Začalo to slovom do bitky od dzonyem, s cieľom zorganizovať moto-výjazd a potešiť zopár detí. Aj napriek fajnovému počasiu som sa vybrala na aute lebo moja cicuška už spí sladkým zimným spánkom a dráždiť 105 koní bosou nohou sa mi veru nechcelo. Stretnutie sme si dali pred Tescom v Žiline kde sme nakúpili ovocie aj sladkosti.
Kufor plný sladkostí
Mikulášska výprava pozostávala z 5 motoriek a 2 áut čo bolo spolu 11 ľudí. Plánovala som ísť do detského domova už skoršie, ale som sa k tomu ešte nedostala a tak už hodnú chvíľu mám doma nachystané vrece s plyšovými hračkami. Kým chalani pripravovali balíčky pre deti skočili sme po Káčatko a Bohura do Považskej Bystrice a aj oni zobrali hračky. Po návrate do Bytče sme sa na pumpe zorganizovali a nahodili do habitov. Mali sme pravého Mikuláša na červenom koči VFR, anjela, čerta a dvoch falošných sobov.
Počas krátkej jazdy do detského domova o 500 metrov ďalej, nás zdravili všetky deti dookola a dospelý kývali iba neveriaco hlavou. Po príchode nás privítali prekvapené tváre detní, ktoré vôbec nečakali Mikuláša a to nehovorím, že prišiel rovno na motorke.
Po rozdaní všetkých darčekov a hračiek nám deti urobili malé predstavenie a teda to sme buľvy valili. Potom chalani vozili deti na motorkách. Po hodine vozenia, chalani už boli celkom premrznutí no na deťoch to nebolo vôbec vidieť, tie by sa vozili aj do rána. Nakoniec sa odviezli aj na aute. Tá radosť, ktorú sme videli v detských tvárach sa nedá ani opísať. Nám to príde ako samozrejmosť odviesť sa v aute, ale väčšina týchto detí ešte v aute nesedela. Ani fotoaparát nedokázal zachytiť všetku tú radosť, ktoré deti mali len z ?obyčajného prevezenia sa na motorke alebo aute?.
Dokonca aj helma urobila radosť
Dúfam, že v budúcnosti sa nás stretne viacej a vyčaríme úsmev na nejednej detskej tvári. Týmto chcem aj poďakovať dzonymuem, ktorý toto všetko spískal ako aj ostatným, ktorí sa zúčastnili.