Testy a recenzie
Návrat do budúcnosti – Test Kawasaki W800
Kawasaki je mi srdcom najsympatickejšia japonská značka. Model W800 je jasným dôkazom výbornej práce obchodného oddelenia. Kawasaki po šesťdesiatych rokoch prebrala značku Meguro, ktorá vyrábala licenčne päťstovky BSA. Neskôr sa objem prevŕtal na 625 ccm a v roku 1965 sa svetu prezentuje nová Kawasaki W1. Do siedmich rokov prišiel po modeli W2 aj posledný, W3. Orientáciu treba chápať ako zbraň namierenú proti Honde CB750 a podobným modelom. Ja by som to tak síce dnes nebral, ale bola iná doba. Každopádne, Kawasaki dokázala hlavne jedno, ísť vlastnou cestou. Znalci preto nezabudnú na roky 1999 až 2007 a reinkarnáciu modelu „W“ pod označením W65O (vrátane mojej obľúbenej nakopávačky :)).
Dizajn
Ak mám túto tému začať, treba sa sústrediť na motor. Ten je „grom“ všetkého na motorke a jeho kráľovský hriadeľ mu totálne žeriem. Stavba je klasicky prikrčená a dlhá, drôtený výplet kolies a okrúhle svetlo, sedadlo dovezené priamo od predstáv Steva Mcqueena. Najviac som mu ale sadol na tú jeho anglickú zelenú a gumové chrániče na nádrži, to som mohol. Chrómu je tu tak akurát, výfuk decentne doplňuje každú stranu motocykla. Každá maličkosť je v duchu retra, všetko čoho sa dotknete má silu vnuknúť vám pocit dávnych rokov. Myslím tak aj na prepínače i dvojicu budíkov, ktoré ladia k celkovej koncepcii, hlavne sa mi páčilo ciachovanie. Všetko to ale pri celkovej jednoduchosti strašne príjemne funguje. Dobré je, ak si akokoľvek skúsený motorkár v každom veku osedlá túto Kawu, bude sa okamžite orientovať, dokonca si nájde aj svoju polohu vcelku rýchlo a ľahko. Dizajn riadidiel a ich orientácia na sedlo je výborná. Za sedlo dávam po dizajne 10 bodov, na sedenie to hodnotím rovnako. Je tu silná proporčná vyváženosť všetkých detailov od hlavných častí motocykla až po maličkosti. Keď to zhrniem, v štúdiu a továrni sa odviedla práca na jednotku, motor i každá súčiastka zapadá do celkového vyznenia stroja ako súzvuk bluesovej gitary B. B. Kinga. Nič tu nie je naviac, nič tu nechýba. Pocit? Upokojujúci.
Zoznámenie
Skôr ako tu začnem popisovať W800-ku, ujasnime si jednu vec. Na tento motocykel sa pozerajme napríklad ako na triedu cruiser alebo podobne. Ide o pohodovú aj keď „športovejšiu“ využiteľnosť. Príklad? H-D Sportster. A teraz teda k motocyklu. Naštartovanie je jemné, troška cítiť kráľovský hriadeľ, no je to k dobru. Spojka príjemná a kvalt tam padá bez problémov. Jednotka je na podiv krátka a dáva tak pocit agresívneho zrýchlenia. Záber je tak od dvoch tisíc otáčok a stúpa rovnako až k červenému poľu. Máte pocit rýchlosti a prudkého záberu, aj keď realita nie je až taká dramatická, búcham druhý stupeň a následne tretí. Kawa letí vpred a podvozok stíha. To sa ale deje iba do 120 km/h, potom zadná časť už nezvláda kľučkovanie a začne určité vlnenie známe na veľkých cruiseroch. Dá sa to potiahnuť až cez 160, ale aj keď telo to zvláda, vytráca sa istota v ovládaní. V skúsených rukách je to všetko predvídateľné a ujazditeľné, ale to všetko je rušivý element. Teraz sa vrátim na začiatok, máme iný pohľad na vec, neporovnávame tu klasický naháč a´la Hornet, tu sme inde. Tak môžem povedať, že podvozok je dobrý, nie super, ale dá sa. Zato motor je na porciu koní a svoj objem vo výbornej forme. Má peknú odozvu a dá sa na plný plyn hnať kam len chcete. Je to len o podvozku a vašej odvahe. Prekvapila ma agilnosť a jeho ochota. Ak si pridám k radosti po otáčkach jeho dizajn, je tak motor asi tá najlepšia stránka motocykla (moja subjektívna). A jazda?
