Zopár kilometrov (3 389 km) po okolí, alebo MotoTrip 2009

Kam sa pôjdeme tento rok pozrieť? Tak nejako to začínalo, keď potom prišiel Doctor a Bubo s tým, že sa ide do Francúzska. Plán nebol vôbec zložitý. Správa od Doctora vyzerala asi takto: ?Minule som sa bavil s Herkym o tom, ako by mohla naša cesta vyzerať a obaja sme sa zhodli zhruba na tom istom. Tak Vás chcem všetkých oboznámiť s tým, na čom sme sa dohodli a podľa pripomienok sme to mohli ešte upraviť. Odjazd by mal byť 20.6. t.j. v sobotu. Šli by sme po diaľnici až po Innsbruck, kde by sme drichmali niekde prvú noc. Ďalšie dni by sme potom šli cez Alpy kde by sme si trasu a cieľ cesty určili pri pivku každý večer na ďalší deň. V Alpách by sme brázdili nejaké 4 dni a potom by sme fičali k moru, kde sme sa zhodli, že by to mohlo byt to veľmi známe St. Tropez, kde by sme trochu nasrali policajtov typu Funes. Mohli by sme potom cez azúrové pobrežie šlapať smer Taliansko a vlastne smer domov. Ak sa podarí vybaviť dobrá cena, tak spíme na priváte, inak by sme spali v stanoch. Ale vzhľadom k tomu, že Cazzo chrápe jak hovado, (ja s Herkym to už veľmi dobre vieme) tak že z kempu vyženie všetkých ľudí, tak by som odporúčal zobrať si aj nejaké štuple do ucha.?

Bubo kvôli rodinnej dovolenke svoju účasť ruší a konečná zostava na 10-kolesovom, 16-válcovom stroji s objemom 7,4 l, výkonom 400k a kruťákom 505 Nm vyzerá takto:

Herky – Honda Goldwing 1800

Cazzo – Suzuki Intruder LC 1500

Doctor – Suzuki Intruder LC 1500

Matooo – Honda VTX 1300

Venco ? Yamaha Royal Star 1300



Dovolenková sobota sa blíži a všetko nasvedčuje tomu, že tento krát bude mať pravdu aj nemenovaný meteorológ, menovec mojej mamy za slobodna. Pôvodný plán sa teda bude riešiť za pochodu a podľa počasia. A ako to celé nakoniec dopadlo?



Sobota 20. 6. 2009, dažďové inferno

Na miesto stretnutia medzi Bergom a Rakúskym prechodom pri autobazáre prichádzame takmer všetci naraz a presne na dohodnutých 8:00. Maťo, keďže išiel z východu, už má dennú etapu za sebou, aspoň ma usedené sedlo a prispôsobený zadok. Počasie nesklamalo, jemne prší, nepremoky už má každý na sebe. Cazzo vysvetľuje, že kožené nohavice a topánky ma naipregnované. Ukazuje na oblohu so slovami, tam sa to už trhá, bude OK. Maťo tvrdí, že topánky mu ešte nikdy nepremokli a že ich ešte natieral. Keďže podľa predpovedí sú Alpy pod vodou, smerujeme na Taliansko. Najbližšia benzínka, kupujeme diaľničné, Doctor inštaluje špeciálnu igelitovú waterproof vrstvu na topánky a pokračujeme ďalej na Graz. Dážď naberá na intenzite, potrhalo sa to teda maximálne. Počas zastávok sa improvizuje s ochranou proti vode, pri Grazi je už dobrý lejak. Cazzo nás vedie na pumpu. Žmýkajúci vodu zo snowboardových rukavíc ešte stíha aj rozprávať ?do p..eeee, ja to môžem j..ááááť, celú riť mam mokrú. Maťo vyzúva topánky vo vodnom náleve. Dávame si asi dve hodinky pauzy, sedíme vnútri za stolom, vegetíme. Doctor: ? Kua, prvý deň dovolenky a toľko pesimizmu.? Na to mu Cazzo odpovedá: ?Ja nie som pesimista, len mam riť mokrú?. Po 14-tej dážď fakt trošku ustál, pokračujeme ďalej na Tarvisio. Prejdeme talianske hranice a ukazuje sa slniečko, za prvou mítnicou zhadzujeme nepremoky. Z diaľnice schádzame na Tolmezzo, kupujeme pivá na večer a ideme hľadať kemp. Na dedinskej benzínke nám pumpár upresňuje polohu kempu, cca 20 km ďalej. Suché kľukaté cesty, večer, žiadna premávka, konečne niečo zaujímavé. Do kempu prichádzame okolo pol ôsmej, nadmorská výška 900 mnm, recepčného sa pýtame, koľko stupňov býva v noci. Povedal 12, možno myslel 1-2, veď na kopcoch v okolí je ešte sneh. Trošku divne sa tváril, keď sme mu oznámili počty. 5 moto, 5 osôb a 4 stany. V kempe pripomínajúcom skôr väčší dvor je len zopár jedincov. Zahrievame a dezinfikujeme vnútorné orgány a zapíjame Pivsonom. Po prvom glgu sa nám to akosi nezdá a kontrolujeme údaj s %-tami. Neveríme vlastným očiam, je tam 3,2. Ale iné pivo v obchode aj tak nebolo, tak ?nasilu? dávame plechovicu, dve. Idem spať v termoprádle a moto-nohaviciach. Štandardne si spacák nikdy nezipsujem, som len tak prikrytý, ale o 4-tej ráno sa budím na zimu, zipsujem. Na chrápanie sa nikto nesťažoval, aj keď nejaké pazvuky tam boli.



