Neuveriteľné a zničujúce zemetrasenie v Japonsku a jeho dozvuky spojené s unikajúcou rádioaktivitou z jadrovej elektrárne mi stále zvonia v ušiach a tak síce radostne, ale s rešpektom som docestoval na perlu Baleárskeho súostrovia, španielsky ostrov Palma de Mallorca, ktorá sa pre nás pozvaných novinárov stala na pár dní miestom, kde sme mohli v rôznom prostredí otestovať absolútnu novinku od japonskej Hondy – nový Crossrunner. Čiastočne aj japonský tím nedal na sebe znať nešťastie, na ktoré najviac doplatila ich krajina a s japonskou precíznosťou sa nám dostal servis pri testovaní, tradične na vysokej úrovni. Za seba i za redakciu vyjadrujem súcit a presvedčenie, že táto udalosť, ktorá zasiahla následne celý svet bude čoskoro len zlou spomienkou. Poďme teda testovať Crossrunner.
Supernovinka s už osvedčenou technikou Táto motorka aj keď je super novinka, používa síce starší, ale osvedčený podvozok a motor s veľmi uznávanej a obľúbenej motorky Honda VFR800. To nám predurčuje základ motorky, ktorým je vskutku zábavný vidlicový štvorvalec VTEC s nižšie posunutým výkonom 102k, rovnocenný podvozok s modelom VFR800 a dominantou je samozrejme jednostranná zadná kyvná vidlica. Potom sú to brzdy, kolesá, a navyše Dual C-ABS skoro presne zhodné s VFR800. Tu táto zhoda končí a nastupuje stroj s menom Crossrunner. Majitelia VFR800 si teraz myslia, však toto asi poznáme, ale Crossrunner je celkom iný.
Crossrunner – rýchlo návykový Prvý kontakt s Crossrunnerom už mám za sebou z Milána, či z výstavy Motocykel. Prvé kilometre v jeho sedle teste za sebou. Malorka nám poskytla rôzne prostredie, ale všetko asfaltové, a vzhľadom k názvu „cross….“ by som možno použil v tomto prípade výraz „road…“ pretože Crossrunner predovšetkým patrí na asfalt. Prvé kilometre pre mňa nevyžadovali dlhší návyk. Doslova musím použiť už otrepaný výraz – sadla mi okamžite do ruky tak, ako by som ju už poznal roky, To je proste Honda a za posledných viac ako 10 rokov len máloktorý model od Hondy sa s týmto nezhodoval.
Prvých 18O km a prvé dojmy Už na včerajšom večernom brífingu nám bol Crosrunner predstavený ako model, ktorý má pritiahnuť nových zákazníkov. Crossrunner dostal aerodynamický a zároveň pútavý nezameniteľný dizajn, neúnavný posed pre jazdca a spolujazdca (veľa miesta má celá posádka), moderný elektronický prístrojový panel, širšie riadidlá a hlavne vyrovnanejší výkon v stredných otáčkach. 24O kg prevádzkovej hmotnosti ma vôbec nezaskočilo a túto záťaž som ani necítil. Posed je neúnavný a prirodzený, na moju postavu by som ale okamžite prestavil páčky radičky a zadnej brzdy o pár centimetrov dolu. Prístrojový panel je neštandardne vysoko – umelo úmyselne pridvihnutý, aby jazdec nemusel klikať očami hlboko dolu pre okamžité informácie. Obutie Pirelli je špeciálne vyvinuté pre tento model a predurčuje pneumatiku k bezpečnému správaniu sa za dažďa, chladu, vody, či prehriateho asfaltu. Prvé kilometre boli cez mesto a motor mi poskytol prijateľný nebúrlivý výkon ihneď odspodu. Taká chladnokrvná jazda. Jazda mestom sprevádzaná častým brzdením ale odhalila kĺzavý poťah sedačky, ktorý sa nemal rád s mojimi textilnými nohavicami. Kolegovia v koži si nesťažovali. Ostré horské pasy, naopak dali za pravdu Honde, že motorka takto nastavená a s takýmto obutím všestranne a hlavne bezpečne slúži bez pocitu straty trakcie, pri brzdení, alebo ostrých výjazdoch pod plynom. Diaľnica, či tiahlejšie rýchle úseky dostávajú motorku do varu a robia z nej športovca. Pre tých 100 koní treba ťahať až do 10 000 ot./min., pričom zapínanie sa zvyšných ventilov spôsobí tak, ako i pri pôvodnej VFR cca niekde nad 6 000 ot. vtedy zmenila zvukovú kulisu a pocitovo motorka zabrala akoby viac, ale nie je to také okaté ako u pôvodnej VFR. Kapotáž vynikajúco chráni v každej rýchlosti od pásu dolu, predný štít končí s úlohou ochrany pri cc + 140 km/h. Motorka sa vďaka širším riadidlám správa veľmi sebavedome pri rýchlosti + 180 km/h, a neuveriteľne obratná bola v horských pasoch, vracákoch a najviac som si ju vychutnal v poobednej jazde prepchatým mestom, kde sme si s kolegami spravili z premávky zábavnú ruletu s víťazným koncom.
V tomto dominuje: Dominantou je nezameniteľný dizajn, „proklate dobrý“ systém Dual C-ABS a slušné informácie na budíkoch. Jeho výhodou je hlavne variabilita použitia v rôznych prostrediach, na rozbité OFFROAD cesty sa ale nehodí. Ovládaním a presne dávkovateľným výkonom poskytne spoľahlivé a presné vedenie aj menej skúseným jazdcom. Crossrunner je štandardne honďácky t.j. rýchlo pochopiteľná a naučiteľná motorka. S týmto modelom môžete nedočkavo preskočiť motorkárske detstvo a razom byť dospelý. Toto posledné beriem späť. Spomenul som si totižto na redakčnú garáž, kde nám stoja CBR125R a CBR250R. Ak dnes takto vyzerajú detské motorky, tak motorkárske detstvo si rozhodne nenechajte ujsť. A nakoniec príjemná cena 10 490 Eur + vskutku spoľahlivá technika predurčuje Crossrunner do pozície a nebojím sa to povedať už dopredu VEĽMI ÚSPEŠNEJ MOTORKY.
Čo mi u Crosrunnera chýba? Predovšetkým trocha elektroniky. Crossrunner nemá aktuálne veľmi moderné – meniteľné výkonové mapy podľa prostredia a ani neumožňuje rôzne elektronické nastavenia podvozku. Nebolo to ale cieľom a možno aj vďaka absencii týchto prvkov sa dosiahla vynikajúca cena. Hlavný stojan je len za príplatok a kĺzavý poťah sedačky ma prekvapil. Vďaka variabilnosti využitia jej majiteľ bude musieť investovať do väčšieho predného plexi.
Ak chcete vedieť úplne všetko, tak to bude v Motomagazíne č.: 5/2011, ktorý bude na stánkoch od 20.4.2011.
Online z Malorky: Vlado Brniak, Motomagazín & Motocykel.sk