Connect with us

Podujatia

1.motostretnutie hriňovských holopupkárov – ako bolo?

Publikovaný

on

Ako to všetko začalo? S Jožom (2841dodo) sme pochodili viac zrazov, ale všade nám čosi chýbalo. Poväčšine to bolo všetko nejaké komerčné, masové, všeobecné a anonymné alebo selektované na partie. Výjazdy boli skôr demonštráciou sily ako výjazdmi s cieľom zajazdiť si spolu v peknom prostredí. Páčilo sa nám napríklad u Jawkárov v Haliči, to malo iskru aj dušu a taktiež na Odpadlíkoch v Bojniciach. Väčšinou všade kam sme prišli bolo fajn, pretože akú zábavu si urobíš, tak sa budeš baviť. Akosi sme cítili, že to pre nás nie je to pravé orechové. Tak padol návrh ? urobme niečo, čo bude vyhovovať nám a ľudom podobného razenia.

Vízia bola takáto:

– urobiť niečo v peknom prostredí (aby ľudia z mesta pekne zrelaxovali)
– musí to byť spojené s mototuristikou, ktorej trasy budú situované maximálne ako je to možné po vedľajších cestách a trasa musí byť zjazdná pre všetky druhy motoriek
– musí byť myslené aj na endurákov ? neplánovane vybehnúť na hodinku, dve do lesa
– prostriedky, ktoré sa podarí zohnať od sponzorov investovať späť do ľudí, aby sa cítili čo najlepšie
– musí tam byť oheň a opekačka (nikde sa lepšie neporozprávate s neznámym človekom ako s pivkom v ruke a pri ohníčku ? pretože tam už nie sú partie sediace za stolmi ? tam je jeden kruh, kde sme všetci spolu)
– celá akcia musí byť spojená s deťmi
– akcia bude len pre posádky motocyklistov s vylúčením vstupu verejnosti, aby sme predišli zbytočnému strachu motorkárov o svoje stroje a veci, ako aj nejakým výtržnostiam očumovačov
– pre verejnosť (hlavne deti) by mal byť vyčlenený len určitý čas, mimo ktorého by nás nemali rušiť

Takže padla otázka:

Kde? Keďže pochádzam z nádherného kraja ? Podpoľania, priamo z Hriňovej tak to bolo dopredu jasné a nebolo čo riešiť. Nepoznám človeka, ktorého keď som zobral hore na lazy nebol nadšený a uchvátený scenériou lazníckeho osídlenia a kopcami kam len oko dovidí.
Takže mesto je jasné ale miesto? Pri výbere nás ovplyvnilo viacero faktorov. Deti = škola, škola = riaditeľ, riaditeľ = moja mama. Teda tiež nie je čo riešiť, bude to v škole.
Kedy? Počasie musí byť už troška stabilizované a nie premenlivé. Chceme to urobiť aj pre deti, takže termín blízko ich medzinárodného dňa by bol vhodný. V tomto čase oslavovala Základná škola v Hriňovej 40-te výročie vzniku, preto sme sa dohodli na polovici júna. Po čase bol zverejnený termín spoločnej jazdy za zosnulých motorkárov, ktorý sa zhodoval s našim a tak sme po informovaní chlapcov z motoride.sk ponechali termín rovnaký s úmyslom, že sa počas našej mototuristickej jazdy zúčastníme aj tejto spomienkovej akcie.

Po obhliadke areálu školy ( kam som pred X rokmi chodil aj ja, a ani vo sne by ma nenapadlo, čo tu spáchame :o) ) sa nám to miesto veľmi zapáčilo a hneď sme rozoberali čo a kde umiestnime. Rozbehol sa kolotoč plánovania, vybavovania atď. atď. Pri pár schôdzkach sme to všetko prebrali stále dokola čo, kto, kedy a kde zabezpečí. Pritom sme stále (neviem či zámerne) vynechávali jednu dosť dôležitú vec ? aký vlastne bude názov akcie? Spísali sme minimálne 10 návrhov, ale nejako to nešlo do úst a ani do oka. Musí to byť niečo výstižné a charakteristické pre Podpoľanie. Niečo ľahko zapamätateľné. A tak to prišlo z čista, jasna na lavičke v škole ? Hriňovskí holopupkári. Takže kruh sa uzavrel.

