešilo nás, že sa ukázal Kxbibo a šťastné dorazil aj Doctor. Po svojej tradičnej zostavičke nás Sani odviedol do bufetu na svah, kde už bolo všetko okrem ohňa pripravené na opekačku. Cestou nám ešte stihol ukázať jednu zo svojich požičovní. Také malé klimonovské kráľovstvo, kde si v zimných mesiacoch môže každý motorkár požičať kompletnú lyžiarsku výstroj s výraznou zľavou (to bolo len tak mimochodom a dúfam Sani, že za túto reklamu dostanem pochvalu a aspoň poldecák). Skôr ako sme rozložili oheň, ktorý slúžil celý večer a väčšiu časť noci nielen ako prostriedok na opečenie lahodnej slaninky ale aj na ohrievanie zachladených údov a miesto na stretávanie sa a diskutovanie, stihlo aj trosku popršať a začal fúkať silný vietor, napriek tomu sme ohník aj vďaka super Bratislavským novinám, ktoré z požičovne doniesol Vladko, založili na prvý pokus škrtnutím jedinou zápalkou.
Z rýchleho sledu udalosti pár slovami spomeniem hostinu z údených rýb (inak až počas opakovaného čítania a korektúry som si všimla, že som tu mala napísané: z učených rýb), čaj s rumom z bufetu, spevácke a tanečné preteky. A samozrejme príchod posledného, 51. člena na súpiske Silvike, ktorá dorazila po firemnej akcii zo splavu.

Nie preto, že by som mala okno, ale preto, že som zaspala skoro zaslúženým spánkom unavených, až pri nedeľných raňajkách a káve v reštaurácii (inak krájanie torty bolo, pretože deň má len 24 hodín, preložené na nedeľné dopoludnie) mi Raptor doplnil mozaiku o nočné ?túrovanie? motoriek o ako povedala Wewe ?heavymetal z autorádia? a konečne som zistila aj komu patria ?putovné trenky?.
Lúčenie bolo slnečné, ale trošku aj smutné, čo potvrdzuje aj slzička vo Vierkinom oku, keď sme odchádzali.
Hreje ma pri srdci, že akcia bola až na jedny rozbité dvere a pár pohárov úspešná a vydarená. Kto tam nebol, môže závidieť a chystať sa s nami na ďalší ročník Exebatovice.

Na záver mám pár superlatívov (kto je aký):

Najmladší: Erik
Najvyšší: Mišo (požiarny rebrík)
Najlepší speváci: Heňo, Lucija, Miška
Najlepši gitaristi: Oskar, Pedros, Sani, Goro
Najväčšie okno má: Centauro
Najväčší romantik: Heavy
Najväčšie prsia mal: Exebat (vtáky nemám v štatistike všetky)
Jediný (skutočne) stanujúci: Spirit
Najväčšie poďakovanie patrí: Sanimu, Vierke, Evičke a Vladkovi
Keby vás ešte niečo napadlo, pokojne to sem napíšte.
P.S.1
Koho som nespomenula, nech sa nehnevá, veď ja si vás všetkých pamätám, ale nemôžem všetko prezradiť.. Teším sa opäť nabudúce.
P.S.2
Kto si tam zabudol ladviňák, nech sa ozve.

Pre exebat.sk Renáta (kuriatko)