Hlohovecké halušky, alebo ako Raptor pokrstil Nasťu

Ja viem, že už som trápny, keď druhý raz v priebehu týždňa píšem takmer o tom istom. Žiaľ tento krát som už ani zďaleka nemal toľko šťastia ako prvý raz.

Glonek ma ukecal na krásny piatkový výlet do Hlohovca na halušky a veci s tým súvisiace. Rozradostený som sadol na Nasťu, ktorá sa po štyroch dňoch v garáži viditeľne potešila slniečku. Cez dediny do Nitry. Pohodová jazda, cesta plná zákrut. Vychutnával som si ich 80-100. Nitra. Dediny, zákruty, Hlohovec. Dnes je tak fasa deň. Slniečko, kašľať na to že fúka nepríjemný bočný vietor. Konečne osobne spoznám Gloneka, Zombieho a Čučpa (aj Andulku, ale to som ešte vtedy nevedel).

Po Hlohovci pekne ganz langzaaaam (40-50), nepoznám to tu tak sa nebudem ponáhľať aj tak neviem kam mám vlastne isť. Pri budove českého veľkoobchodného reťazca vidím odbáčať tmavú plechovku cez môj jazdný pruh na parkovisko. Pribrzdil vo svojom pruhu. FASA! Vidí ma, jemne pridám nech nemusí čakať. Sedem metrov predo mnou zrazu zatočil a vbehol do môjho jazdného pruhu. Brzdil som všetkým možným aj nemožným (aj mihalnicami o vzduch). Nakláňal na stranu. No hovno! Zobral ma ľavou časťou predku. Púšťam sa nohami a vyhadzujem sa nad plexi (ostalo celé, poisťovňa sa poteší) a šup ho vzdušným odpichnutým ritbergerom k obrubníku. Po absolvovaní salta sa dívam cez prilbu jak sa ten blbý obrubník ku mne furt blíži. No zastal mi asi 2 metre pred očami jak durandzie. Na chrbte v polohe mŕtveho chrobáka naradostený zisťujem že mi nič nie je, hehe. Len ľavá píšťala trocha narazená a pobolieva. Kosti celé. Svaly poslúchali. Na prilbe pár škrabancov. Pomaly vstávam. Pribieha ku mne vodič tmavej plechovky. Pýta sa ma čí mi niečo nie je. Ignorujem. Idem ku skolenej Nasti.
Krvácala na zeleno. Ležala na pravom boku a kamarátsky žmurkala na mňa smerovkou, že snáď je to len momentálna indispozícia. Vytiahol som kľúč a milosrdne ju poslal do ríše snov. Medzitým zasrané tmavé staré Mitshubishi grcalo čierny olej na asfalt.

Krvácala moja duša (a trochu aj noha, čo som vtedy ešte nevedel). Pozerám na vodiča. Chytá ma strašný hnev, ale vzadu vidím malé decko priputané k detskej sedačke, ktoré malo snáď ešte väčší šok ako ja. Dobre, piááánko žijem, som celý, nebudem gradovať náladu. Pýtam sa ?polovodiča? takú netradičnú otázočku či je slepý?
?Nevidel som vás. Pozeral som sa vedľa na červenú Felíciu.!
Revem na neho, že ma mohol zabiť. V tom jeho vyholený o hlavu nižší spolujazdec do mňa skočí. Už sa zberám že mu natiahnem, keď ho ukľudňuje polovodič.
Nepobili sme sa hoci, bol fasa dôvod. Najviac prskal jedy najmenší z nás Zombie, (napoleonovský komplex asik, heh) ktorý došiel aj z Glonekom o niečo neskôr. Asi by sa pustil do toho chuja a nakopal šróbami, keby som ho nezahaltoval. Bol som rád, že som, ale človek je od prírody tvor nevďačný. Pri pohľade na Nasťu ma chytalo zúfalstvo. Sezóna poriadne ešte ani nezačala. Okolo budú behať mašiny a ja môžem akurát tak slintať kvôli jednému bibasovi čo sa nepozerá tam, kde má. Darmo ma Glonek utešoval (a mal svätú pravdu) že je dôležité, že sa mi nič nestalo. Môj sen na ktorý som ŤAŽKO makal, ležal v mláčke ?zelenej? krvi.

Škody. Hmmm odkiaľ začať a nedostať pri tom depresiu. Predný blatník v ťahu. Oba bočné plasty načaté. Sklo svetla rozbité, predný plast na sračky. Parkovačka sa tiež rozhodla že ju nebaví byť súčasťou motorky. Kolenom som ?vyrovnal? ľavú časť nádrže (resp. zväčšil prelis na koleno) a načal ľavý plast z opačného konca. Predné vidly ohnuté smerom dnu aj na stranu. Ľavému kotúču sa od strachu vykrivil charakter. Okuliare pukli závisťou, že zadná smerovka sa ?vytunovala? od motorky preč. Zadné madlo sa hrdinsky zahryzlo do asfaltu v snahe ochrániť výfuk čo sa mu podarilo. Či puklo srdce aj chladiču zistím až po pitve, snáď to bola len nejaká hadička. Určite bude pokrivená aj celá kostra. Motor sa zdal nedotknutý alebo je to len moje naivné želanie. Veľmi sa teším na názor odhadcu z poisťovne a dopredu sa teším aj to, ako sa s ním pohádam za KAŽDÝ JEDEN čo i len škrabanček. Motorčeka bola viac menej ako nová. (aj Luky povedal pri výmene náplní že sme kúpili nový stroj). Musím povedať, že padáky zachránili VEĽMI veľa. Na dopravákov sme čakali myslím vyše dvoch hodín, lebo v tejto banánovej republike to je tak, že musíš na mieste skapať, aby tam prišli viac-menej hneď. Prirodzene nie je ich vina, že ich je nedostatok.

Po príchode domov ma čakala matka na pokraji zrútenia s dojmom, že slávnostne prestanem s motorkami. Čakanie na Godota heh… Scéna ako vyšitá z telenovely, v ktorej by si určite rada zahrala istá bohatá pani z Pereša. Detaily neuvádzam, lebo by som mal vyššiu sledovanosť ako ona hehe…

Záver….. Táto motorka mi prirástla k srdcu. Možno preto, že bola moja ozajstne prvá. Spravil som na nej 1500 jarných km plných voľnosti a pocitu slobody. Nepasovala sa so mnou ako moja chvíľková Jawka 350 a nemal som z nej stresy ako zo šéfovej švajčiarskej TDM (ale to bolo dané technickým stavom). Varadero je stroj ktorý vás hýčka od nôh v závetrí cez zadok v prijemnom širokom sedle, až po vzpriamený posed za turistickým plexi. Je to motorka ktorá podľa mňa veľa odpustí a potiahne, keď treba. Je to stroj, ktorý mne viac menej začiatočníkovi sadol do ruky a prirástol k srdcu …. a teraz stoji rozbitý pod šopou. Ak by som bol baba, tak asi rumázgam ako polka kina keď, 15 minút zomieral Winnetou.
Dávajte si prosím Vás pozor. Nejde len o to, aby ste nejazdili rýchlejšie ako váš strážny anjel dokáže lietať. Bolo by celkom vhodné, keby strážni anjeli polovodičov sústredili ich očne buľvy na cestu a dianie pred sebou.
Idem skúsiť spať a nesnívať. Kiež by to bol len zlý sen.