Suzuki GSX R 1100 W – Princezná

Čo robiť s unudenou zimou a nebodaj ak aj koniec leta je taký…
Najhoršie riešenie takéhoto problému sa naskytne keď sa stretnú dvaja bláznivý motorkári pri jednej motorke. Príkladom toho som bol ja a môj kamoš. Pracovalo sa na Suzuki GSX R 1100 W r.v. 1995.

Kukáme s kamošom na motorku čítame články z netu /www.gsxr.wz.cz – chcel by som poďakovať GSX Rollovi za pomoc a rady pri leštení tejto mašiny/. A dostávame sa k článkom o leštení netrvalo dlho a Maťo ukončil sezóny predčasne a dole išli plasty a prvý na oko udrel rám a kolesá. Tak sa začalo makať. Sranda to veru nebola hlavne toho brúsneho papiera filcu brúsnej pasty nikdy nebolo dosť. Hodinky plynuli a aj výsledky sa dostávali ale poviem vám nech si niekto skúsi tie kolesá. To bol otras tie záhyby nedostupné miesta to všetko išlo ručne roboty nehorázne množstvo. Najhoršie keď príde čas striekať tie krásne vyleštené kolesá /na čierno, viď. Obrázok/. To obliepanie mi zobralo dve hodiny života to len pri jednom kolese, a slepý som bol, po tých dvoch hodinkách som škúlil ako zle vyvinutý jedinec J. Avšak čoskoro sme dosiahli úspešného konca a hneď sme sa išli previesť ukázať ostatným chalanom. Tí boli ako sa po slovensky povie úplne off a my dvaja vysmiaty ako po narodení.

Fáza druhá spočívala v leštení zadnej kyvky, stúpačiek, radiačky a vôbec všetkého čo súviselo so zadnou časťou motorky a bolo vidieť. K tomuto by som povedal toľko NIKDY VIAC. Tá kyvka bola taká sviňa, že som ju musel leštiť niekoľko hodín vo viacerých smeroch pretože vždy vznikali ?šmuhy? na určitých miesta pri niektorých smeroch leštenia… Complicated! Ale stálo to za to! Nehovorím o odstrojení kyvky a stúpačiek atď. Niekto si povie žiadna robota no mne to tak rozhodne nepripadalo. Plus koleno výfuku pri ktorom to aj tak nemalo význam vymaľoval taký zažltnutý odtieň. V kolene je veru horúco. A ak niekto nevie ako si urobiť zo štyroch hodiniek svojho života ten najhorší zážitok tak nech chytí do rúk stúpačky spolujazdca a ručne ju vybrusuje až po kov. Všetky tie záhyby a drobnosti už som sa normálne smial ako blázon tiekli mi sliny a trhalo mi nohou čo som bol úplne off. Ale čo prišiel Maťo kukol na to a pochválil. A potom mne už ušli nervy a nechal som jeho on sa babral s kolesami zas a a znova ešte dolešťoval zadnú kyvku a robotu sme do toho dali tak 50 na 50 každý ale stálo to za to.

Tretia fáza posledná bola v zime poviem vám tam odmakal všetko Maťo lebo ja som už chodil do školy a v tej zime som nezvládal takú robotu! V tejto fáze sme sa zamerali na celý predok leštili sme prednú vidlice resp ja som začal Maťo dokončil potom sa vyhral s prednými kotúčmi a samozrejme aj zadný uchytil do pucu. Nakoniec sa leštilo veko nádrže, kryt budíkov, držiačiky zrkadiel a kopec vecí ja si na všetko už ani nespomínam.

Po tretej fáze prišlo ešte nahodenie kapotáže ale to bol vážne koniec.

Poviem vám je to nádherné stálo to za to, bolo to šesť mesiacov roboty nevravím, že každý deň od rána do večera avšak dalo to zabrať. Najviac vás po takejto drine sklame keď to niektorí ľudia nevedia pochopiť a len nadávajú a závidia. Ja som však hrdý na nás dvoch že sme to vydržali a pomohli našej kráske stať sa princeznou 🙂 MajoOjam