Bratislavské výstavisko Incheba patrilo v minulom týždni motocyklom a všetkým priaznivcom jednej stopy. Bolo to už po ôsmy krát, no dôležitejšie je, že už po druhý krát sa Motocykel konal ako samostatná výstava a treba dodať, že si svoju ťažko vydobytú pozíciu obhájil.
Na úvod začnem pozitívami, ktoré jednoznačne prevažovali nad všetkým ostatným. Určite potešila návštevnosť, ktorá podľa údajov organizátora prekročila hranicu 34 000 návštevníkov, čo je oproti minulému roku takmer 13% nárast a je dôkazom, že Slováci majú o motorky záujem. Najmä počas piatku a soboty výstavisko praskalo vo švíkoch. Samozrejme pribudli nové značky nielen medzi motocyklami, ale aj príslušenstvom a na výstave sa objavilo viac ako 40 rôznych značiek motocyklov. Výstavné stánky vystavovateľov sú z roku na rok profesionálnejšie a minimálne v prípade Yamahy sa dalo hovoriť o stánku hodnom prestížnej národnej výstavy. Za plus možno považovať aj citlivejšie rozmiestnenie vystavovateľov a hala B1, tak patrila výlučne len motocyklom, menšie značky a príslušenstvo sa tak ocitlo najmä v hale B0.
A negatíva? Určite sa niečo nájde čo stojí za zmienku, ale vo mne neustále rezonuje najmä jedna vec, ktorá nie je ani tak vecou samotnej výstavy aj keď určite s tým súvisí. Vnímanie motocykla a jeho majiteľa slovenskou spoločnosťou je stále ešte veľmi skreslené a v porovnaní s okolitým svetom sme niekde úplne v počiatkoch, a od plnohodnotnej akceptácie spoločnosťou máme stále ešte ďaleko. Ako príklad tohto ?nepochopenia? mi poslúži samotná výstava, ktorá bola organizátorom (spoločnosť Incheba) zaradená do kategórie ?voľný čas? a motocykle sa tak ocitli v spoločnosti rybárskych potrieb a snobských plachetníc a člnov. Netvrdím, že to nie je zaujímavá spoločnosť, ale čo majú motocykle s týmito komoditami spoločné? Ak sa pozrieme vôkol seba, tak motocykle majú v modernej Európe oveľa dôstojnejšie miesto a v očiach verejnosti nie sú len zábavkou pre pár podivínov a zbohatlíkov, ktorí už majú všetko, a motocykel si kúpia ako tú úplne poslednú hračku, ale sú bežným javom na cestách a v ich sedle sedí právnik, lekár ale aj robotník alebo predavačka. Cesta k spoločenskej akceptácii motocykla a jeho majiteľa bude na Slovensku síce ešte chvíľu trvať, ale každoročné nárasty predaja, a aj rekordná návštevnosť na tohtoročnom Motocykli svedčia, že v porovnaní s okolitými štátmi sa vlastne ani neodlišujeme a sme na dobrej ceste.
