Chutí inak… – Test Honda CTX700

Včera to bola DN01, či Integra a dnes už je to zas niečo nové. Honda si na nás vždy niečo vymyslí.  Označenie CTX sa tak trocha stráca vo všetkých tých modelových označeniach výrobcu, no verte mi, že až ju uvidíte už si ju pamätať budete. Je to také malé čudo. Áno, malé ale…

Turista, naháč ale aj maxiskúter
Na test sme dostali bielu verziu. Z môjho pohľadu najkrajšiu nakoľko na nej najlepšie vynikla jej exkluzivita a detaily, ktoré ju odlišujú od bežných konceptov motocyklov. Kto sleduje dizajn Hondy za posledné roky, ten aj bez nápisu na nádrži ľahko uhádne výrobcu. CTX na prvý pohľad pripomína zmenšeninu Hondy F6B. Samozrejme, to nie je úplne tak, ale istá príbuznosť tu je. Dizajnovo je to síce nový motocykel, no ak sa pozriete bližšie, tak si uvedomíte ako kuchári z fabriky namiešali novú polievku zo starších ingrediencií. Celý rám, podvozok, pohonná jednotka je vlastne prevzatá z modelu NC a od tohto trojlístka sa odlišuje kapotážou a rozložením niektorých funkčných prvkov. Konštrukciou, posedom a trochu aj dizajnom sa tento motocykel radí skôr ku kategórii cruiserov. Na druhej strane pohonom a ovládaním je to skôr maxiskúter. No a pohodlím a dynamikou motora je to cestovný motocykel. Každopádne je to dobre namiešaná zmes pre cestovanie. Komu sa prejedli chrómom preplnené cruisre, alebo komu sa maxiskútre moc nehodia do predstavy o motorke, ten si CTX700 zamiluje.

