Možno sa pousmejete nad týmto modelom,
pretože, kto by si toto kúpil… že? Lenže Van Van nie je až také „bezmyslové“ enduro,
akým sa zdá a budete sa čudovať, že za oceánom Yamaha predáva niečo veľmi
podobné, pričom sa tieto jednoduché modely niekde inde tešia veľkej popularite.
Van Van je navyše čisto „Made in Japan“ a tak tu všetko funguje ako má.
V jednoduchosti je krása a tu nájdete navyše účel, ktorý sa nám po
teste až tak smiešny nezdal.
História
či súčasnosť?
Aj keď vás pohľad na Van Van,
akoby vrátil desaťročia späť, práve tam hľadajme zmyselnosť a účelnosť aktuálnej
prítomnosti tohto modelu na trhu, vtedy neboli tak super cesty a toľko áut
a ľudia ďaleko viac využívali finančne dostupnejší motocykel na všemožné
účely. Van Van nechce ohurovať luxusnou technikou, elektronikou, veľkým
výkonom, zrýchlením, nemusí sa dokonca ani páčiť. Jeho charizma dáva jasne
najavo, že je to pracant na každý deň, ktorý sa nezľakne cestnej premávky,
električkových koľajníc, cesty do lesa, či jazdy v koľajach od traktorov,
keď povezie gazdu na pole. Jeho esá v rukáve sú jednoduchý motor, rám,
odolné balónové pneumatiky s dušou a veľkorysý priestor pre posádku.
V ázijských krajinách bez zaváhanie vozí troch -štyroch dospelých.
Jednoduchý,
ľahký, blbuvzdorný…
Motor s objemom 200 kubíkov
vyprodukuje 14 koní a prostredníctvom 5. prevodových stupňov vám ho
odovzdá v každých, aj zlých podmienkach. Zaujímavosťou je, že Van Van 125
disponuje 6-st. prevodovkou. Jednoduchý, trubkový, chrbticový rám nesie iba 128 kg vlastnej záťaže, čo
je kategória super ľahkých motocyklov. Vpredu jeden kotúč o priemere 220 mm brzdí dvojpiestikový
brzdový strmeň, vzadu prekvapivo bubnová brzda ovládaná napoly lankom, napoly
kovovým tiahlom. Konvenčná predná vidlica s priemerom 33 mm má zdvih až 136 mm, vzadu je centrálne
pruženie s možnosťou nastavenia predpätia, ktoré sa nezľakne veľkého
zaťaženia. Motor má ale vstrekovanie, je prítomný i katalyzátor, tak sa
nestrachujte, že Suzuki poslala na trh nejaký „čmudič“. Keď si sadnete za
riadidlá tohto stroja z pohľadu pred sebou máte pocit, že nič jednoduchšie
už existovať nemôže, 3 starožitné kontrolky, jeden okrúhly budík z ktorého
naboku trčí gombík na resetovanie denného počítadla. Vzadu na blatníku zvrchu
je prichytená taštička, kde vojde lekárnička, vesta a pár kľúčov.
A to je všetko. Skoro ako môj „pinčel“ pred 30-timi rokmi.
Predsudky
preč, ideme na to
Do garáže vojde moja žena Anka,
motorka tam stojí a zrazu počujem: „Aká super motorka, môžem sa povoziť?“
Za chvíľku prišiel do garáže môj 23 ročný syn Adrián, tiež motokár a hovorí:
„To je aká motorka, môžem sa previezť?“ Toľko na začiatok, moja rodina je
vychovaná na endure a kroske a toto čudo v garáži sa im
proste páči. Zatiaľ, čo Anka po krátkej inštruktáži obišla celú ulicu sama
(vodičák na veľkú moto už má 15 rokov), Adrián žiadnu inštruktáž nepotreboval,
odišiel a vrátil sa za hodinu. Obaja sa ale zhodli na jednom: ovládanie
Vanvanu je úplne jednoduché, nevyžaduje to žiaden návyk, celkom bezpečná
zábava. Toto je ten správny uhol pohľadu, Nikto sa Vanvana nezľakol, motorka
nestresuje výzorom, nevzbudzuje rešpekt a je prístupná každému. Motor
jednoducho pekne naskočí, drží otáčky, prevodovka je úplne mäkká, rozbeh je
prirodzený, netrhavý. Hneď sa pýta dvojka a potom to už ide. Motorka nie
je stavaná na rýchlosť, skôr na potrebnú silu, ktorú budete potrebovať na
ceste, či pri výjazde do lesa na hríby. Akcelerácia je pozvoľná, ak ju trhnete
za riadidlá, odlepíte predné koleso zo zeme. Na šotolinovej ceste si dokonca
smelo zadriftovala, rýchlostná cesta ju dostala na cca 115 km/h. Brzdiť pri
vyššej rýchlosti treba oboma brzdami naraz, nie je to super výkon, ale bezpečne
zastavíte ako treba, pretože je ľahká. A zrazu je tu zmysluplnosť.
