Testy a recenzie
Dravý Anglán… – Test Triumph Tiger 1050
Osobne som sa sklamal, keď použili na novinke modelové označenie Tiger. Keď som ju uvidel naživo neubránil som sa pocitom, že toto je čokoľvek len nie Tiger. Tu ale moje sklamanie končí a poďme si vysvetliť prečo. Niekedy naozaj platí pravidlo, že to, čo na fotkách pôsobí ako sklamanie je v skutočnosti iné, a to je aj prípad Tigra.
Dizajn športovo ladeného turistu
Pri prvom pohľade vás zaujme športová polokapotáž, ktorej dominuje dvojica svetiel. Škoda, že stretávacie svetlo svieti len na jednej strane a druhé sa zapne iba ako diaľkové. Každopádne svetlá budia rešpekt a v noci po tom, ako som nastavil výšku aj pekne osvetľovali cestu predo mnou. Sériový štít síce pôsobí ako okno na autobuse, no jeho sklon a nemožnosť nastavenia vám servíruje všetok letiaci hmyz na prilbu a ramená. Pri výške jazdca nad 180 cm je jeho funkcia naozaj estetická. Škoda, že jeho horná hrana nie je viac zahnutá dohora, aby upravila prúdenie vzduchu aj ponad vyšších jazdcov. Posed na motorke je vzpriamený, turistický, a tak zaľahnutie za štít je dosť nepohodlné. Každopádne s otvorenou prilbou by som Tigra nejazdil. Kvalita spracovania a detaily na Tigrovi si zaslúžia jedničku až na jeden detail, a tým sú riadidlá. Sedíte na motocykli, ktorý už v mene nesie niečo viac a držíte v ruke LOW-end rajdy, ktoré pripomínajú skôr bicykel mojej mamy, než motorku, ktorá je hodná vyššej kategórie. To je ale len môj názor, no skôr by sa jej v sérii hodili matné čierne ako tie lacno pôsobiace nerezové. Navyše, ak nerátam prekrytie koncovky mohutného výfuku, tak je to jediný diel, ktorý rozbíja inak vydarený tmavý koncept motocykla. Dominantou Tigra je mohutný trojvalec o objeme 1 050 ccm čiernej farby s krásnymi striebornými skrutkami, vsadeným do zaujímavo riešeného tuhého rámu, ako aj športovo pôsobiaca mohutná zadná kyvka. Prístrojový panel Tigra pôsobil turisticky, no okolo budíkov bolo zbytočne veľa nevyužitého priestoru, v ktorom mohla byť umiestnená aspoň 12 V zásuvka. Budíky sú praktické, otáčkomer analóg, ukazovateľ rýchlosti digitálny. Palubný počítač ukazoval všetko potrebné, no niekedy som mal pocit, že sa v ňom ťažšie orientuje. Má však skvelú funkciu a tou je dojazd na nádrž, ktorú si môžete priebežne sledovať, ale pri signalizácii rezervy sa vám prepne automaticky a máte tak pekne prehľad o zvyšku v nádrži. Počíta aj s nevšímavosťou vodiča a na dojazd 0 km som spravil ešte asi sedem kilometrov, kým motor oznámil suchoty, našťastie len pár sto metrov od stojanu čerpačky, kedy som si na vlastnej koži vyskúšal aj tlačenie Triumpha na pumpu. Niečo nad dvesto kíl s prázdnou nádržou, sa však netlačí zle, a tak som sa moc nespotil. Inak nádrž má 24 litrov a pri umiernenej jazde slušný dojazd so spotrebou okolo šesť litrov. Ovládanie palubného počítača je však nešťastne riešené a vzhľadom na hĺbku palubovky aj dosť ďaleko od prirodzeného natiahnutia sa po budíkoch. Pri vyšších rýchlostiach sa preto po tlačidlách nenaťahujte. Uvítal by som ovládanie na riadidlách, ale to nie je až také podstatné. Budíky umožňujú prepínanie medzi anglickými a metrickými mierami, ktoré využijete skôr na Slovensku teda kilometrami :). Kým som to pochopil, tak som po meste jazdil síce 50-kou, ale v míľach :). Celkovo na mňa Tiger 1050 pôsobil ako vydarená turistická motorka s pohodlným posedom a vyšším podvozkom.