Sumár dňa: trasa: BA-Stinsans ITA

prejdených: 544 km

kemp: N46 24.571 E12 35.972, 901 m

cena: 41 ? za 5mt/5os/4st >





Nedeľa 21. 6. 2009, roming 1

Prebúdzame sa do pekného dňa, ale vzhľadom k okolitým kopcom sme ešte v tieni, vyhrievať sa nedá. Dávame polievku, sušíme stany a vyrážame na nejaký ten kopec sa troška rozkývať. Stúpame na Passo Giau, 2236 mnm. Žiadna veľka premávka, zato hore je motoriek dosť. Kocháme sa pohľadom na okolité kopce, fotíme a pokračujeme ďalej.

Cestou dole zrazu zisťujem, že prestáva fungovať zadná brzda. Nadávam len tak pomyselne, pokračujem opatrnejšie. Pod kopcom odstavujeme na parkovisku, Doctor ma taký istý problém a Cazzo dodáva, že presne na tom kopci sa mu to stalo minulý rok. Potrebujeme tankovať, zastavujeme v mestečku pri samoobslužnej pumpe. Pumpár sedí vnútri, má zjavne na saláme, veď je nedeľa. Trošku maturujeme, ale nakoniec sa zadarilo. Už je aj popoludní, hlad je sviňa, pri domčeku je odstavených zopár motoriek, pridávame sa. Po riadne náročnej diskusii Doctora s čašníčkou a objednaní klobásy za 7,50 ja len poviem ?to isté?. Maťo si dáva špagety. Rozmýšľame, čo to bude za klobása. Čašníčka konečne prichádza a na tanieroch má po dve párky. Ešte ani spišské neboli. Maťova porcia je tiež akási detská. Horčica a bageta samozrejme za príplatok, zarátavajú si ešte aj obsluhu stola 2?. Po ?výdatnom? obede, komentujúc talianov, padáme radšej preč. Čas pokročil, kilometrov sme veľa nenajazdili, ako cieľ cesty určujeme Lago Di Garda presunom po diaľnici. Smerujeme na Trento, tam na bezľudnej celkom veľkej pumpe oddychujeme a čo to pojedáme. Kua v nedeľu tu človek nič nekúpi. Toľko kritiky nevydržal už ani drevený stôl a samovoľne sa rozpadáva pod rukami veľkoobjemových chlapcov. Pri hľadaní výjazdu na správnu diaľnicu schádzam do prvej odbočky, ostatní ma nevidia a pokračujú ďalej. Uff, našťastie tam bol kruháč a dalo sa napojiť naspäť v tom istom smere. Na ďalšej odbočke ma čakajú, fajn. Diaľničný presun do Riva Del Garda, Cazzo kupuje nafukovačku, my pivá na večer. Základný údaj sú samozrejme percentá. Máme aj cez 11%. Asi sa všetci vracajú domov, mesto je upchané. V niektorých kruháčoch točíme aj po dve kolá, aby sme sa nepotratili. Cesta popri jazere je parádna. Tunely len tak vysekané v skale, zákruty. Znova večerná idylka. V Saló začíname hľadať kemp. Trošku to trvá, ale našli sme, ešte sme aj pár minuli. Vnútri bazén, škoda že zatvorený. Maťo ani nevybaľuje, len vyzlieka a skáče do jazera, vraj celkom kosa. Tak my vegetíme a dezinfikujeme.