Tak trochu Amerika
To, že bola vyrobená prioritne pre americký trh sa v tomto prípade nedá poprieť. Už po naštartovaní každého okoloidúceho zaujmú predné smerovky, ktoré svietia a zároveň plnia funkciu obrysových svetiel. Spolu s veľkým svetlometom, akoby zatlačeným do čela a ultra nízkym štítom robia motorku väčšou než v skutočnosti je. Bokom sa tiahne jednou líniou kapotáž čiastočne prekrývajúca motor a elegantne sa zvažujúca až sedlu. Priestoru na kolená je tu dosť. Mierne posunuté stúpačky a vykrojený priestor v oblasti kolien poteší aj vyšších jazdcov, ktorí akoby sa zasadnutím na ňu stratili v jej útrobách. Rázvorom nie je dlhá, no celkovým nízkym posedom a tiahlymi líniami vodorovným a funkčne prekrytým výfukom tak naozaj pôsobí. V tomto prípade naozaj platí, že vidieť ju naživo je viac ako na fotografiách. Bočné kufre, ktoré sú mimochodom vo výbave pekne dokresľujú cestovný charakter motocykla. Nie sú moc veľké, no na menší víkendový pobyt na horách sa do nich s prehľadom zbalíte. Po odložení doma v garáži si môžete len tak vybehnúť naľahko na popoludňajšiu kofolku s kamarátmi. Dielenské spracovanie a dotiahnutie jednotlivých detailov hodnotím kladne. Ako elegantne pôsobí spredu, tak zaujme aj zozadu. Páčku spojky ani radičku rýchlostí tu nehľadajte. Je to automat :). Budíky digitálne, otáčkomer tiež. Nehľadajte tu ale žiaden palubný počítač, hodiny, rýchlosť, zaradený stupeň a mód, prejdené kilometre ako sme zvyknutí zo starších modelov. Stav paliva berte ale skôr ako orientačnú informáciu a radšej si rátajte kilometre od natankovania. Keď sa totiž stav nádrže dostane pod spodnú tretinu, čo je cca 4 litre, už vám každé zrýchlenie, brzdenie či zákruty zneprehľadnia ukazovateľ stavu paliva a  začne svietiť rezerva aj keď ešte pred sekundou boli dve paličky.
Motor a podvozok už poznáme
Tu budem stručný. Je to vlastne prekapotovaná a mierne prekonštruovaná koncepcia známa z modelov NC a Integra. Pozor! Nádrž je tam, kde má byť teda vpredu. Radový dvojvalec o objeme 669,3 ccm prenáša silu cez dvojspojkovú automatickú prevodovku reťazou na zadné koleso. Tá reťaz je asi jediným prvkom , ktorý ma na tomto type motocykla trochu zamrzel. Mazaniu sa teda nevyhnete a absencia centrálneho stojana to bude mierne komplikovať. Ako sme zvyknutí vpredu brzdí jeden veľký kotúč a vzadu menší, motorku to ale spoľahlivo zastaví v každej situácii aj za asistencie ABS v cene motocykla. Mnohým bude chvíľu trvať, kým si pri brzdení uvedomia, že ľavou rukou stláčať spojku už netreba. Ja som po nej vždy inštinktívne chmatol doprázdna, samozrejme 🙂 . Naučíte sa ale používať palec a ukazovák na preraďovanie rýchlostí, ak si budete chcieť spríjemniť jazdu. Obutie vpredu 120/70 a vzadu 160/60 v oboch prípadoch sedemnásť palcov.  Osobne si myslím, že tu viac CTX-ku predstavovať netreba, čo by vás mohlo zaujímať viac je ako sa to všetko spolu chová na ceste. Uhádnite, z ktorého modelu auta od Hondy bol použitý základ pre motor 😉
Automat je pohoďák
Hneď na úvod spomeniem, že sme na CTX-ke nabehali počas testu okolo tisíc kilometrov po Slovensku, okúsili diaľnice, viaceré obľúbené horské prechody a aj „drncačku“ do Serede. Tankovalo sa trikrát, čo by nebolo nič zvláštne, no s 12,4 litrovou nádržou si každý sám vyrátajte v čom tkvie výnimočnosť tohto motocykla. Jazdili sme prevažne dvaja s plne naloženými kuframi „ľahko športovo-turistickým tempom“. Zastihol nás dážď a zastihol nás aj poriadny dážď 🙂 a tak sme ju mohli naozaj dôkladne preklepnúť. Vezmime to teda pekne po poriadku. Nízko položené ťažisko už pri prvom pohnutí dáva najavo ľahkú ovládateľnosť. To sa prejavilo hneď v meste, kedy štrikovanie premávkou v kombinácii s automatom vyvolávalo úsmev na tvári. Ani kufre neprekážali, nakoľko nevytŕčajú moc do strán a tak platí „šírka riadidiel limituje“. Pri pokojnej jazde má automat tendenciu radiť už pri 2 500 otáčkach za minútu, čím vám v priebehu pár sekúnd „nakvaltuje“ šestku a vy si to po rovinke idete 50-60. Radenie je hladké a sprevádza ho príjemné cvaknutie. V tomto režime si však treba zvyknúť na nízkootáčkový režim motora a prevodovky, ktorý vám dáva pocit akoby bol stále podtočený. Netreba sa nad tým ale moc zamýšľať, riadiaca jednotka to robí za vás a vy sa len tešte z nízkej spotreby, ktorú vám tento režim jazdy prináša. Nestláčajte tlačidlo mínus a nepodraďujte, elektronika vám dlho päťku aj tak nedopraje a vráti ju znova hore, aby si dvojvalec ďalej v pokoji bublal. Mimochodom má to vydarený zvuk motora. Ak ale zatiahnete za plyn prevodovka akoby ožila a trochu upraví aj hranicu otáčok pri preraďovaní zhruba o dvojnásobok pôvodných, to už sa vám vráti úsmev a vy ožijete.

