Po prečítaní článku redaktora týždenníku Plus 7 dní (číslo 18) Martina Guziho som si nemohol pomôcť a dovolil si napísať reakciu na jeho článok.
Keď som si prečítal nadpis, očakával som plnú redaktorskú prácu na tému výfuk na motocykloch. Čakal som porovnanie zákonov, pokutovanie v iných štátoch a riešenia ako by to malo fungovať. Bohužiaľ som sa zase sklamal. Naozaj by som to bral. Veď je to pravda, že viaceré /nie každé/ stroje, nemajú šancu homologizačný limit hluku splniť. No chýba dôvod, a skutočnosť ako to naozaj je. Ale poporiadku.
Článok má fázovo nalinajkované zlé miesta. Na začiatku, v strede a na konci. Nechcem to konkretizovať. Jednoducho, motocykel je zlý. Motorkár je zlý. Tá minca má ale dve strany. Nedá sa uprieť, že pravdou je zloba ktorá na ceste vládne. Aj tá motocyklová. Sú aj takí užívatelia jednej stopy, ktorí sa správajú na cestách zle, ohrozujú a ničia nie len seba. Ale také percento, a oveľa väčšie, poznáme aj u tých, ktorí krútia volantom. Pán Guzi, vaša tendencia je účelová a zachádza do extrémov. Treba si odpovedať na otázku, kto je motorkár a ako ho definovať. Váš príklad ?zdrogovaný motorkár zabil ženu na prechode?, je síce realita, no motorkárska obec tohto človeka hlboko odsúdila. Ak má niekto peniaze a nevie čo si má kúpiť, následné rozhodnutie padne na super rýchlu KTM ? to nikoho motorkárom nespravilo. V Bratislave cez pekný voľný deň vyťahuje motocykel asi 2 000 jazdcov. Určitá skupina sa má potrebu naháňať na pezinskej Babe. Ale je ich koľko, 20? Čo ten ostatok? Medzi bežných motorkárov využívajúcich motocykel na príjemnú turistiku patria aj vzdelaní ľudia, chudobní či bohatí alebo obyčajní fanúšikovia motocyklov. Tí jazdia turistiku, ktorá pre nich znamená cestu oddychu na ceste do Modry na zmrzlinu, prípadne na otočku do Tatier, alebo až do Egypta. Ľudia sa pán redaktor, divte sa alebo nie, delia len na zlých a dobrých. A takí sadajú za volant auta, motocykla, kamiónu i traktora. Postoj že človek na motorke je zlý je viac ako archaický. Len keď vojdeme do 100-ročnej ?benzínovej? histórie, vieme, že motorka bola jediný dopravný prostriedok v motorizovanej rodine, automobil bol už pre majetnejších. Chceme zakázať motocykle? Alebo chceme zmeniť správanie? Momentálne cenové možnosti dávajú príležitosť kúpiť si motocykel skoro každému. Aká je príprava pre začiatočníka? Ako pripravujeme aj deti na bezpečnosť na ceste. A v neposlednom rade, výchova vodiča automobilu, ktorý má byť pripravený, že na ceste jazdia aj motocykle – tá je absolútne nulová. V iných štátoch prebieha kampaň pred začiatkom sezóny, veď motocykel má malú stavbu, ktorú bežne vodič automobilu pri zaraďovaní do pruhu prehliadne a tak ohrozený je práve motocyklista. Tu je práve ten dôvod hlučnejších výfukov. Priznávam sa sám za seba, že po 18 rokoch na cestách som len dva krát mal motocykel, ktorý používal sériový výfuk a takmer ma to stálo život. Nie je to správne, no to že Vás v aute počujú, dáva vám šancu na prežitie ? jednoducho vás niekto ?neodpálkuje? pod kolesá iného auta. Priznávam sa aj tomu, že cez slnečný deň na svojom Harley – Davidson-e používam diaľkové svetlo, lebo sa stane, že aj za takéhoto jasného dňa vás vodič na vedľajšej ceste nezbadá. Som zlý? Nemyslím si. Snažím sa prevádzkovať svoj koníček mototuristiku tak, aby som sa vrátil k rodine.
Pri prvej vete článku som sa pousmial no dám aj ja teda jedno porovnanie. Ak to chceme porovnať ? Motocykel vs Auto, je to ako byť osobne na finále ligy Majstrov vs pozerať tento futbal v televízii. A teraz bez poézie. Vnímanie a vôňa kraja, cez ktorý prechádzate je niečo iné ako sedieť za volantom. Pritom to chce aj fyzickú námahu, čo u auta nepotrebujete. Motocykel sa ovláda celým telom a chce plné sústredenie. To radí aj tých, ktorí nepoužívajú závodné stroje medzi športovcov. Čo teda robiť? Namiesto hanenia skúsme poukázať na problém jednoznačne a nie tak nepresne ako vy na 60 strane. Treba selektovať, nehádzať všetkých do jedného vreca. Taktiež treba poukazovať aj na to iné, čo motorkárska obec vykonáva. Organizovanie akcií pre deti, zbierku a pomoc detskej onkológii, alebo pravidelné darovanie krvi, ktoré funguje naozaj dlho. Musíme sa pozrieť aj na to, prečo sa na Pezinskej Babe porušujú zákony. Nie je to ospravedlnenie, no tento štát neumožnil majiteľom športových motocyklov využitie akéhokoľvek závodného areálu, prípadne poloprofesionálnu dráhu. Takto im ostáva navštíviť len Brno alebo Maďarsko. Postoj ?tak nech nejazdia? tu ale neobstojí. Aj pomer predaných motocyklov proti nehodám na nich je značne menší ako je to u automobilov.
Preto sa vlastne pýtam, prečo ta nenávisť proti všetkým ?motorkárom?? Nie je tá zaujatosť niekde v nás? Alebo je naozaj náš štát na tom tak mentálne zle, že máme čo doháňať proti Francúzku, Taliansku alebo Anglicku, čo do motocyklového povedomia? Do svedomia si musia majitelia motocyklov vstúpiť, ale to aj vodiči automobilov a dokonca aj bežní ľudia. Inak sa dostaneme do kruhu obvinení a ukazovania prstom na tých druhých.