Sumár dňa: trasa: Stinsans ? Passo Giau ? Trento – Saló

prejdených: 352 km

kemp: N45 35.928 E10 33.010, 93 m

cena: 45 ? za 5mt/5os/4st



Pondelok 22. 6. 2009, hourra France

Ráno ani rosa nepadla, nemusíme sušiť, super. Klasické ranné povinnosti a balenie. Plán je jednoduchý, dostať sa do St. Tropez. Všetko prebieha hladko, už sedíme na motorkách, keď v tom Dotor zatúži ešte raz si zopakovať zbalenie stanu a obojruč hádže batožinové vrece v diaľ, za spomienok na ženské pohlavné orgány, akože hľadá kľúče od motorky. Má to niečo do seba, druhý krát je o dosť rýchlejší.

Popri jazere smerujeme na Desenzano del Garda, za ním sa napájame na diaľnicu na Bresciu, ďalej smer Piacenza, Alessandria a Genova. Zastávky len na tankovanie, cigaretky a WC.

Pred Janovom sa diaľnica začne celkom pekne kľukatiť, tiahle zákruty, rýchlosť obmedzená na 80 km/h a sem tam kamión. Cez Janov prechádzame nejako strašne dlho. Tunel-svetlo-tunel-svetlo, už ani slnečný štít sa mi už nechce presúvať. Tunely nás sprevádzajú až do Francúzska. Platíme 28,40 ? na konci Talianska za diaľnicu a hurá do St. Tropez. Doctor nás ešte upozorňuje, že tých mítnic tu bude trošku viac a treba si pripraviť drobné. Nestíham ich ani počítať. Keď sme prešli 15 km vkuse bez zastávky, tak veľa. Všade okolo 1-2 ?. Dole rukavice, vybrať drobáky, hodiť do košíka, natiahnuť rukavice a ďalej. V daždi a nepremoku by to bola iná sranda. 3 ? 4 pruhy v jednom smere, obiehajú tu sem tam aj z prava. Odbáčame na St. Tropez. No veru aj do našej dediny vedie lepšia cesta, tuším tu cestári makajú ako u nás. Pred Port Grimaud nachádzame kemp, miesto máme na kraji, 20 m od mora, oproti vidíme St. Tropez.

Z neďalekého karavanu k nám prichádza chlapík, či nechceme kávu. Cazzo s Herkym sa pýtajú či má ?Turkish??. No, no, Belgium. Odvtedy ho voláme Turek. Za kávu a chladené Heinekeny mu nalievame borovičku. Podvečer sa celkom slušne zamračilo a rozfúkalo, podľa Cazza na severnej točni to menej fúka. Z dažďa nakoniec nič nebolo, tak vyrážame do večerného ?centra?, kde hrá akási rocková kapelka známe hity. Cazzo berie prvé kolo pív. Po zistení ceny 28 ?/5 pív si ho dobre dlho vychutnávame, potom ideme na nakúpené zásoby.



Sumár dňa: trasa: Saló ? Piacenza ? Genova ? St. Maxime ? Port Grimaud

prejdených: 562 km

kemp: N43 16.768 E6 35.088, 3 m

cena: 110 ? za 5mt/5os/4st/2noci



Utorok 23. 6. 2009, St. Tropez

Dnes máme oddychový deň, tak vegetíme, chutnáme slanú vodu, ukazujeme slnku naše biele telíčka a obzeráme okolie a jachty v prístave, jedna dokonca s SK vlajkou. Okolo obeda to už dobre pripaľuje, ideme sa prevetrať a obzrieť St. Tropez. Tričko, kraťasy, tenisky a helma, fakt je teplo. Po východe z kempu sme hneď v kolóne, ktorá sa ťahá až do Tropez. Netrvá dlho a napodobňujeme domácich, ideme po stredovej čiare. Herky ako posledný išiel dve oranžové, potom chytil červenú, zaostal a následne si nás nevšimol na benzínke. Parkujeme na parkovisku pre motorky, náhodou hneď vedľa policajnej stanice. Ani by som si ju nevšimol. V prístave obzeráme pár ?člnkov? a na kopci obranné pozície s delami. Aj tam je teplo.

