Testy a recenzie
Oklame vás telom – Kawasaki Ninja 300
Ľahká v ovládaní
Veľkorysá v priestore
Silná výkonom
Pohodlná v meste i vidieku
Neúnavná posedom
Skúpa na farby
Nepozná LED diódy
Raz to muselo prísť
Objem 300 ccm má tradíciu snáď len v zabudnutej histórii, ale vďaka legislatíve a potrebám rôznych trhov Kawasaki nezaváhala a hodila do pľacu maloobjemový superšport s dospelým dizajnom. Mladí milovníci motoriek, čo vám ešte nedozrel vodičák na veľkú Ninju tešte sa. Táto 300-vka ponúka viac, akoby ste vy, alebo konkurencia očakávali. A navyše spadá do predurčenej kategórie pre mladých vodičov, ktorá príde do platnosti od 19. januára 2013.
Dizajnová špica
Takto nakreslená a vyrobená motorka vôbec nevyzerá ako tristovka a opticky pôsobí ďaleko dospelejšie. Možno práve preto na nej nenájdete žiadne typové označenie, ale iba pyšnú visačku NINJA. O kubíkoch ani zmienka a určite to je úmysel pre vzbudenie záujmu okolia. Dokonca som chvíľu váhal či na dvore v UMS stojím pri správnej motorke. Agresívne, športové, veľmi dobre vyzerajúce tvary kapôt, úzke riadidlá, technický, športový palubný prístroj, toto všetko svedčí o dospelosti stroja. Jeho menej kubíkovú identitu ale prezradia užšie pneumatiky, kyvka vzadu zo železných profilov, a nakoniec jeden brzdový kotúč vpredu i vzadu šmýkajúci sa v čiernych neoznačených prasiatkach… Tak je to predsa ona a vyzerá zvodne.
Toto do nej vrazili
Vylepšený oceľový rám zvyšuje bezpečnosť pri jazde, zadné pruženie Uni track stabilizuje motorku v rôznych pasážach cesty a je viacpolohovo nastaviteľné, duálne škrtiace klapky a vstrekovanie spríjemnili ovládanie plynu. Kapoty lepšie odvádzajú horúci vzduch od motora a palubný prístroj navádza dizajnom na športovú jazdu. Koncovka výfuku nie je žiadna lacnovka – plechovka, ale dobre vytvarovaný a nerezom doplnený plnohodnotný diel motorky. To platí i v prípade kotúčov vpredu i vzadu. Za príplatok môže byť táto Ninja vybavená systémom ABS. Darčekom pre motor sú nové valce s dlhšou dráhou, čím sa dospelo k vyššiemu objemu. Celkovo vo svojej triede papierovo bije konkurenciu tvrdo po hlave a evidentne právom. Alebo má vôbec konkurenciu?
Nešportový posed a ľahké ovládanie
Proste hračka, ale pre okolie tak nevyzerá. Dôstojné pozdravy protiidúcich veľkých motorkárov svedčili o tom, že motorka vyzerá na ceste fááákt drsne. Posed jazdca je prakticky prirodzený s miernym predklonom. Riadidlá sú vytiahnuté mierne vyššie a práve tento detail umožňuje túto prirodzenosť, takže „superšportové“ kŕče do nôh nedostávam. Na križovatke stojím pevne s nohami na asfalte a 172 kg váhy stroja ani necítim. Motorka, aj keď je v dolnej triede, mi na moju postavu vôbec nie je malá, skôr naopak. Malá mi začala byť až keď si sadol za mňa kolega s fototechnikou na chrbte. Prekvapením je jemné, presné a doslova zamatové radenie. Dvojvalec navyše prekvapí netradičným športovým zvukom motora a až 17-litrovou nádržou.
Zaľahni a leť
Presne aké je radenie je aj motor. Šesťstupňová prevodovka je veľmi symetricky naladená na jednotlivé stupne a zvuk motora presne určuje interval potreby radenia. Všetko toto sa deje lineárne bez extrémnych výkyvov. Výkonom 39 koní motorka disponuje až pri 11 000 ot./min, pričom pole otáčok končí na červenom údaji 15 000. Pre potreby jazdy v meste sa dostávam zhruba na polovicu otáčok, ale to i z dôvodu stavu stroja, ktorý je ešte v zábehu. Ale stačilo to na spoznanie charakteru motorky, ktorá dodá výkon presne podľa potrieb premávky. Plynová rukoväť má dlhú dráhu, ale v meste ju naplno ani neviem využiť. Motorka má plynulý rozbeh bez pocitu potreby väčšieho výkonu. Nenabáda k riskantnej rýchlej jazde ako jeho starší súrodenci, ale skôr vyučuje ako sa má správne jazdiť. Ak treba silu a rýchlosť, točím rukoväťou rýchlejšie a viac a dostávam presne to, čo by som od tejto kubatúry akurát očakával. Navyše získavam sebavedomie, že s týmto strojom žiadnu blbosť proste neurobím. Mimo obce doháňam veľmi rýchlo 90-tku a šestka sa pri 7 000 ot./min. smeje a na budíkoch svieti údaj 100 km/h. Rukoväť je sotva v polovici a mám chúťky dať Ninji nakladačku, ale zábeh je zábeh. To je daň za to, že vám chceme motorku predviesť ešte teplú, priamo vybalenú z krabice, a vidíte, podarilo sa. Stovku ale prekračujem a rozmery motorky sú také, že dokážem s prilbou krásne zaľahnúť až za kapotu. Takto zaľahnutý cítim iné obtekanie vzduchu a zmenil sa i hluk, presne ako u veľkého superšportu. Zrýchlenie vo vyšších rýchlostiach je stále akčné a je jasné, že motorka stále neukázala všetko. Podvozok pracuje nadštandardne v tejto triede, na brzdy si chvíľku treba zvykať a to s ich presnosťou i dráhou brzdenia. Všetky páčky sú príjemné, nikde žiadna tvrdosť alebo potreba veľkej sily na ovládanie. Skoro ako pre babu. Vibrácie motora? Skoro ako pre babu. Skoro žiadne.
