Connect with us

Testy a recenzie

Anglická turistika – test Triumph Trophy SE

Publikovaný

on

…luxus, luxus, luxus. Neviem ako inak by som výstižnejšie pomenoval predĺžený víkend v sedle niečoho čo nemožno nazvať inak ako „plnohodnotný turista“.

Triumph Trophy SE je motocyklom, ktorý dostal moje srdce, zadok, myšlienky a všetko čím motorkár žije do iného veku. Keď som naposledy po dlhej testovačke vrátil veľkého Tigra z anglickej dielne (tá mrcha sa jednoducho dobrovoľne nedala vrátiť), nahlas som všade kričal, že to raz bude moja mašina. Mýlil som sa a musím uznať, že sa mi po víkende na Trophy mierne zbúrili hormóny smerom k asfaltu a dlhým naozaj poriadne dlhým výletom. Dnes už má skoro každý renomovaný výrobca vo svojej produkcii stroj na krájanie kilometrov. Niektoré už nevedia kam napchať tlačidlá navyše, iní to zas poriešili funkčnou kapotážou a silným motorom. Trophy ma ale dostalo… doslovne.  

 

Anglický dizajn

Prebehne okolo vás a vy začnete spomínať inú krajinu pôvodu, ale to vám každý odpustí, nakoľko sa v tomto segmente veľkých turistov naozaj kladie dôraz na funkčný komfort a je pochopiteľné, že sa dizajnéri držia overenej aerodynamiky a funkčnej výbavy. Mohutné kapoty, pevné, v kapotáži zabudované spätné zrkadlá, aerodynamické bočné kufre a šírka malého mikrobusu. Je to tak a mne sa to začalo páčiť. Ak ale zbadáte Trophy odstavené v rade medzi jeho konkurenciou, tak zmeníte názor a začnete si všímať detaily s tým,že už vám nepríde ani tuctová ani okukaná. Spredu veľký, elektricky ovládaný štít (po vypnutí zapaľovania sa zosunie dole, no pamätá si poslednú polohu a po naštartovaní sa vráti tam, kde ste ho chceli mať – úchvatné divadlo), mohutné svetlomety, anténka rádia na pravej strane nad nimi, smerovky integrované v spätných zrkadlách, obrovský otvor pod svetlami hladný po privádzanom vzduchu na naozaj veľký chladič, z ktorého vyliezajú tri zvody mosadznej farby. Áno, ako inak je to trojvalec a nič lepšie tam ani nemohlo byť. Bočné kufre jemne presahujúce šírku spätných zrkadiel. Už vám je jasné, že na sklonku minulého roka Angličania predstavili naozaj slušný koráb s ešte slušnejším potenciálom. Modrá metalíza mu svedčí a páčila sa aj divákom. Pravdupovediac, trpel by som predstavou, že sa naň môžem len pozerať. Pri pohľade zo strán to tiež nie je žiadny „prcek“, na ktorom vám zaiste udrie do očí vývod vzduchu chladenia lemovaný strieborným rámikom, ako aj typický čierny blok motora plný „šróbikov“. Najradšej som sa však k nemu približoval zozadu, mohutné zadné koleso na pravej strane triumphácky elegantná koncovka, krásne doladené kufre (im sa ešte povenujem), mohutná kapotáž v oblasti kolien jazdca a budíky ako v luxusnom aute. To je ten pravý očarujúci pohľad a to všetko umocňuje pocit ruky šmátrajúcej vo vrecku po kľúči k nemu. Vtedy sa cítite tak dôležito. Je to proste poriadny kus modrej motorky. Na nej sa budú aj „veľkí“ chlapci cítiť „útlo“. Čo ma dosť prekvapilo, bolo málo úložných priestorov vpredu pri riadidlách, a tak som si vystačil s jediným elektronicky zamykateľným na ľavej strane pod rukou. Ten však obsahoval 12V zásuvku a konektor na USB, a tak sa tam chtiac nechtiac nasťahoval môj iphone, aby skrze výkonné trojpásmové reproduktory strašil ľudí na chodníku mojim playlistom. (pst … P!NK is the best) Dalo by sa naozaj dlho diskutovať o elegancii tejto motorky, ale toľko miesta tu nemám, a tak sa radšej pozrime na to, čo všetko sa s tým Angličanom dalo…  