Herkyho stretávame až na parkovisku pri odchode, ideme do kempu. Doctor sa sťažuje, že sa mu zle brzdí zadnou brzdou. Obzeráme kotúč, celkom pekne rozmrdaný, platničky v prdeli. Na recepcii už nikoho, tak kontaktujeme domácich. Cazzo píše Vadimovi, Doctor volá s Amisom. Doctor už začína špekulovať, že s takou brzdou do kopcov nepôjde a odpojí sa domov. Amis posiela sms s adresou v Nice. Super. Večer sa ešte zastavuje Turek, pochutnáva si na borore a rozpráva, že na motorke už bol okrem iného aj v Južnej Afrike. Momentálne vlastní a pochvaľuje pan-a a má 62 rokov. Ešte sa pýta, na ktorú hodinu má ráno pripraviť kávu.



Sumár dňa: trasa: Port Grimaud ? St. Tropez ? Port Grimaud

prejdených: 19 km



Streda 24. 6. 2009, Tour de France episode 1

Po Turkovej rannej deviatovej kávičke vyrážame do Nice vymeniť brzdové doštičky. Sem tam zle odbočíme, ale zadanú adresu nachádzame. My nevieme po francúzsky, oni zas anglicky ani nemecky. Maťo im nakoniec na kus papiera kreslí motorku a šípku ukazujúcu na zadnú brzdu. Pochopili sme sa, ale nemajú. Chlapík volá, zisťuje a posiela nás o nejaký kilometer ďalej. Cazzo zadáva adresu do GPS, lenže to sa nejako nechce chytiť a v strede križovatky z pod prilby zaznievajú zvučné slovenské slovíčka. Nakoniec nás to doviedlo správne. Doctor servisuje, my sa občerstvujeme. Ten kto si objednal presso s mliekom, namiesto mlieka dostal malé pivo.

Za nejakú polhodinku je brzda ok, Doctor vycáluje 45 ? a môžeme vyraziť smer Monaco. Po jednej križovatke Doctor akosi zaostal, čakáme aby nás dobehol a ideme odparkovať. Doctor drží v ruke chrómové orámovanie predného blatníka a chystá sa ho omlátiť predajcovi o hlavu. Asi sa Doctorovmu introšovi v servise zapáčilo, tak dáva znamenia. Trošku sa poprechádzame, pofotíme to betónové mestečko a ideme sa aspoň previezť cez tunel, čo poznáme z telky. Čas veru pokročil, ideme ďalej smerom na Col de la Bonette. Ideme po vedľajších cestách, úplne malá premávka a my stúpame do hôr. Aj motorkárov je tu oproti rakúsku a taliansku zanedbateľné množstvo, cyklistov sa zopár minhe. Hore stúpame každý individuálne. Zastávky na foto, každý ide ako chce. Hore sa čakáme. V 2713 mnm je zákaz vjazdu na vrchol, ale motorkári chodia v pohode ďalej, Maťo a Doctor sa idú odfotiť k vrcholu vo výške 2802 mnm.

Tradične obzeráme okolie, predsa len nemáme takýto pohľad na dennom poriadku a v takej výške tiež nie sme často. Je už skoro 6 hodín večer, treba aj kemp pohľadať. Cestou dole Maťo skúša hranice náklonu. Slajdre nemá tak šúcha nohavice a bundu na lakti. Trenie ale znižuje rýchlosť, motorke musí trošku pomôcť naspäť do zvislej polohy. V Jausiers vchádzame do kempu. Recepčná má asi viac rokov, ako my všetci dokopy, ale na papieri cenu vyrátala skôr ako na kalkulačke. Ešte nejaký nákup a môžeme relaxovať.



