Connect with us

Turistické články

Kuba na vlastnú päsť – turistika na motorke

Publikovaný

on

Cestovanie na Kube

Na túto krajinu mám zálusk od roku 2004, kedy som začal test Honda Varadero. Cestopis s názvom „Varadero s Varaderom“, k tomu priamo nabádal. Avšak poistenie (vtedy 105 000 CZK) požadované vtedajším zapožičiavateľom motocykla, Hondou ČR a nutnosť výnimky od kubánskeho ministra dopravy pre pohyb motocykla s cudzou poznávacou značkou, udelilo mojím plánom červenú. Nedostatok informácií na zapožičanie čohokoľvek dvojkolesového, vyprovokoval moju minuloročnú jesennú cestu. Uvidí sa na mieste, povedal som si nakoniec a vyrazil smer Havana.

Havana oživuje spomienky na časy socializmu

Pohľad z 10. poschodia hotela Deuville (jediný lacný, ktorý som zohnal) na preslávenom pobreží Malecón, môže v prvej chvíli pôsobiť upokojujúcim dojmom. To ale len do chvíle, keď vyrazíte medzi rozpadajúce sa domy. Situácia v hlavnom meste mi pripomenula neutešené pohľady na pražské domy a ulice pred rokom 1989. Plesnivá, opadávajúca omietka, narušenej stavby, mnohokrát s podloženými balkónmi (to v tom lepšom prípade), rozkopané chodníky, všade samé lešenie, ktoré tam evidentne nestojí prvý týždeň. Neudržiavané cesty plné áut v hroznom stave (okrem niekoľkých dlhoročných Amerík, ale aj o tých som mal inú predstavu), do toho preplnené autobusy, no celkom des. Ešte, že je pekne. Slniečko predsa len robí svet veselší. Tak ešte tých pár základných pamätihodností a preč odtiaľ.

Prvýkrát pozdĺž Karibiku

Nočný diaľkový autobus ma posunul na východný cíp ostrova. Bývalé hlavné mesto Cuby – Santiago, je oveľa menšie a pokojnejšie. Teda až na stovky bzučiacich dvojtaktov MZ. Asi ich tu fasovali, tak veľa ich tu jazdí. Medzitým, samozrejme aj Jawy (najčastejšie so sajdkou), ruské motorky Ural a Dneper a nechýba ani Iž. O Japoncov tu takmer nezavadíte a rovnako tak o požičovňu motocyklov. Po jednej nádejnej informácií, smerujem skúsiť šťastie do centra k najvyššej budove hotela. Koniec obedňajšej pauzy sa ľahko (asi o hoďku a pol) pretiahol, ale konečne viem, na čom som. K zapožičaniu sú na celom ostrove iba dvojtaktné skútre SYM Jet4R o objeme 50 ccm. Žiadna sláva, ale beriem. Prípadná dohoda s miestnymi majiteľmi väčších motoriek nepripadá do úvahy. Motorka je pre nich totiž veľká cennosť. Trebárs taká nová Jawa, je 3x drahšia ako bola u nás doma. V zapožičanej prilbe sa teda prehrýzam centrom na bzučiacom skútri a behom pol hoďky, si to frčím pozdĺž slnečných karibských pláží. Mám zo sebou batoh, vrátane podložky a spacáku. Táto noc na pláži bude lacná. Navyše mi prinesie stretnutie s Kubáncom Pavlom. Áno, tak ho kedysi pomenovali rodičia po pracovnom návrate z Čiech.

Divoká Baracoa

Dva dni v sedle skútra plné kúpania a leňošenia, ktoré ma doviedli až do národného parku Turquino, utiekli ako voda a ja už zase sedím v autobuse a horskou cestou La Farol s veľkým prevýšením, množstvom serpentín a bujnou tropickou vegetáciou, sa približujem k ďalšiemu cieľu. Záliv, v ktorom Baracoa leží, je úplne obklopený horami, a tak je mesto s výnimkou onej horské cesty úplne izolované od zvyšku ostrova. V roku 1492 tu priplával Krištof Kolumbus a v roku 1511 tu založil mesto španielsky conquistador Diego Velasquéz. Baracoa tak bola prvým hlavným mestom Kuby. Len pár krokov za mestom začína dažďový prales. Pestuje sa tu kakao a zaujímavosťou je určite ukážka jeho výroby. Do vnútra pralesa ma odviezol za pár drobných konský povoz a najkrajšou spomienkou ostáva kúpeľ v divokej a čistej rieke Miel.

