Články užívateľov
O jednu motorkárku viac!
Už dávno som zabudol na tento rozhovor, prišla však jar 2007. ?Kedy mi kúpiš ten skúter?? spozornel som, táto veta odznela v kuchyni. Keby odznela v spálni vedel by som, že ide do tuhého. ?Aký skúter?? skúsil som hrať hlúpeho. ?Predsa V 3-jku, nerob sa sprostý. ? Pokyvkával som uznanlivo hlavou. ?Šak sa naňho poďme niekde kuknúť, previezť sa a potom sa uvidí. ?Skúšal som rozhodnutie presunúť na dobu neurčitú. ?Tak dobre zajtra mam voľno. ?Na tieto slová som už argument nenašiel. Samozrejme, nechcel som aby tento dialóg bol presunutý do iných izieb nášho domu. Slovo dalo slovo a vyrazil som na vohľady. Najprv som prezrel inzeráty, potom ponuku dovozcov jazdeniek. Ešte som prisahanú skúšal nalomiť. Všetky príbojové vlny boli zastavené útesom pevného rozhodnutia. ?Jeden musí v manželstve ustúpiť?, vravieva moja svokra, len nechápem prečo zase ja. Kapituloval som a koncom marca sme tento hybrid vyrobený v Číne kúpili.
Bol krásny slnečný deň, aj keď teplota zďaleka nedosahovala príjemné letné hodnoty. Vyzdvihnutie a prevoz dotyčnej mašiny som dostal na starosť ja. Bolo to prirodzené, jedine ja u nás cikám postojačky. Nabalil som do auta známeho a všetky inštrumenty ako bundu nohavice, prilbu, rukavice, ako keby som išiel prinajmenšom po CéBééRu. Veľmi príjemný a ochotný predajca v Michalovciach mi vysvetlil, ako toto monštrum vlastne funguje a po základnom školení som bol pripravený na cestu. ?Nechoďte viacej ako 60-70. ? Predajca mi tým naznačil že motorka má iba 6 km. ?Pochopiteľné!? pomyslel som si. Nasadol som a pootočením plynu sa začal môj prvý a zároveň posledný zážitok s týmto strojom. Povinná zastávka na čerpacej stanici, výjazd cez svetelnú križovatku, blinker doľava a opúšťame mestskú premávku. Motor je ešte studený, pravdepodobne zapnutý automatický sýtič mi spríjemňuje pridávanie plynu. Rozjazd je plynulý aj keď v malých otáčkach rezonujú plasty na palubovke a zadnom blatníku, po zohriatí motora aj tento škrabanec mizne. Prvých 5 kilometrov som bol na čele kolóny(60-70). Prekážka na ceste, cestári! Inštinktívne uberám plyn pravá noha márne hľadá zadnú brzdu, ľavá zase qualt páku. Toto je skúter, nezabúdaj! Ľavá ruka neomylne brzdí zadnou. Blinker a ide sa ďalej, motka pomerne slušne akceleruje, dostávam sa na svoju rýchlosť, autá ma predbiehajú a zdraví sa mi protiidúci chopper. Pocity 17 ročného chlapca sa mi tlačia do hlavy. Palivomer ukazuje plnú, teplomer sa dosť málo pohol, rýchlosť 60 a koľko je hodín to nevidím. Slnko neochvejne svieti na displej pod tachometrom. K celkovej idyle chýba už len Metallica. Rádio za jazdy neskúšam zapínať. Nohy mám pohodlne vyložené na širokých pochromovaných stupačkách. Za doprovodu doprovodného vozidla skúšam prudko v rámci môjho pruhu meniť smer jazdy, motorka poslúcha na každý pohyb hlavou, nízko položené ťažisko a veľké kolesá mi umožňujú pomerne slušný náklon pomedzi pomyselné kužele na ceste. Asfalt nie je ešte teplý a kto vie na čom som obutý, tak tento test končím. Vodou chladený jednovalec sa ešte stále nezohrial na prevádzkovú teplotu. Pri vonkajšej teplote okolo 10 stupňov mi to až také divné nepríde. Vcelku veľmi dobrý pohľad do spätných zrkadiel mi prezrádza, že som znova na čele kolóny. Držím priamu stopu niekde v strede svojho pruhu aby autá videli že som prestal šaškovať, predbiehajú. Zastavujem v 23 km vzdialených Sečovciach, aby som nakúpil veci ktoré mi nakázali. Parkovisko je skoro prázdne, vyberám si miesto. Zadná aj predná kotúčová brzda poslúcha, nohy zo stupačiek. Stojím! Vyklopením stojana motor zhasne. Na hlavný stojan ju neskúšam, je dosť po čínsky namontovaný. Potreboval by som ešte jedného Európana, alebo troch Číňanov. Asi je tam viac menej len kvôli zimnému odpočinku v garáži. Nákup a uloženie vecí do sprievodného vozidla, darmo aj keď je skúter pomerne veľký nedisponuje žiadnym odkladacím priestorom. Zaklápam stojan, štartuje na dotyk. Pekný výjazd z parkoviska, prednosť v jazde a znova som na hlavnej. Ďalších 8 km a parkujem na dvore. Vodič sprievodného vozidla mi pomáha na hlavný stojan. Manželkine auto tu nie je, má povinnosti. Zapínam rádio ladím FUN, hrá slušne. Ak ho chcem počúvať kľúč musí byť zapnutý, vypínam svetlá lebo ináč ho dlho počúvať nebudem. Celkový dojem mám pomerne dobrý, aj keď to nie je pre mňa to pravé orechové. Mojej polovičke pri výške 156 cm týchto 170 kg bude myslím si na začiatok úplne stačiť. Motorku som kupoval v marci, teraz je polovica apríla a ona z nej ešte nezosadla. Má z nej radosť aj keď trasy nemáme rovnaké. Aj dnes ráno na nej išla do práce, celý deň ju budú okukovať tankujúci zákazníci. Opýtajú sa pri pokladni: ?Čia je tá motorka?? a ona s hrdosťou v hlase odpovie ?Moja!?. Traver
O jednu morkárku viac!