Sumár dňa: trasa: Port Grimaud ? Nice ? Monaco ? Bonette – Jausiers

prejdených: 304 km

kemp: N44 25.175 E6 44.225, 1208 m

cena: 55 ? za 5mt/5os/4st



Štvrtok 25. 6. 2009, Tour de France episode 2

Počas balenia sa vedľa tiež pripravuje na cestu postarší párik. Strašne veľa vecí maju na kope, kam to asi idú poskladať, veď majú len bicykle. Oni to ale na tie biky povešali. Kapsa ešte aj na rajdách. Ani si nepredstavujem, ako sa s tým ide na taký kopčisko, z ktorého sme včera zliezli.

Štartujeme na Col de Vars. Lenže pred Saint Paul sur Ubaye je cesta uzavretá. Pozeráme do mapy, ako sa to dá obísť a veru je tam nakreslená biela cestička. Táto uzavretá je žltá, asi to nebude nič moc. Ale ideme omrknúť. Vyteperíme sa na taký kopček, kvalita o dosť horšia ale pokračujeme, až prídeme k takej kaplnke, kde ďalej pokračuje už len širší chodník so šotolinou. Herky ihneď zamieta pokračovanie, kde tu budeme hľadať pneuservis. Maťo sa ide pozrieť že či to nie je len taký očný klam a za najbližšou zákrutou nepokračuje normálna cesta. Nič také, musíme si teda dať obchádzku okolo Lac de Serre-Poncon.

Cesta to bola fajnová, z každého rožka troška. Aj zákruty, aj rýchle rovinky na dobehnutie ostatných, aj jazera aj hory. Paráda. Stúpame znova nad 2000 m cez Col du Lautaret na Col du Galibier (2646m). Tu je už aj trošku väčšia premávka, hore sa už aj niečo deje, a cyklisti asi trénujú na TDF.

Chceme doraziť do Chamonix, tak okrem zastávky pod Galibierom, kde sme si pri stole medzi stromčekmi dali ?obednú? pauzu o pol štvrtej, zastavujeme len na benzínkach. Prechádzame cez Albertville a v Ugine nás uzavretá cesta posiela na zákrutovú obchádzku. Tempo celkom slušné, stúpame znova do kopcov, dookola sa už mračí, v jednom mestečku chytáme mokrú cestu. Do kempu prichádzame okolo pol ôsmej. Herky najprv odmieta stan, ale po zistení ceny sa k nám pridáva. Dostávame flek mimo ostatých kemperov, ale zato blízko recepcie. Hneď na začiatku nás recepčná upozorňuje na nočný kľud, asi pozná motorkárov. Herky ešte odskakuje na nákup a cigaretky za 9 ?. Radosť fajčiť. Aby recepčná dokázala, že ten nočný kľud myslí vážne, prichádza nás upozorniť na golďasovu hudbu. Keďže jeden z plánov na ďalší deň bolo aj navštíviť známe vo Švajčiarsku, tak borovičku šetríme a popíjame whisky. Cazzo pri pohľade na fajčiacu horu nezabúda pripomenúť že pršať nebude. Definitívny plán sa nakoniec nedohodol, ideme spať, veď ráno múdrejšie večera.



Sumár dňa: trasa: Jausiers ? Galibier ? Alberville ? Ugine – Chamonix

prejdených: 365 km

kemp: N45 54.863 E6 51.946, 1052 m

cena: 65 ? za 5mt/5os/4st



Piatok 26. 6. 2009, climbing

Neprší, zato stany z vnútra sú extra mokré. Ale aspoň vidíme vrchol Mont Blancu. Ideme sa pozrieť k lanovke, ako to tam vyzerá a rozhodneme, čo ďalej. Lanovka na Aiguille du Midi stojí 40 ?. Neváhame a ideme do toho. Všetci ?tenkrát poprvé?. Z 1034 mnm stúpame do 3842 mnm za zhruba 30 minút a to ešte s dvoma prestupmi. Zaujímavé pocity pri takmer kolmom stúpaní a pri kývaní kabíny po prejdení podporného stĺpa. Najviac kričia šikmookáči. Na vrchol du Midi už ide len výťah za nejaké mince. Hore v oblakoch to je niečo fantastické. Chvíľu svieti slnko, chvíľu sme v mračne. Jedným smerom zasnežený Mont Blanc, druhým pohľad dole do zelenej doliny.

