Tak ako sme sa ešte minulý rok rozhodli, tento rok sme opätovne zavítali na Elefant.
Na 52. ročník s nami šiel aj Džono z Trnavy. A hoci sa to nezdá, odjazdil to tam aj naspäť vo veľkom štýle na svojej H-D Glide. Odchádzali sme vo štvrtok ráno okolo 10.00 po dobrých raňajkách v Clubhause na Janíčkoch. Ja s Džonom na H-D-éčkach, za nami Steiny, Káblik a Ofroud na karavane s vozíkom a kolónu uzatváral Džonov mechanik Pyco s dodávkovým meďákom. Cez Hohenau sme do Viedne dorazili, dodržiavajúc predpisy, takmer po hodine a pol. Keďže bolo slnečné počko, dohodli sme sa, že mys motorkami potiahneme rýchlejšie a stretko bude až na benzínke v Dunajskom údolí pri Passau. O 15,30h sme sa tam po nádherných viac ako 300km jazde stretli a už o pol hodinu sme boli na záchytnom parkovisku pre kotlom v Solle.
Hoci nebola veľká zima, stále niečo nad nulou, pomerne rýchlo sme rozložili tábor/jeden stan pre mňa a úprava karavanu pre ostatných, prikúrili sme rumom s miešaným medom a vykročili do centra diania. Bol štvrtok a ľudí bolo tak do 2/3 proti obvyklému sobotnému času, takže žiadna tlačenica. Mašiny sme s Džonom odstavili pri vchode a konštatovali, že H-D-čiek nebolo viac ako päť, naše kredence však len dva. S potešením sme sa zvítali s ľuďmi s ktorými sa už viac rokov vídavame iba tu, veď taký Janči a Šeďo tu boli už 4 x,Ofrouďák 5x a ja ťahám sedmičku /všetko Kraken/, takže pomaly tu začíname mať domovské práva. Najviac sa tu však rozvíja česká komunita, z roka na rok je ich tu viac. Sú to výborné partie a za obdiv a uznanie stojí, že niektorí sem npr. tento rok šli viac ako 350 km na ?Štadiónoch?. Z piatku na sobotu nám trochu nasnežilo – niečo ako pocukrované parené buchty, ale teplota nešla pod -5°C, cez deň sme zasa boli v pluse. Pyco urobil grilované jednohubky, ktoré nám chutili takmer tak ako alkoholické tekutiny. Po obede sme sa potúžili spánkom a o 17.00 h sme znovu vyrazili do kotla. Neprekonateľnú prekážku nám však pri vchode vytvoril IMBIS bar a Václav s dvomi priateľmi /bývalé Divé Svine/, kde sme viac-menej strávili zvyšok večera. Do tohto dňa najväčšou zábavou v uvedenom prírodnom bare boli tackajúci sa, či spievajúci návštevníci. Iba Pycovi s Ofrouďákom, za pomoci Káblika, a podpory rumu s medom sa podarilo presvedčiť jednu návštevníčku mladšieho veku a relatívne pozerania hodného vzhľadu k erotickej šou na stole. Erotika na zrazoch vonku býva len veľmi ľahká, prevedenie u nás je proti tomu ťažký hard. Napriek tomu, kreativita Ofrouďáka a nápoj Káblika dievčatko… volajme ju Ička…, tak jej nakoniec skandoval celý bar čítajúci takmer 150 ľudí, doviedla k výkonu, ktorý by ju vyniesol na piedestál nejednej súťaže mokré tričko…proste…pobavili šme še…aj ona…jediný kto sa bavil málo, bol jej priateľ, chvíľami sa dokonca aj mračil. Na flek sme sa vrátili v sobotu nad ránom a tak namiesto o 09.00 h sme odchádzali až okolo desiatej. Motorkársky najvyšší nás mal kvôli Ičke rád a tak nám doprial na cestu slniečko a už o 17.00 h sme boli domenko. Tešíme sa na budúci rok a dúfame, že bude viacej snehu.
PS: Novinárom z týždenníka so šťastným číslom odkazujeme, že sú patrioti, článok dobrý, fotky dobré, o Slovensku iba toľko, že tam bol Jozef,…trochu málo…ale inak, ak by chceli, Jozef bude aj na Slovensku a to 19. marca…