Už vieme, čo chceme a ako to chceme urobiť. Ostáva ešte naplánovať trasu. Trasa musí byť s minimálnym presunom po hlavných ťahoch, čo však bude v tomto drsnom kraji, vzhľadom na predpoklad, že sa jej zúčastnia aj ?šporťáci? troška náročné. Musí byť situovaná do prírodného prostredia a bez nudných dlhých presunov. Trasu musia všetci dostať aj na papieri pre prípad, že by nestíhali tempu a išli na vlastnú päsť. Po ceste sa musíme aj niekde najesť a osviežiť kofolou. Taktiež musíme zapracovať alternatívu, že by toho už mal niekto dosť a teda naplánovať ?únikovú? trasu pre šporťákov a menej zjazdených. Celú trasu sme prešli 3 krát. ( kto ju absolvoval celú vie, o čom to bolo ). Trošku nás však mrzí, že sme ju značili zbytočne a zabili tým kopec času. Značenie (keďže sme ho museli robiť týždeň pred akciou) nevydržalo vplyvom počasia a nejakých dobrákov. Ešte bolo potrebné naplánovať endurotrasu a tak som sa túlal po lesoch. Myslím, že som vybral dobre a chalanom sa páčilo.

Musím však podotknúť, že sme mali aj neprajníkov, ktorí sa smiali, že robíme dedinskú akciu, kto to kedy videl akciu v škole a dokonca v Hriňovej ? na lazoch (veď tam zdochol pes). Lenže kto sa smeje naposledy… V konečnom dôsledku si myslím, že sme ukázali, že stačí určité nadšenie pre vec a všetko sa dá dotiahnuť do zdarného konca. Takže páni neprajníci, máte priestor ukázať, čo je vo Vás. My budeme len radi, ak sa Vám to podarí. Prídeme, zabavíme sa a necháme sa inšpirovať vecami ktoré ste urobili lepšie. Aj keď v dnešnej dobe je veľa vecí o peniazoch, ukázalo sa, že srdce a duch majú ešte stále zelenú.

No a k samotnému priebehu :

Piatok:
V piatok ráno sme začali s celkovou prípravou areálu, čo však bolo náročné vzhľadom na prebiehajúce vyučovanie. Vozenie dreva, stavanie stanov, ťahanie zapadnutého kamiónu (tu chcem poďakovať môjmu otcovi, ktorý operatívne popri príprave mäsa do guľášu zohnal ?vyprošťovák? a vytiahol kamión z premočenej zemi) a kopec ďalších činností. Makačku prerušilo konštatovanie ? ?Máte tu prvého účastníka?. Zmohol som sa len na ?No do B…? a my ešte nie sme hotoví. Bol to Ivco9. Ozajstný nadšenec, ktorý na svojej Betke prišiel už o 9,30 hod a to až z Komárna!!! Ponúkol pomoc a tak sme ho hneď zapriahli do roboty. Ako revanš vyhral cenu pre prvého účastníka. Ďakujeme Ivo. Pomaly sa začínal areál plniť a my sme si začínali uvedomovať, že sa k ohníku asi všetci nezmestíme. Tak sa začala operácia zvyšovania kapacít. Pribudli ďalšie dve triedy na ubytovanie, ďalší kotol na guľáš a pod.

Keďže ľudia ohlasovali príchody od 16,00 až do 22,00 hod, vynechali sme v tento deň výjazd do lesa a aj na Poľanu, aby nikto nezostal o niečo ochudobnený. Preto sa piatok niesol v duchu posedenia pri pivku či už pri bare alebo pri ohníku.

Tí, čo vedeli o našich plánoch a trase pochopili, že veľmi ponocovať netreba. Zajtra nás totiž čaká náročný deň, ktorý sa celý prejazdí (týmto pozdravujem Tinu30 ? začínajúcu motorkárku, ktorá to všetko zvládla odjazdiť). Pokročilý čas však mal za následok aj pár hláv v ?pokročilom? štádiu… Spev (či skôr rev) jedného jódlovača utíchol až o 6,00 hod ráno, a keďže mu chýbala ku spevu hudba, tak ešte o 3,00 hod zatúroval na svojom autobuse. Keďže sa zo stanov ozývalo šomranie, bol som ho slušne upozorniť. Zabralo ? na päť minút. Takže sme sa do ďalšieho krásneho a slnečného dňa zobudili (ja som ani nespal) troška dolámaní.