Cez tunel pod Mont Blancom chceme prejsť do Talianska. Poplatok 22 ?/moto za 11,5 km dlhý tunel, púšťajú v intervaloch. Maximálka 70 km/hod, treba dodržiavať odstup 150 m. V 1999 tam zahynulo 40 ľudí, zrejme preto také obmädzenia. Herky hovorí, že v tuneli naladil ich vlastné rádio.

V Aoste zastavujeme na obed pri akomsi nákupnom centre, bolo hneď pri pumpe. Vchádzame do ?pizzerie?. V rade o 5 ľuďoch, z ktorých sme traja naši, čakáme dobrých 10 minút, v extrémnom teple.V celom podniku sú dvaja ľudia a robia obsluhovačov, kuchárov, upratovačov aj smetiarov. Aj tak to tam vyzerá. Vrcholom bolo, keď už slečna nemala taniere po ruke, tak Maťovi chcela naservírovať pizzu na kuse kartónu. To už vyšiel riešiť aj vedúci. Hold, znova v IT.

Na diaľnici nám Doctorko troška zaostal, tak na ďalšej pumpe ho čakáme. Maťo nám oznamuje, že Doctor má v pláne sa odpojiť a ťahať smerom na Benátky a potom domov. Keďže Maťo nocoval u neho a aby nešiel sám, tak ak sa teda rozhodne odpojiť, tak pôjde s ním. Medzitým Doctor predbiehajúc kamión si nás nevšimol. WC povinnosti nás troška zdržali, vyrážame za ním. Troška zvyšujeme tempo na 140-150 km/h a prechádzame každou benzínkou. Po pár pokusoch Doctora stretávame tesne pred Milánom a ten sa fakt chce odpojiť. Tu sa teda naša výprava delí.

Herky, Cazzo a ja odbáčame hore na Lomazzo, kde nás chytá dážď. Schádzame z diaľnice a na prvom možnom mieste obliekame nepremoky. Padajú snáď poldecové kvapky. Odstavujeme pri moteli pod strechou a čakáme kým to prejde. Cieľ si dávame Lago Di Como a nechávame to na GPS. Zaujímavé je, že smerujeme stále do mrakov. Piatok večer, v mestách je slušná premávka. V jednom kruháči nám Cazzo ušiel, potom sme zas odbočili za nesprávnym ?Cazzom?, ale všetko ok. Za Leccom už máme suchú cestu, ale ideme viac po tuneloch ako po ?vonku?. Prichádzame do kempu v La Punta. Herky hneď pýta izbu, nič voľné, ale po chvíľke rozmýšľania nám ponúka voľný karavan. Nie je o čom, berieme. Maťo píše sms, že sú pri mori kdesi pri Caorle. Kempy vraj zavreté, Doctor chytil defekt, ale sprej zabral. Trošku relaxu s komármi a ideme si konečne vychutnať posteľ. Mám čestné miesto vedľa Cazza. Konečne som sa dočkal toho ospevovaného chrápania. Dokázal som zaspať, teda nič extra. Najviac si posteľ ale vychutnával určite Herky.



Sumár dňa: trasa: Chamonix ? Aosta ? Novara ? Lomazzo ? Lecco ? La Punta

prejdených: 350 km

kemp: N46 09.929 E9 22.788, 200 m

cena: 43 ? za 3mt/3os v karavane



Sobota 27. 6. 2009, tripasso

Nezdržuje nás skladanie stanov, hneď po raňajkách naberáme kurz Stelvio. Cestou hore nás zdraví plechovkár so značkou ZV-ITALY, hmm… Aby sme mali v zbierke aj Švajčiarsko, tesne pod vrchom odbáčame na ?ďaleký? Umbrail Pass (2505 mnm) Po asi 5 minútach vo švajci môžeme pokračovať hore (2760 mnm). Konečne talianske passo, aspoň si dáme normálnu klobásu, ktorú pred objednaním aj vidíme. Dobre sa zvrchu pozerá na tú kľukatú cestičku.

Cestou dole začína popŕchať, treba troška opatrnejšie. Hlavne pravé ostré vracáky sa idú zle, ak ide v protismere auto. Dávame nepremoky, nakoniec z toho nič vážneho nebolo, po pár km vyzliekame. Pokračume na Merano za ním stúpame na passo Giovo (2094 mnm). Toto passo som si fakt vychutnal. Cesta začína v lese, ktorý sa pomaličky stráca, zákruty nie sú také brutálne ostré, premávka slabučká.

