Cieľom pánov Marka Savoryho a Billa Johnsona bolo vytvoriť modernú verziu mopedu Ducati 1946 Cucciolo (Cucciolo znamená šteňa a názov vznikol podľa zvuku, ktorý moped vydával). Keďže motor, ktorý poháňal pôvodné Cucciolo sa už viac ako 60 rokov nevyrába, Mark a Bill sa rozhodli použiť čínsky dvojtaktný motor s objemom 48 ccm.
Celý postup návrhu a výroby je veľmi pekne zdokumentovaný na stránke DucCutters [linka]. Sú tam aj fotografie pôvodného modelu Cucciolo a fotografie z vývoja ich projektu.
Z histórie: V roku 1926 zakladajú traja bratia Adriano, Marcello a Bruno Ducati svoju firmu Societa Scientifica Radio Brevetti Ducati. V Bologni vyrábajú kondenzátory a iné prkotiny pre rádiá. Darí sa im veľmi dobre a v roku 1935 dokonca otvárajú novú fabriku. Počas vojny sa fabrika opakovane stáva cieľom spojeneckých náletov.
V tom čase začal Aldo Farinelli v turínskej firme SIATA (Societa Italiana per Applicazioni Tecniche Auto-Aviatorie) s výrobou motorov o objeme 49 ccm, ktoré mali byť montované do bicyklov. Výhodou týchto motorov bolo, že sa jednalo o štvortakty a mali dvojstupňovú prevodovku.
Ducati a SIATA sa stali partnermi a začali vyrábať mopedy Cucciolo. Od roku 1946 boli práva na výrobu Cucciola už iba na strane Ducati a tak začala výroba modelu T2, ktorý sa dočkal úpravy motora (iný dizajn valca a úprava hlavy valca). Spoločnosť Ducati predstavila aj športovú verziu modelu T2, ktorá mala silu 2 kone a maximálnu rýchlosť 60 km/h.
Počas rokov 1947 a 1948 sa vyrábalo 240 mopedov denne. V roku 1948 pod vedením Giovanniho Florina vznikol model T3, ktorý mal trojstupňovú prevodovku. V roku 1949 sa model T3 dočkal špeciálneho trubkového rámu s odpruženou zadnou časťou. O rok neskôr bola vyrobená športová šesťdesiatka s objemom motora 65 ccm.
Cucciolo 2005