Rakúsko s Motobulharom: Zelená perla blízko Bratislavy – Grüner See

Ideálna predstava víkendu: zobrať motorku a vyraziť za dobrodružstvom. Zákruty, krásne počasie, bezvetrie, husté lesy, majestátne Alpy a najlepšie niečo nevšedné. Zobrať sa sám, ako vlk samotár alebo so skupinou priateľov? Brázdiť nekonečné zákruty v horských priesmykoch, lemovaných čistými riekami a zelenými pastvinami plnými alpských kráv – ako z reklamy na obľúbenú čokoládu. Sám, či v skupine? To je tá jednoduchšia otázka. Oveľa ťažšia je následne, že kam? A v tom prídu obvykle myšlienky typu: to všetko krásne, je predsa až pri Grossglockneri. Nemôžem si dovoliť viacdenný výlet a za deň sa toho stihnúť asi veľa nedá. A v blízkom okolí nie je nič, čo by stálo za úvahu. To všetko musí byť ďaleko. Alebo, že by nie?

Čo keby som Vám povedal, že neďaleko Bratislavy, sa nachádza miesto, ktoré spĺňa všetky tieto atribúty a dokonca niečo nevídané. Miesto, ktoré nikdy nevyzerá rovnako. A je jedno, koľkokrát tam vyrazíte, vždy bude diametrálne odlišné a ponúkne neopakovateľný zážitok v pravom zmysle slova. Milý motorkári a cestovatelia, smer Grüner See, smer zelený prírodný unikát.

Alpy nadovšetko

Nie je žiadnym tajomstvom, že milujem Alpy a hory všeobecne. Napriek tomu, že nelyžujem, motorkou ich skúmam celý rok, bez ohľadu na mesiac v kalendári. Svoju cestu za zelenou perlou som absolvoval veľakrát, či už na mojej milovanej Suzuki V-Strom 800DE, kde zvládať každý terén je maličkosťou alebo ešte na mojej bývalej Honde Hornet 600 – Limited edition, kde bolo počuť rev pätnástich tisíc otáčok z každej horskej vlásenky z môjho dvoj-výfuku. Ale dnes sa vrátim k prvej ceste a motorke, ktorá nemala toľko výkonu ani nastaviteľný podvozok. Ale ponúkala čosi výnimočné, čo prekonávalo aj fakt, že tá motorka bola na všetko, len nie na cestovanie.

Husqvarna Svartpilen 401 – Švédsky Rakúšan v horách

Čierny šíp, čo je preklad slova Svartpilen vo švédčine, ktorého prvá generácia bola vyrábaná vo fabrike KTM v Rakúsku v Mattighofene. Následne sa presunula výroba ďalších generácií do Indie, kde ju vyrábajú do dnes. Tohto švedského Rakúšana beriem do jeho rodnej krajiny, keď už je to scrambler aj na alpské prírodné cestičky mimo asfaltu. Šíp bol obutý na skvelých pneumatikách Pirelli Scorpion Rally STR, ktoré umožňovali zdolať nejaké šotolinky a horské cestičky. To všetko na 17 palcových vypletaných kolesách, ktoré Svartpilen má od výroby v základe. Ale zároveň ponúkajú možnosť topiť na max, keďže sa pneumatika prevažne zameriava na cestu a tvorí ju mäkká zmes. Otváram oči, hádžem na seba batoh, keďže na Svartpilen by si kufre hľadal márne, nakoľko sa jedná o drobnú motorku. Mojich 192 cm si sadá na len 150 kg čistej radosti, s motorom o výkone 43.5 k pri 9500 ot./min. a začínam to točiť do červených. Pretože presne na to stvorili túto motorku – na nekonečnú zábavu.

Moja prvá návšteva Grüner See pred veľa rokmi vo mne vyvolala závislosť a zvedavosť na opakovanú návštevu, a to viackrát za rok. Zamiloval som sa do tohto miesta a dokážem tam stráviť hodiny. Má to svoj dôvod – nikdy nie je rovnaké. Nikdy nie je také, ako bolo včera a aké bude zajtra, o mesiac alebo pol roka. Ale ako to?

Dialnica či okresky?

Jazero Grüner See, ktoré sa nachádza pri dedinke Oberort v oblasti Štajerska. Necelých 220 km po diaľnici alebo 259 km plných alpských zákrut a rozprávkových scenérií cez okresné cesty, ktoré jednoznačne odporúčam. Začínajú hneď za mestom Baden neďaleko Slovenska. O zastavenie mušej váhy Svartpilenu 401 sa starajú skvelé a úplne dostačujúce brzdy ByBre (By Brembo). Zvuk jedno-valcového srdca sa prenáša cez karbónový výfuk značky Remus, ktorý umocňuje radosť v každej zákrute. Rakúska motorka, rakúsky výfuk v rakúskych horách. Čo si človek môže viac priať? Jednoznačne pohodlie. Ak by exitovala súťaž o najtvrdšie sedlo, šíp by bol horúcim kandidátom.