Za Innsbruckom sa snažíme vyhýbať mračnám, takže pôvodný plán prejsť ešte GG padá a smerujeme na Rosenheim. Diaľničný presun a dúfame, že posledné mýto. Nemecko nás víta dažďom, opakujeme si dnes už nacvičenú procedúru. Pri jazere Chiemsee opäť vykukuje slniečko, zas vyzliekame a ideme hľadať miesto na poslednú noc. Nakupujeme nejaké pivečká a pri platbe kartou mi ju nechce akceptovať. Našťastie, za mnou stojí Herky, tak len v duchu patrične okomentujem. Kempujeme pár metrov od jazera. Pršalo asi výdatne, voda nechce vsakovať do zeme. Borovička návštevou švajčiarska splnila svoju misiu, môžeme ju doraziť. Tradičný večerný relax preložený konštatovaním, že sa to už trhá, tradičným zistením vzdialenosti od domu a zaľahnúť.



Sumár dňa: trasa: La Punta ? Stelvio ? Giovo ? Innsbruck ? Rosenheim – Chiemsee

prejdených: 454 km

kemp: N47 52.572 E12 31.705, 531 m

cena: 41 ? za 3mt/3os/3st



Sobota 27. 6. 2009, nácvik používania nepremokov

Po rýchlych raňajkách na stojáka pred miestnymi potravinami, pričom motorky poslúžili ako stôl, sme sa s Doctorom po cca 25 km od Caorle dostali na dialnicu, samozrejme už v nepremokoch. Lialo nám fajne a výdatne, sucho a slnečno začínalo byť až pred taliansko-rakúskou hranicou. Za Klagenfurtom prišlo druhé neprijemné ?mračno?, no pri Grazi už veselo pripekalo a človek sa v nepremoku potil viac, ako bez neho v daždi. To som ešte nevedel, že nepremok pôjde hore aj tretíkrát a to kvôli rešpektu z desivej tmavej oblohy predo mnou, niekde na polceste z Grazu do Viedne. A veru také niečo som ešte na motorke nezažil. Auta miestami stáli s vyhodenými smerovkami, na motorke sa mi zdalo ako zbytočné zúfalstvo ostať v tom ešte stáť, tak som sa 20kou posúval ďalej. Viditeľnosť pár metrov, vietor a kopec vody, dúfal som len v jediné, že to znova nepotrvá dlho. Tak sa aj stalo, po 5 km v lejaku(slabé slovo) a niekoľkých ďalších po ňom, znova slnko a 25 stupňov. 100 km pred Viedňou, niekde na benzínke, som sa celý takmer dokonale vysušil a tešil sa na poslednú štvrtinu cesty. Čo čert nechcel, medzi Schwechatom a Blavou znova ?pekná? čierňava, Blava nás privítala upršaná s takmer vyliatym Dunajom. Nepochybne dážď na spiatočnej ceste vadil menej ako ten smerom do talianska keďže cestou späť bolo o aspoň 15 stupňov teplejšie. S Doctorom sme sa cestou potratili a každý ťahal domov svojim tempom, naposledy sme sa videli na začiatku Rakúska. Doctor hádam aj tankoval za jazdy, aby sa nezdržiaval zastávkami, taká neviditeľná ?magnetická? sila ho ťahala do petržky.



Nedeľa 28. 6. 2009, shipping to home

Prebúdzame sa do daždivého rána. Herky vzdáva poctu Cazzovi, že v noci exceloval. Keď sa dážď ako tak umúdri, balíme mokré stany, obliekame suché nepremoky a štartujeme smer Slovensko. Nedávam si návleky na rukavice, veď sa zdá, že už prestáva. Ono ale neprestáva a okolo Salzburgu tomu riadne drbe. Niečo obdobné ako keď sme štartovali, lenže teraz ideme opačným smerom, takže to v podstate ani nevadí. Nutné zastávky na pohonné hmoty, kávičky, WC a cigaretky. Už sa zdá, že sa to dostáva do normálu a asi 30 km pred Viedňou máme suchú cestu. Samozrejme, že sme si to len namýšľali, tak vo finále, cca 20 km pred SK, máme taký lejak, že ten pri Salzburgu bol oproti tomu len také jemné mrholenie. Ale šťastne sme dorazili na ?colnicu?, s blaženým úsmevom si vychutnávame Cazzove cigára a oboznamujeme s počasím ?harley-áka? cestujúceho z Rigy do Talianska. Herkyho ešte čaká cesta do Dunajskej, ja si idem dať sprchu a potom fantastické grilované rebrá s budvarom.