Čas minulosti
Razím si to mestom rýchlo von a užívam si obdivné pohľady. Oni nevedia, že to chce pohodu, ja zas viem, že nesedím na „závoďáku“. W800 je príjemný motocykel, ktorý ale má svoju povahu i náladu. V myšlienkach si tak porovnávam čo sa za tie peniaze dá iné kúpiť… okamžite som prestal, tu sa takto nedá uvažovať. Začal som teda prehadzovať uhlík úvah, či tu niečo mohlo byť dokonalejšie a je jasné, že nedávne verzie Cafe racerov (GT, Sport atď.) od Ducati tu zelení ťažko prekonajú, ale to asi ani nebolo úmyslom – tak čo teda zlepšiť? V ten moment si to podraďujem na trojku, skladám „zelenkavú minulosť“ blízučko k stúpačkám na obchvatovom zjazde a mierim k nákupným centrám. Tu to trafím… pomyslel som si. Tak čo zlepšíme. Určite chovanie podvozku vo vyšších rýchlostiach, nejde o to, že na to nemá, ale neskúseného to pri 140-ke môže riadne vyľakať aj keď v skúsenejších rukách je to normálne zvládnuteľné. Ide teda o takú istotu v rukách pri ovládaní. Je jasné, že predný kotúč nie je zázrak, ale postačuje. Tu fakt dizajn prekonáva všetko a o to tu ide, image je image. A na to všetko je to aj slušná zábava. A o to nám pri „motorkovaní“ ide, chceme sa baviť, chceme aby nás motocykel potešil a postupom času stále mal na nás upokojujúci vplyv z jazdy na ňom. W800 na to má aj keď jeho cena nie je najmenšia….mal by som dokonca napísať – je to drahé. Ale viete čo? Je, a čo? Ako dobre, aspoň ju nebude mať každý…
Parkujem pred známym centrom šialenstva nákupov a promenád zlatokopiek, odkladám helmu a sledujem okolie, páči sa im. Prednému tlmeniu už nič nedarujem, brzdu dusím naplno a motor vôbec nemá potrebu ma nakopať, že mu ubližujem, naozaj ide výborne na tých pár koníkov. Premýšľam či teda dáku VT750S, druhom aj sadne, len je slabá ku Kawe, čo do motora a je to o inom, len cena je výrazne lepšia. Asi by som volil „Wéčko“. Je fakt sexi. Sadla by môjmu tatovi, ten ju mať – miluje ju. Dokochal som sa a vyrazil nazad ukončiť výlet a skúsenosti. Dávam pohodu a neprekračujem 110 km/h. Žabka si to krásne vrní a poslúcha na slovo, tu sa cíti doma, neprotestuje v zákrutách a brzda stíha. Necítim bolesť krku (ako u custom posedu) a chrbtica je v pohode. Na dlháňov to nebude, ale miesto si podľa mňa nájdu tiež. Nemal som možnosť na spolujazdca, fakt lialo viac ako svietilo, tak dúfajme, že si to aj on užije. Dochádzam v pohode a zisťujem, že spotreba bola viac ako príjemná. Pousmejem sa a dávam klasike dobrú noc.
Čo záverom?
Ťažko nájsť presné hodnotenie, buď sa vám to páči alebo ohrniete nosom (že Kami). Cena nie je malá, ale zas ju nestretnete na každom rohu. Podvozok je fajn do 120 -140, brzdy fungujú. Tento stroj je o pohode a láske ku klasike. Užite si ju, ak to máte v sebe – nesklame vás, ak ale neviete či ju naozaj chcete, nepokúšajte – nemusí vám sadnúť a vaše podvedomie vás doženie k nechuti, ktorú si W800 nezaslúži. Kawasaki postavila dobrú, nie úžasnú motorku, ktorá sa nehrá na nič viac čím je. Škoda len tej nakopávačky…
Kawasaki W800
Cena: 8 195 Eur
Motor: 773 ccm, 8 ventilov SOHC, R2
Výkon: 48 k pri 6 500 ot./min.
Krút. moment: 62 Nm pri 2 500 ot./min.
Prevodovka: 5-stupňová, reťaz
Rozmery (D x Š x V): 2 180 x 790 x 1 075 mm
Rám: kolískový pozváraný z oceľových profilov
Hmotnosť: 216 kg (prevádzková)
Rázvor: 1 465 mm
Výška sedla: 790 mm
Objem pal. nádrže: 14 l
Pneu: vpredu: 100/90-19, vzadu: 130/80-18
Motocykel na test zapožičal: U.M.S., s.r.o., Bratislava
Text: Dušan „Campa“ Lysák, foto: Miro Tamáši,
Článok bol publikovaný v časopise Motomagazín 9/2011 Janka
Návrat do budúcnosti – Test Kawasaki W800