Od severu na západ

Varadero bez Varadera ma nelákalo, zato som si nechcel nechať ujsť obrovsky dlhý polostrov, na ktorom leží preslávené Cayo Coco. Hotelový rezort, totiž ponúkal možnosť požičania rovnakého skútra, a tak mi dvojtaktný SYM umožnil spoznať mimo Cayo Guilermo aj najvzdialenejšiu pláž Pilar a ešte sa vykúpať v čistom, pokojnom a teplom Atlantiku. Mimo požičovného ma to stálo jednu nádrž benzínu a z olejovej nádržky neubudla ani polovica. Ľahký skúter zvládal aj piesok a preto nebol problém si kamkoľvek zájsť. Maximálku 50 km/h som často ani nevyužil. Nádhernú kúpeľ som si doprial aj ďalší deň, ale to už bolo neďaleko atraktívneho a farebného Trinidadu, na pláži Ancón, ležiaceho opäť v Karibiku. Pre neveľkú vzdialenosť od mesta (9 km) som si požičal bicykel a šliapal s pocitom, ako dobre robím pre svoje zdravie. Nenavštíviť veselý a turisticky hojne navštevovaný Trinidad, plný turistických pamiatok, by bol hriech, rovnako ako vynechať posledné miesto môjho záujmu. Tým bolo mestečko Viňales s nádhernými okolitými horami a širokými údoliami s najkvalitnejším kubánskym tabakom.
To všetko si ale uvedomujem až na havanskom letisku José Martího, keď po 14 dňoch opúšťam Ostrov Slobody. Najazdil som tu v jednej stope síce necelých 700 km, ale poznal som ho skoro celý. Musím popravde priznať, že nebyť tých stoviek podobizní Fidela a Raula Castrových, Che Guevaru a ich už mŕtveho venezuelského kamaráta Huga Chaveza a všadeprítomných budovateľských hesiel, ani by som nevedel, že som v jednej z posledných bášt komunizmu.

Informácie o cestovaní na Kubu a po Kube

– spiatočná letenka sa dá pri troche šťastia zohnať aj pod 550 Eur
– vízová povinnosť predraží cestu o 22 Eur. Vízum získate na kubánskom konzuláte v Bratislave.
– zapožičanie skútra sa pohybuje medzi 15 – 20 Eur na deň. Pri zapožičaniu na viac dní sa dostanete až na cca 12 Eur
-ostrov môžete prejsť napríklad autobusom (ceny porovnateľné s našimi) alebo vlakom (na dlhých trasách často obrovské oneskorenia), alebo veľmi lacno nákladnými autobusmi, stopom alebo napríklad všade zastúpenými americkými taxíkmi, čo je síce zážitok, ale nepatrí medzi najlacnejšie. Ak teda nevyužijete ako ja, plne obsadeného taxi. Ďalšou z možností je tiež cyklotaxi. To však na kratšie vzdialenosti.
– rýchle stravovanie, ak sa uspokojíte s tou najzákladnejšou ponukou, nestojí takmer nič: káva 10 centov, limonáda 5 – 10 centov, žemľa so salámou 20 centov, malá pizza 30 centov, zákusok 7 centov, zmrzlina 10 centov, atď. Obed vo veľmi slušnej reštaurácii, zaobstaráte isto pod 4 Eurá.
– štátnou menou je Kubánske peso CUP. Druhou používanou menou je Pesos Convertible CUC. Tieto CUC sa používajú pri obchodnom styku (hotely, reštaurácie, vstupné, atď.). Nevýhodný je americký dolár, pretože zámena je zaťažená 11% poplatkom. 1 euro – 1 CUC, 1 CUC – 25 CUP
mimo voľného kempovania v prírode, je dobré občas využiť Casas particulares, teda ubytovanie v súkromí v samostatnej izbe s vlastným sociálnym zariadením. Cena začína na 9 Eur.

Jazda po ostrove

Mimo Havanu je premávka pokojná, vodiči ohľaduplní, tempo nijako rýchle, absencia dopravného značenia predstavuje časté opýtanie (či GPS), cena benzínu nižšia ako tá, na ktorú sme zvyknutí, mimo hlavné ťahy môžete naraziť na nespevnený povrch vozovky a kvalita asfaltových ciest je rôznorodá.

Článok je publikovaný v časopise Motomagazín 5/2015.
Text a foto: Jarda Šíma

Fotogaléria Kuba na vlastnú päsť

1 komentár

1 komentár

  1. Michal

    1. decembra 2015 at 18:56

    Ahoj, mám v pláne ísť na Kubu, aká bola cca cena za požičanie motorky? je to tam bezpečné jazdiť na motorke? benzín sa dá kúpiť len na pumpe alebo aj pri cestách ho predávajú? 

    Ďakujem za Odpoveď 

    Mišo

Komentuj článok

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Advertisement

Najčítanejšie

Partneri