Sumár dňa: trasa: Chiemsee ? Salzburg ? Linz – Wien – Bratislava

prejdených: 439 km



Takže takto to nakoniec dopadlo. Super dovolenka, super trasa, super partia. Malička chybička, že sme sa nevrátili v takej zostave, ako sme vyrazili. Ale aj o tom to je, treba sa navzájom rešpektovať. Navštívili sme 5 krajín a prešli cez 3389 km (BA-BA). Čo sa nákladov týka, nejaký hrubý odhad u mňa je 750?. Myslím, že sa nám vcelku podarilo naplniť to známe motorkárske ?Cesta je cieľ?.



Maťo:

Dovolenka to bola úžasná, pevne verím že Doktorko si zadný defekt už opravil, resp. aj celu gumu už mal zrelú na výmenu a nebude znova servisovať o rok niekde pri mori.
Venco

Zopár kilometrov po okolí, alebo MotoTrip 2009

Začíname a dážď si berieme tiež

v IT je už pekne

prvý kemp

Maťo sa musí podopierať, začína mať závraty z prvých kopcov

Tu sme mali "lacné párečky"

Passo Giau

Z Giau do diaľky

GPS?

Aj tu sme nadávali na zavreté pumpy

že ani stôl to nevydžal

Lago di Garda

Doctor sa rozcvičuje na hod vrecom

pauzička pri diaľničnom presune do FR

more je za chrbtom

konečne poriadna bageta, aj Doctorovi sliny tečú

bufetik

tam sa to už trhá

opatrne do tej slanej vody

oprot je St. Tropez

foťák trošku pridáva na váhe

aký slovák sa na nej plaví?

tu žandársku stanicu som si skoro nevšimol

v St. Tropez

v St. Tropez

kawu sme so sebou nemali, tak aspoň na foto

St. Tropez

na Citadel-e

na Citadel-e

skútristi

prvý servis, nič tu nemali, poslali nás ďalej

Cazzo nepekne rozpráva na GPS

už sme skoro v dobrom servise

ako u nás, viac ich pozerá ako robí

a že prečo to nebrzdilo

tu sme namiesto mlieka dostali malé pivo

lomiželezo Doctor

Monaco

čo by sme tu tak popozerali

aspoň foto pri tuneli

Monaco

pauzička cestou na Bonette

Maťo skúša, či sa dostatočne najedol

cesta na Bonette

cesta na Bonette

tesne pod vrcholom

druhá strana Bonettu

kemp v Jausiers

tak kadiaľ dnes?

prvý pokus nevyšie, Col de Vars je uzavretýl

všetci sme veľmi múdri

ani na druhý pokus sa nepodarilo

enduráci túto foto preskočia

Lac de Serre-Poncon

Col du Lautaret

cesta na Galibier

z vrchu Galibiera

na ďalšom vrchole

tento sme si dali na bikoch

táááky veľky

Herky troška vyhladol, predsa len ten GW ma viac kíl

pohodička pod Mt. Blancom

ideme hore?

zadky stiahnuté a ide sa

fakt sme v takej výške

Mt. Blanc

znova Mt. Blanc

teraz zhora dole

treba nakumulovať troška chladu

pred tunelom pod Mt. Blancom

tu sme už len traja, čakáme či prestane pršať

Herky sa teší na posteľ v karavane

cesta na Stelvio

konečne poriadny traktorista

aj na skok vo Švajci sme boli

Stelvio

aj klobásky sme si dali

vyzliekame poprvé

passo Giovo

passo Giovo

passo Giovo

vyzliekame podruhé, už v Nemecku

kemp pri jazere Chiemsee, asi "trošku" pršalo

už sa to trhá

a veru sa nepotrhalo, balíme v morkom

šťastne na SK

prejdená trasa

výškový profil