Šmarím
ju o zem, nič sa jej nestalo
Nielen, že je blbovzdorná
v ovládaní, ale i odolná voči pádom. Motor chladený vzduchom má na
ľavej strane malý olejový chladič, ktorý je v obvode chránený oceľovou
trubkou. Motor je súčasťou rámu, pričom v spodnej časti spája obe strany
rámu, ale je tak vysoko nad zemou, že neviem, či by sa vám podarilo
v teréne nájsť tak vysoký kameň na prerazenie bloku.Hodil som motocykel o zem, (dobre teda,
položil), že čo sa vlastne pri páde poškodí. Motorka leží na stúpačke a guličke
riadidiel. Nikde inde ani ťuk, síce trošku zadná smerovka to schytala, ale nie
moc, pretože je osadená vo flexibilnej gume – uhla sa. No paráda. Z motora
nič nevytieklo, tak pokračujeme v teste. Pneumatiky znesú štrk, blato,
prechod aj hlbšími prekážkami, pretože vďaka balónovému tvaru a vysokej bočnici
plášťa si sami pre seba vytvárajú extra pruženie navyše a tým aj bezpečnejší
prejazd prekážkami. Zdolal som i cestu z PB do BA, prevažne po
diaľnici a čuduj sa svete, žiadna tragédia. Sedadlo je tak pohodlné a
veľké, že môžete na ňom nie len sedieť, ale aj ležať a počas jazdy X krát
zmeniť pozíciu, motorka vás na dlhé trasy neunaví. Výborný dosah mám chodidlami
na zem a adekvátna miera stability rozširuje akčný rádius jeho využitia.
Van Van sa hodí: do mesta s koľajnicami, a vyjazdenými koľajami na ceste,
nezľakne sa diery v asfalte, odbočenie na poľnú cestu je hračka, do
offroad terénu si trúfne tak, ako máloktorá motorka vôbec a myslím, že sa
nezľakne ani prvého snehu na ceste. Udrží rytmus v mestskej i mimo
mestskej premávke, diaľnica moc preň nie je, lebo nemá potrebnú rýchlosť,
navyše mi tu vychľastal pod plným plynom celú nádrž. Hodí sa i pre Fun
faktor, nebojí sa dvojčlennej posádky, nemá síce ABS, ale myslím, že ho ani
nepotrebuje. Vyrába sa až v troch farbách, pričom najlepšie mu svedčí
modro-bielo-čierna, pričom rám je vždy čierny. Jediné čo ma na ňom štve je
cena.
Suzuki
Van Van 200
Cena: 4 290 Eur
Motor: 199 ccm, 2 ventily SOHC, jednovalec
Výkon: 14 k pri 9000 ot./min.
Krút.
moment: 13,5 Nm
pri 6 500 ot./min.
Prevodovka: 5-stupňova, reťaz
Rozmery
(D x Š x V): 2
140 x 865 x 1 125 mm
Hmotnosť: 128 kg (prevádzková)
Rázvor: 1 385 mm
Výška
sedla: 770 mm
Objem
pal. nádrže: 6,5 l
Pneu:
vpredu:
130/80-18, vzadu: 180/80-14
Test bol publikovaný v časopise Motomagazin 10 / 2016