Silný vietor a rozbitá Bratislava
Väčšinou sa u nižších a lacnejších kubatúr používajú drncáky a nie tlmiče. Tento prípad je iný a rozbité bratislavské cesty sú dôkazom toho, že Ninja sa tu vyzná. Úmyselne trafená jama (uff pardon – neublííížiil som…) ma presvedčila o tom, že tlmiče nešli na doraz a majú i na väčšie jamy akou bola táto. Dokonca sa ani riadidlá neroztriasli a je mi v sedle Ninje príjemne. Až na späťáky. Po ich desiatom nastavovaní zisťujem, že majú dosť dlhý mŕtvy uhol, a aj keď vyzerajú super, nebudem sa s nimi kamarátiť. Ak neviete ako na takéto meranie, jazdite v pravom pruhu pomalšie a nechajte sa obiehať vozidlami v ľavom pruhu a sledujte situáciu v zrkadle. Potom si zrátajte čas, kedy vám vozidlo zmizlo z ľavého zrkadla a objavilo sa v zornom poli vášho ľavého oka. A tu je ten čas pridlhý. Keď som ho skrátil naklonením zrkadla, vôbec som potom nevidel kolegu na druhej motorke jazdiaceho za mnou. Ale už sme mimo mesto na otvorenej ceste. Dynamika jazdy je slušná, ale schytávam silný nárazový vietor, na budíkoch ručička ošľaháva číslo 110. Veľké kapoty v spojení s konštrukciou stroja mi motorku podrážajú pod zadkom. Zatiaľ čo kolega za mnou na Duke nechápavo pozerá čo vyvádzam, ja sa pasujem s nárazovým vetrom. Čo náraz, to zmena smeru. Pri krátkej prestávke to konzultujeme, a to, čo mne vadí, on na nekapotovanom Duku necíti. Dobre, vietor bol mimoriadny a dá sa na to zvyknúť. Znižujem priaznivo rýchlosť a na budíkoch mi bliká kontrolka v tvare troch molekúl. Cca pri stovke a je to ECO mód, ktorý mi ukazuje ako správne šetrím palivo a jazdím ekonomicky. Na tristovke? Tedááá, že aká vec je toto.
Správny smer
V tejto dobe je každý cent dobrý, motorka šetrí palivo, má veľkú nádrž, to môže byť dojazd kľudne cez 400 km. Pod sedadlo som vložil akurát doklady, lekárničku nie. To je malá chybička oproti tomu, čo za cenu 4 995 Eur Ninja ponúka. Nech si túto motorku kúpi hocikto, nebude sa za ňu nikde a nikdy hanbiť. Ak je to ale motorka určená predovšetkým mladým, prečo má v ponuke len dve, a navyše konzervatívne farby – zelenú a čiernu. Chýba mi tu akčná lákavá grafika na kapotách a moderné LED diódy, za ktorými sa dnes idú ľudia pozabíjať. Ale inak všetko ostatné je výborné, ovládanie bezproblémové, geometria presná, motor silný, dizajn (až na grafiku) skoro šokujúci. Zabával som sa…
Kawasaki NINJA 300
Cena: 4 995 Eur, 5 395 Eur (ABS)
Motor: 296 ccm, 8 ventilov DOHC, R2
Výkon: 39 k pri 11 000 ot./min.
Krút. moment: 27 Nm pri 10 000 ot./min.
Prevodovka: 6-stupňová, reťaz
Rozmery (D x Š x V): 2 015 x 715 x 1 110 mm
Rám: priestorový, pozváraný z oceľových rúrok
Hmotnosť: 172 / 174 kg (ABS) (prevádzková)
Rázvor / výška sedla: 1 405 mm / 785 mm
Objem pal. nádrže: 17 l
Pneu: vpredu: 110/70-17, vzadu: 140/70-17
Motocykel na test zapožičal: autorizovaný importér – U.M.S., s. r .o. Bratislava
Autor: Vlado Brniak, foto: autor a M. Tamáši
Článok bol publikovaný v časopise Motomagazín 11/2012 Janka
Oklame vás telom – Kawasaki Ninja 300