 

Tri valce a špičkový podvozok

 Mohutný trojvalec o objeme 1 215 ccm s výkonom 134 koní a krútiacim momentom 120 Nm je vsadený do masívneho hliníkového rámu, ktorý do maximálnej možnej miery eliminuje sprievodné vibrácie. Motor dával „trofíkovi“ naozaj slušnú hybnú silu. Dlhý rázvor a vyladená geometria dávala voľnosť jazdcovým rukám aj pri maximálnych rýchlostiach presahujúcich 220 km/h a nevlnilo to ním ani hore na strope. Motor sa vysporiadal aj so šestkou v nízkych rýchlostiach okolo päťdesiatky a bez podradenia božsky akceleroval až kam sa žiadalo. Tzv. „duálne“ brzdenie sa už pomaly stáva nutnosťou a tu brzdy naozaj fungovali. Reagovali na jemné potiahnutie a aj na hranici, kedy už asistovalo ABS, dávali slušnú dávku istoty do duševnej pohody jazdca. Za celý čas som nepostrehol ani ich povädnutie a to som si jeden deň naozaj užíval hraničné možnosti tohto malého lietadla. Ku konštrukcii a podvozku len toľko…Normal, Sport, Comfort.Stačilo nastaviť a motocykel si upravil ako podvozok, tak aj výkon a reakcie motora. Kto ma pozná sa asi dovtípil čo som mal nastavené ja 🙂 Čo potešilo, bola možnosť veľmi jednoduchého nastavenia si zaťaženia motocykla. Od samotného jazdca, cez jazdca s batožinou až po plne naloženú mašinu so spolujazdcom. Kontrola tlaku pneumatík nechýba. Celkovo som mal dojem, že sa tu na ňom dalo nastaviť hádam všetko aj vďaka prehľadnému a ľahko prístupnému menu palubnej jednotky.Elektroniku bolo cítiť všade a to už dnes k takýmto typom motocyklov neodmysliteľne patrí. Znova opakujem luxus, luxus, luxus…  

 