Nenápadný športovec
Pozor ale to sme ešte nezapli režim šport, ktorý sa ovláda na pravej strane tlačidlom zaraďovania. Pri jeho zapnutí už sa v meste zaradenej päťky ani šestky nedočkáte a CTX radí až na úrovni červeného poľa, čo je niekde pri 6 500 otáčkach. Poviete si 35 kW motor, čo ten už natancuje na diskotéke, no 60 Nm už pri nízkych otáčkach robí z CTX celkom slušné vozenie a navyše za málo peňazí. Pozor na mestské „kruháče“, pri ktorých vám pripomenie hranice náklonu. Chce to len trocha cviku a zžitia sa s ňou. Mimo mesta sa správa ešte lepšie, cestovná deväťdesiatka príjemne bublanie motora a vietor vo vlasoch, teda ak nejaké máte. Podvozok dobre tlmí  dokonca aj na tej „Sereďskej natriasačke“ a vedenie do zákrut je bez nervozity. Horské vracáky zvládala tiež elegantne, hrany pneumatík však nikdy neobrúsite. Stúpačky, ktoré vám umožnia pohodlne sedieť a vychutnávať si jazdu v hlbokom širokom sedle vám sem tam pripomenú svoje dorazy, no aj napriek tomu sa úpravou nájazdov do zákrut plynule a aj svižne presuniete každým horským priechodom. Nám sa s ňou podarilo vytrestať aj pár poľských motorkárov nad Zubercom ale sranda skončila, keď mi zozadu „Dada“ začala búchať na prilbu. Myslím, že toto znamenie netreba nikomu obzvlášť pripomínať :). Mimochodom jej sa moc pohodlne nesedelo. Sedlo bolo užšie a vysoko položené stúpačky spolujazdca neumožňovali moc pohybu vzadu. Skúsil som to tam vzadu aj ja a neprišlo mi to až také zlé. No budete sa hádať s ľadvinkou? Čo bolo horšie, že kým sme sa stihli schovať pred silnou búrkou pod most na diaľnici bola už spolujazdkyňa odspodu chrbta kompletne premoknutá napriek tomu, že posed za mnou ako aj prúdenie okolo motorky poskytovalo slušnú ochranu pred vodou. Zozadu to proste vodu hádže. Nízke ťažisko a skvelá geometria umožní CTX-ke využívať aj maximum svojho výkonu a v ideálnych podmienkach dosiahla maximálku 182 km/h a držala ju bez sprievodného vlnenia aj napriek kufrom a maximálnemu zaťaženiu.
Pohoda, ktorá osloví aj začiatočníkov
Celkovo hodnotím Hondu CTX700 ako príjemné vozenie pre pohodárov a začiatočníkov, ženy nevynímajúc. Viem si ju predstaviť aj ako druhý ekonomicky výhodný prostriedok na každodenné dochádzanie do práce v meste a bez váhania by som sa s ňou vydal na dlhú cestu po Európe alebo len tak na víkend k moru. Spotreba nijak výrazne nekolíše a ani silnejšie nakladanie jej viac ako pol litra navyše neuberie z dojazdu na stovku. 
Čo by som na nej zmenil?
Vyšší štít, hlavne ak sa ju chystáte častejšie používať. Ten malý vás predsa len nakŕmi hmyzom. Palivomer už mohol byť sofistikovanejší a potešil by aspoň prepočet dojazdu na nádrž. Schránka pod vekom nádrže je vodotesná a dobre ukrytá, no napriek tomu by jej neuškodila možnosť zamykania. Inak vmestili sa do nej dva smartphóny, dámska peňaženka a pár prkotín ako kľúče a kopec iného. Zlatú tehlu do nej ale nepchajte, výrobca totiž uvádza jej maximálne zaťaženie 5 kg. Toto mi prišlo ako nanajvýš smiešne varovanie :).

Honda CTX700
Cena: 8 890 Eur (ABS)
Motor: 670 ccm, 8 ventily, SOHC, R2
Výkon: 47 k pri 6 250 ot./min.
Krút. moment: 60 Nm pri 4 750 ot./min.
Prevodovka: 6-stupňová / autom. DCT, reťaz
Rozmery (D x Š x V): 2 255 x 892 x 1 165 mm
Rám: priehradový, pozváraný z oceľ. rúrok
Hmotnosť: 244 kg (prev. hmotnosť)
Rázvor: 1 530 mm
Výška sedla: 720 mm
Objem pal. nádrže: 12,4 l
Pneu: vpredu: 120/70 – 17, vzadu: 160/60 – 17

Motocykel na test zapožičal: Honda Motor Europe Limited SK, o. z.
Článok bol publikovaný v časopise Motomazagín 10/2014.
Text: Bohdan „Amis“ Cichacký, foto: Vlado Brniak

Honda CTX700 – Album k testu, Motomagazín 10/2014