Suzuki SV 650 N – Ako sa Traver motorkárom stal

Bolo sparné leto a ja som videl šťastného majiteľa môjho Simsona, ako sa ženie dole ulicou. Myslel som si vtedy, že odchádza moja duša. Leto bolo krásne ako dievčatá na Šírave a rozmarné ako moja partia po šiestom pive. Sem tam krátky výlet na požičanej 350-tke, alebo ČéZete 175. Nemal som na to papiere, ale túžba bola silnejšia.

V októbri som narukoval, ťažkých 730 dní, strach čo i len pomyslieť. Prišiel november a revolúcia, lámal sa chlieb, čo som vtedy nechápal. Podstatné bolo, že som mal vojnu len 18 mesiacov. Zväzok ľúbostných listov som stískal v Liptovskom Hrádku na železničnej stanici v dlani. Navrátený syn, úsmevy, objatia a potom už len ticho. Kamošov som už nemal. Niektorí už boli v Amerike a to čo ostalo, sa muselo od ženy pýtať na pivo. V septembri 1991 som aj ja povedal svoje áno. Vedel som, že k motorke len tak ľahko neprídem, ale iskierka roky tlela zabudnutá pod nánosom povinností otcovstva a zodpovednosti hlavy rodiny. Ceny stúpali-platy klesali, motorka sa rozplývala ako dym z cigarety. Našiel som si ešte jedno zamestnanie. Bol by v tom čert aby som neuživil svoju rodinu! Stále to bolo málo, nároky sa zvyšovali každým rokom. Auto, nábytok, dom, počítač, video atď … atď.

Nakoniec som sa pred troma rokmi odtrhol na autosalón do Incheby a vtedy to prišlo ako blesk z jasného neba. Zabudnutá iskierka sa znova rozhorela a ja som nemal deň, aby som na ňu nemyslel. Bola ako lepidlo, nedala sa zmyť a držala ako kliešť.

Minulý rok som stretol motorkára od videnia a ten sa ma spýtal: ?Koľko máte rokov?? Ja na to : ?Tridsaťtri.? Zakontroval: ?Na motorku ste ešte mladý, máte čas.? Vtedy mi to došlo. Som ja ale blbec. Však zavri oči, nadýchni sa a skoč. Vždy si to tak robil a teraz váhaš?

Vodičák som urobil ako 34 ročný. Nasledovali nekonečné večery prehliadania internetu, inzerátov a motočasopisov. Čítal som všetko čo mi prišlo pred oči. Vadimove články, vďaka ktorým som sa našiel, Slovenské a České motorkárske serveri. Posunulo ma to od čumila k čakateľovi. Tohto roku v januári nastalo mojich 5 minút slávy, priviezli mi do garáže SUZUKI SV 650 N.

Nádherný čierny naháč. Večer čo večer sa chlap s detskými očami chodil kukať do garáže na svoj sen. V marci som už napriek varovaniam blízkych urobil nejaké kilometre. Teraz som majiteľ. Ďakujem ľuďom ktorí trpezlivo odpovedali na moje otázky, aj tým čo neúnavne píšu články na serveri, aby si ich mohli takí ako ja prečítať.

Špeciálne ďakujem MATESOVI zvaneho aj Drobček, lebo jeho veľká telesná schránka skrýva aj široké srdce.

Traver