Slovenská motocyklová federácia – čo to je?

Meno tejto organizácie bežnému motorkárovi asi veľa nehovorí. Aspoň dovtedy, kým sa nerozhodne profesionálne závodiť a je jedno, či na ceste, blate alebo plochej dráhe. Vtedy totiž začnú od neho pýtať peniaze…

SMF SMF je rozpočtová organizácia, čiže peniaze na jej fungovanie idú aj z tvojho vrecka. Skladá sa zo siedmich sekcií (motokros, supermoto, enduro, cestné preteky, plochá dráha, trial a mototuristika), z ktorých je najzaujímavejšia tá posledná, mototuristika. Je totiž jasné, že keď profesionálne jazdíš motokros alebo cestné preteky, musíš si zaplatiť licenciu a SMF drží dohľad nad pretekmi. Na čo však môže dohliadať v mototuristike? Hneď to vysvetlím…

Za ročnú licenciu mototuristu zaplatí bežný smrteľník 700,- Sk, za ktorých dostane kartičku, vďaka ktorej má polovičné vstupné na takmer každý zraz na Slovensku. Čiže ak navštíviš šesť zrazov za sezónu, sedem kíl sa ti vrátilo. Čo však s takým mototuristom, ktorý nemá záujem obzerať holé kozy a ožralcov pri stodvadsiatich decibeloch? Môže ísť na náklady SMF na jeden z najväčších európskych zrazov, FIM Rallye, ktorého dejisko sa pravidelne mení. Využiť túto možnosť som sa rozhodol aj ja, preto som si zaplatil licenciu a od decembra 2003 som pravidelne bombardoval kanceláriu SMF telefonátmi. Pani sekretárka Kašlíková ma ubezpečovala, že všetko je v poriadku, nikde nie je problém a rátajú so mnou. Dokonca som aj zohnal zopár mladíkov na Simsonoch (pani Kašlíková ich potrebovala do kategórie juniorov), ktorí by boli ochotní tam s nami hrkotať. Moje bombardovanie však asi nebolo dostatočné, lebo do marca 2004 (kedy bolo potrebné odovzdať záväzné prihlášky národných výprav) sa situácia nijak nezmenila, až som sa s pani Kašlíkovou stretol osobne na výstave Motocykel v Bratislave. Tam sa tvárila samozrejme prekvapene, ale už vtedy musela vedieť, že som mimo hry, pretože slovenská výprava bola už sformovaná (pozri foto nižšie). Znova ma ubezpečila, že je všetko v poriadku a že sa mi ozve. Myslíš, že sa ozvala? Hm, dodnes som na FIM-ke nebol.

Tak som sa už zmieril s tým, že mojich sedem kíl preliezlo krkom nejakého funkcionára SMF a okolo holandského Arnhemu, dejiska FIM Rallye 2004 (rozhodnutý zacvakať si to z vlastného vrecka), som išiel veľkým oblúkom, lebo nám neprialo počasie.

Ale moje osobné nešťastie nemusí nikoho zaujímať. V máji 2003, počas príprav motorkárskej protestnej akcie (90/130), ma ako jedného z organizátorov oslovila organizácia FEMA (združuje národné organizácie EÚ a bojuje za práva motorkárov), aby som oslovil SMF s tým, že budú reprezentovať Slovensko. Moje maily a telefonáty do SMF ostali bez odpovede… Nebol som prvý, kto SMF s touto požiadavkou kontaktoval, v decembri 2002 sa Awia pokúšal o to isté, samozrejme bezvýsledne… [článok] a Slovensko nie je vo FEMA.

Ale aby som len nekritizoval a bol konštruktívny – čo by som za svojich sedem kíl očakával? Rozhodne lepšiu internetovú stránku než je terajšia, informácie o akciách, zľavách v predajniach, novootvorených predajniach atď. Zozbieranie týchto informácií je v podstate zadarmo a okrem zverejnenia na stránke sa dajú rozosielať mailom, čo tiež nestojí ani korunu. Ale asi som príliš naivný, že?

Ak si to naozaj vydržal až sem, gratulujem. Je malá pravdepodobnosť, že si platiacim členom sekcie mototuristiky v SMF, pretože ich tam je len zopár desiatok. Cieľom tohto článku bolo poukázať, že v dnešnej dobe ešte existujú takéto neužitočné a prachožrútske organizácie. Azda sa raz dožijem toho, že z nich budem mať aj osoh.