Perfektný motor a tuhý podvozok
Už vyššie spomenutý čierny motor je majstrovské dielo, nielen dobre vyzerá, ale aj dobre ťahá, kombinuje v sebe výhody záťahu v spodných otáčkach ako dvojvalec, ale dobre sa cíti a dobre ťahá bez vibrácií aj vo vyšších otáčkach. Treba uznať, že tri valce rovnako ako u talianskej brokovnice vedia hrať dobré divadlo a je to ten správny pomer, aký je treba ako k pokojnej, tak aj mierne športovej jazde. Výkon 115 k pri 9 400 otáčkach za minútu a krútiaci moment 98 Nm už vzbudia rešpekt a Tigrom to šklbne za každých okolností a pri ktoromkoľvek zaradenom stupni. Na čo si treba dávať pozor je veľmi citlivý plyn, ktorý s motorom okamžite reaguje, a ak to prepísknete, tak s radiálnymi brzdami tiež opatrne, v kombinácii s ABS sú ozaj „kúsavé“ a používať zadnú na šotoline alebo mokrej tráve bola paráda. Predok mal síce pri dobrzďovaní tendenciu ustreľovať na nespevnenom povrchu nabok, no pri nižšej rýchlosti ste mali čas rýchlo reagovať. Prevodovka je šesťstupňová, tzv. „Triumphácky“ tvrdá s dlhým chodom radiacej páčky. Priehlavok ľavej nohy preto dosť trpel a skôr som sa spoliehal na záťah silného motora ako na časté radenie. Pozn. – používať len obuv s pevnou špičkou ;-). Predná USD vidlica a zadná kyvka mali fabricky dosť tvrdé nastavenie, čo mne osobne vyhovovalo a ani ma nenapadlo to meniť, čo samozrejme možné je. No tu v kombinácii s predným sedemnásť palcovým kolesom už Tiger označenie enduro užíva neoprávnene. Akonáhle som opustil cestu alebo som sa dostal na nerovný asfalt, ozval sa nepokojný tvrdý predok a hoc prešiel všetko čo som od neho chcel, tak to s pohodlím a kontrolou nemalo nič spoločné. Dostať sa s ním na ryby po hrádzi sa určite dá, no viac by som od 1050 nechcel a radšej si vychutnával pohodlie na asfalte, kde ho vďaka posedu, motoru, dobrému sedlu, kvalitnému tvrdému podvozku a silným brzdám ponúkne dostatok. Endurom ho ale už neoznačujte.
Cesta mu sedí
V meste sa s Tigrom jazdí perfektne, silný motor okamžite reaguje, vyšší vzpriamený posed ponúka dobrý výhľad a v stúpačkách sa s ním tiež dá pohodlne kľučkovať medzi autami. Brzdy vás rovnako nesklamú. Maximálku dvestodvadsať síce nevyužijete skoro nikde, no medzitým je to živý stroj ochotný poslúchať majiteľa a plniť jeho želania. Koncovka dáva o sebe vedieť až keď idete vo vyšších otáčkach, ale inak je dosť tichá. V zákrutách je Tiger jemne nedotáčavý, čo je dané dlhším rázvorom, ale s trochou cviku sa s ním dá jazdiť športovo aj v kopcoch. Mne sa páčilo, že sa ani pri maximálke nevlnil a držal pekne stopu. Jazda so spolujazdcom je tiež v pohode a vyšší posed mu umožňuje výhľad ponad jazdca. Je však dôležité, aby medzi vás nepustil vietor, lebo inak to s vami poriadne zahádže.
Verdikt
Motocykel za necelých jedenásť tisíc eur (verzia bez ABS) s renomovaným menom Triumph, je ideálna voľba na cestovnú turistiku a s malým deflektorom navyše aj pohodlnú. Ponúkne viac ako čakáte a po pár kilometroch v sedle sa s vami zžije do slušnej harmónie. Je to proste Triumph, a ak by robil zlé motocykle, asi by neprežil tak dlho 😉 a ten motor je naozaj báseň. Trojvalec je proste trojvalec.
Triumph Tiger 1050
Cena: 10 690 / 11 460 Eur (verzia s ABS)
Motor: 1 050 ccm, 12 ventilov, DOHC, R3
Výkon: 115 k pri 9 400 ot./min.
Krút. moment: 98 Nm pri 6 250 ot./min.
Prevodovka: 6-stupňová, reťaz
Rozmery (D x Š x V): 2 110 x 835 / 840 x 1 320 mm
Rám: chrbticový, pozváraný z hlin. profilov
Hmotnosť: 228 kg (prevádzková)
Rázvor: 1 510 mm
Výška sedla: 835 mm
Objem pal. nádrže: 20 l
Pneu: vpredu: 120/70 – 17, vzadu: 180/55 – 17
Motocykel na test zapožičal: B.P.D., s. r. o. Bratislava
Text: Bohdan „Amis“ Cihacký, foto: Vlado Brniak
Článok bol publikovaný v časopise Motomagazín 7 – 8/2011 Janka
Dravý Anglán… – Test Triumph Tiger 1050
