Mauretánskym pieskom a kamením

Je ešte len polovica apríla a ja sa už tento rok po druhý krát húpem na vlnách gibraltárskeho prielivu. Vlastne nielen ja, ale aj Lenka a hlavne testované BMW F 800 GS. Cieľom je tento krát obľúbená Mauretánia a predovšetkým jej východná oblasť za Atari. Pokorím tiesňavu Chinguetti?

Zatiaľ čo v januári, keď som tadiaľ viedol staručký Pionier do Dakaru, nás tu bolo päť, teraz sme na všetko len sami dvaja. Ale nesťažujem si, je mi naopak oveľa lepšie. Kde si odbočím alebo zastavím, je len na mne. Dobre si spomínam na nechápavé tváre mojich kolegov, keď som zastavil 50 km za Guelmimom za dlhoročným kamarátom Ahmedom v jeho nie príliš luxusnom občerstvení na samote La Bjer. Teraz nás opäť víta jeho usmievavá a veselá tvár a ja nemusím premýšľať, ako je komu milé tu byť. Nám je tu dobre, tak zostávame cez noc. Ďalší deň prekračujeme, vlastne prechádzame obratník Raka a čaká nás posledný bod západosaharskej civilizácie – Cap Barbas. Ráno gurtňujem na kufor BMW prednú pneumatiku Mitas, ktorú som si tu naposledy uložil pre prípad potreby. Ten čas nadišiel, pred cestou do Mauretánie plnej pieskov, budem musieť prezúvať. Tranzitné víza za 5 Eur na mauretánskej colnici je históriou, všetko sa tu mení, tak rýchlo ako vláda. Vybavujem teda za 20 „éčiek“ ubytovanie, ešte poplatok za moto a cesta rozpálenou Mauretániou môže začať…

Celú reportáž si môžete prečítať v Motomagazíne č.: 12/2009, ktorý nájdete v stánkoch už od budúceho pondelka, 23-teho novembra.

Text a foto: Jaroslav Šíma

Mauretánskym pieskom a kamením