Luxusný turista a športovec v jednom

Vzpriamený posed jazdca bol mimoriadne komfortný, pričom výška stúpačiek je tak akurát. Podobne aj spolujazdec za mnou sa cítil pohodlne (však Dada?). Vysoko nastaviteľný štít zachytil všetko, a tak som za jazdy nemal potrebu chrániť si tvár štítom prilby. Vzduchový vak okolo motocykla dokonca ochránil aj „Dadinu“ hlavu a aj dažďom sme prešli prakticky na sucho. Elektronika asistovala a blikala a motocykel si šiel stopu podľa jazdcových želaní. Na suchom povrchu to ale predsa len bolo o niečom inom. Pri prejazdoch zákrut, akoby ste sedeli na inom type motocykla, viac určenom na športový typ zábavy a vôbec nedával najavo, že má predsa len o nejaké to kilo naviac. Občas sa pri prudšom výjazde zo zákruty pripomenula kontrolka trakcie a záberom to jemne „cuklo“ vďaka zásahu trakčnej kontroly v danom momente regulujúcej výkon na koleso, no to bolo práve to, čo vás na ňom bavilo. Radenie, ako som už skôr spomínal pri inom Triumphe, prešlo naozaj obrovskými zmenami a nové „angličáky“ už nenamáhajú a nederú ľavé prsty na nohách. Dokonca aj bez spojky to šlo hladko hore ale aj dole. K tomu všetkému dobrá hudba z reproduktorov s automatickou kontrolou hlasitosti v závislosti od rýchlosti, a nemôže sa stať, že by ste s urevanou P!NK vpálili do dediny. Signál rádia bol stabilný a nestrácal sa ani v podzemnej garáži. Podpora dopravných info aj počas prehrávania médií tiež ušetrila nejaké to Euro za pokuty. Trophy ku všetkému komfortu ponúka vyhrievanie sedadiel, rukovatí, kvalitný tempomat, možnosť pripojenia periférií cez Bluetooth a mnoho ďalšej príplatkovej výbavy, ktorú hádam ani netreba vymenovávať. Palubný počítač cez viacriadkový displej v strede medzi analógovými budíkmi poskytoval viac informácií naraz než ako sme zvyknutí. A tak bolo príjemné mať po ruke napríklad aktuálny dojazd na nádrž aj s údajom o priemernej spotrebe. Informácie o vonkajšej teplote, teplote motora, stavu nádrže, tlaku pneu, času jazdy, kilometroch za deň či celkovo… všetko pekne prehľadne a ľahko ovládateľné ľavým palcom na riadidlách. Je vidno, že na komfort ovládania a ergonómiu sa prihliadalo v konštrukčnej dielni.Ešte k tej jazde s kuframi. Po meste nezavadzali a na diaľnici ich jazdec necítil. Vždy keď osedlám podobného turistu, pripomenie sa mi začiatok minulého leta, kedy som mal možnosť sprevádzať policajnú letku, ktorej bohužiaľ záťaž na motocykli znemožnila lietať a už pri mierne vyššej cestovnej rýchlosti začal diaľničný tanec. Plávajúce kufre na Trophy boli vyvinuté tak,aby eliminovali sily prenášané na rám podsedlovky a do riadidiel jazdca. Ľudovo povedané šilo to nimi ako sa patrilo ale motocykel držal stopu bez vibrácií aj v maximálke.  

 

Výborná spotreba

Na záver hádam to najlepšie. S plnou nádržou a športovou jazdou cca 400 km na nádrž, ale ak si ho kúpite aby ste do konca života dodržiavali „MPRky“ pripravte sa, že len vaši kamoši budú často tankovať. Počas tisíc sto kilometrov som tankoval len dvakrát a to bol úvod o zoznamovaní. Prvá nádrž vyhladla po 450 km a tú druhú som dolieval po 600 km. Napriek tomu, že výrobca uvádza 25-litrovú nádrž, mal som pocit, že sa do nej vojde aj 28 litrov. To je naozaj úctyhodný benefit tohto motocykla. Spotrebu nijako výrazne neovplyvňoval ani fakt, že boli nasadené kufre ani vysoko vytiahnutý štít.   Prešiel víkend a ja som ju v pondelok musel vrátiť… odvtedy znova nespím…  

 

Triumph Trophy SE

Cena: 17 600 Eur

Motor: 1 215 ccm, 12 ventilov, DOHC, R3

Výkon: 134 k pri 8 900 ot./min.

Krút. moment: 120 Nm pri 6 450 ot./min.

Prevodovka: 6-stupňová, kardanový hriadeľ

Rozmery (D x Š x V): 2 235 x 858 x 1 435 mm

Rám: dvojitý chrbticový, pozváraný z hlin. profilov

Hmotnosť: 297 kg (prevádzková)

Rázvor: 1 542 mm

Výška sedla: 800 – 820 mm

Objem pal. nádrže: 25 l

Pneu: vpredu: 120/70-17, vzadu: 190/55 – 17  

Motocykel na test zapožičal: TRIUMPH MOTORCYCLES BRATISLAVA, s.r.o.,

+ – dizajn, neskutočne nízka spotreba a štedrý dojazd, vynikajúca ergonómia, jazdí prakticky sám, vynikajúci motor a podvozok

  – bodla by spiatočka, málo úložného priestoru vpredu, nie je moja  

 

Text: Bohdan „Amis“ Cichacký, foto: M. Tamáši a V. Brniak Článok bol publikovaný v časopise Motmagazín č. 7-8 / 2014

Triumph Trophy SE – Album k článku, Motomagazín 7-8/2014

Pridaj komentár

Komentuj článok

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Advertisement

Najčítanejšie

Partneri