Akonáhle však otočíš plynom, začneš prehadzovať motorku s ľahkosťou bicykla zo strany na stranu v horských zákrutách smerom na jazero a len počuješ rinčať hlásiče náklonov na stúpačkách – zabudneš veľmi rýchlo na bolesť svalu sedacieho. Podvozok od značky WP dokonale krotí hravosť motocykla, ktorý aj po stovkách zákrut v malebných alpských dedinkách, ukazuje svoj potenciál aj mimo cesty. Vypínam ABS na zadné koleso a začínam blbnúť.

Smerom do raja

Prichádzam do oblasti kde sa nachádza tento prírodný jav – unikát, zelenej farby, ako názov napovedá a cieľ mojej cesty. Každoročne sa tu odohráva jedinečné prírodné predstavenie, ktoré očarí tisíce turistov z celého sveta. Stretol som tam už aj pár z Kórejskej republiky. Nerozumel som síce nič, ale ich výraz tváre sa stotožňoval s tým mojím. A to údivom z krásy, ktorú návšteva tohto miesta ponúka. Na jar, keď väčšina z Vás dáva do poriadku svoje motorky po zimnom spánku a začne plánovať netrpezlivo svoju sezónu. Tak aj pohorie Hochschwab, ktoré obklopuje nádherný park plný lavičiek a cestičiek na krásnu zimnú prechádzku, začne roztápať príchodom teplých jarných dní tony snehu a ľadu, ktoré sa tam nahromadili za zimnú sezónu. Masívne prúdy vody začnú hrnúť vodu ako cez lievik do parku, kde narastie hladina až na neuveriteľných 10 – 13 metrov. Voda z hôr kompletne utopí park pod sebou a všetko, čo ostalo v parku, tam bude uväznené až do konca roka.

Je zvykom u mladých párov, ale aj detí, písať odkaz do zeme v parku alebo vytvárať kresby z kamienkov, ktoré je vidieť celý rok, až do vyparenia vody na konci jesene. Dlhé roky to bol raj pre potápačov, keďže mohli plávať v takom malom podmorskom svete. Len si to predstavte, potápate sa medzi lavičkami a malými stavbami, chodníkmi a odpadkovými košmi presne tam, kde ste ešte nedávno venčili psa.

Očarujúce miesto v každom ročnom období

Pre obavy zo znečistenia vydali pred pár rokmi zákaz plávania, čo je podľa môjho skromného názoru aj dobre. V tyrkysovom jazere môžete zahliadnuť plávať ryby, keď už tam nie sú potápači. Ako je to možné? Malé množstvo vody sa vždy zachová na konci roka s hladinou okolo 1 metra, kde sa ryby ukryjú a prečkajú do ďalšej záplavy. Ale prečo je voda tak neskutočne zelená ? Pri roztápaní ľadovcov a snehu, sa voda zosúva skalami a parkom a tým sa do nej uvoľňujú všetky minerály a látky zo skál a bylín, ktoré následne zafarbia vodu do ligotavej zelenej.

Ako sa na tých motorkách potíme v lete, tak sa aj Grüner See vyparuje a jeho hladina každý deň klesá. Ja osobne tam chodím minimálne dvakrát do roka, a to práve na jar, kedy sedím na určitých miestach pri vrchole stromov a dívam sa na lavičky hlboko pod hladinou priezračného jazera a vychutnávam si symfóniu krásy, ktoré mi sprostredkováva príroda okolo mňa. A následne okolo septembra. Vtedy sedím už na lavičkách, ktoré som pozoroval z výšin a rozjímam nad dokonalosťou prírody.

Tip na parkovanie

Parkovacie miesta, ako skoro všetko v Rakúsku sú za poplatok a nachádzajú sa asi kilometer pred jazerom. Ale Motobulhar má pre Vás tip, ako ušetriť nejaké to euro na pivo a benzín. Pri príjazde na parkovisko sa nezľaknite a pokračujte ďalej smerom k jazeru. Lesná cesta Vás zavedie krásnym parkom, kde treba ísť pomaly kvôli ľuďom, ktorí idú pešo od svojich zaparkovaných áut, ktoré zaparkovali tam, odkiaľ práve idete. Následne sa pred Vami zjaví reštaurácia a parkovisko vyhradené len pre hostí. Jazero sa nachádza hneď za budovou v kotline a vďaka tejto Bulharovej finte, parkujete na dosah vody. Nikto na svete pri tých stovkách turistov nevie, či práve v bufete pijete svoj Almdudler alebo nie a môžete tam parkovať koľko chcete. Ale ak by niekto chcel predsa len podporiť Rakúsku ekonomiku, nech sa páči, voľné miesto sa preňho určite vždy nájde.

Ako bude vyzerať práve to Vaše Grüner See v daný deň, nevie nikto. Ale jedno je isté, že to bude nezabudnuteľný motoristický výlet a prírodný zážitok.