Sobota:
Po prebdenej noci som chcel vyhlásiť, že sa enduro-výjazd neuskutoční, pretože som sa ledva držal na nohách. Pri predstave dvoch hodín v lese, v blate a potom 250 km viesť kolónu cca 50 mašín som rezignoval. Dodo videl, že môj otáčkomer je v červenom poli a najradšej by som jódlovača prerazil, ale ukľudnil ma a s poznámkou, že nemôžeme sklamať ľudí pre jedného paka, som sa vrátil do normálu. Tak prišla na rad káva a sprcha.
Enduro trasu som chcel troška náročnejšiu. Celú som ju pred tým prešiel dva krát (to, že bude náročnejšia sa nakoniec aj potvrdilo, keďže v predchádzajúcich dňoch pršalo, nepodarilo sa mi ju vyliezť ani mne samotnému a musel som pre autobusárov zvoliť troška schodnejšiu alternatívu ale s tým istým cieľom).. Tu chcem poďakovať momulovi, ktorý ako znalý prostredia odviedol chlapcov na ľahších kozenkách do cieľa. Presný čas enduro-výjazdu nebol stanovený. Chceli sme ho zaradiť keď bude chvíľa času a dosť záujemcov. Nakoľko to bolo všetko dosť nabité, museli sme voliť termín jazdy v sobotu ráno o 9,00 hod. Dosť som sa obával tohto termínu, nakoľko som vedel, že ak to niekto v lese troška vážnejšie položí a poškodí mašinu je z hlavnej mototuristickej jazdy odpísaný. Nehovoriac o tom, že keby som to bol ja, tak chalani by sa pekne zapotili pri vedení kolóny, keby na to zostali len dvaja. Nakoniec sa moje obavy aj potvrdili. Sorge to položil efektnou piruetou s predným kolesom v ?ľufte?.

Všeobecne mu potom robili problém karburátory a tak sme po príchode do cieľa endurotrasy – k MX trati museli hneď odísť, aby stihol pozrieť čo mašine vlastne je. Nakoniec to stihol a jazdy sa zúčastnil. Chalani na ľahších mašinkách pod vedením momula trať trošku pobrázdili. Pre ťažšie kubatúry si vyšli na výjazd, ktorý bol pôvodne plánovaný už v piatok, a to na Poľanu. Tento si vzal pod patronát 2841dodo a Jano. Absolvovali ho v pohode a myslím si, že sa všetkým tento výjazd páčil .

Po návrate oboch skupín zostávala hodina do odchodu na hlavnú časť celého dňa ? mototuristickú jazdu. O 11:30 hod sa celý tábor presunul pred školu a zoraďoval sa na spoločný výjazd. Tu mi znova nedá nespomenúť uja jódlovača, ktorý si zrejme myslel, že svojim spevom vyhral ?pole position? v kolóne a dral sa dopredu v protismere. Žiaľ, v ten istý čas prichádzal ešte jeden motorkár z protismeru, ktorý bol zrejme ešte tankovať a chcel sa zaradiť. Len tak tak, že nevznikla kolízia a jódlovač to ubrzdil asi aj tými okuliarmi a klobúkom, čo mal miesto helmy.
Hneď na začiatku trasy sme sa zastavili v Detskom domove v Hriňovej. Niekoľko motorkárov potešilo deti plyšákmi a dohodli sme sa, že ich večer prídeme povoziť.

Odtiaľ sme pokračovali krásnou scenériou Podpoľanských lazov a vedľajšími cestami až pred zvolenské Metro. Sem nás prišlo 49 motoriek a napojili sme sa na 3. ročník spomienkovej jazdy za zosnulých motorkárov.

Po nej sme sa opäť stretli pri Metre, kde sa k nám pripojili ešte ďalší priatelia, ktorí plánovali ísť zo Šturca do Hriňovej. O 16,00 sme sa vydali na záverečnú etapu trasy späť do Hriňovej. Samozrejme väčšina už bola pekne hladná a tak sme sa zastavili v motoreste Suchá kôrka kde sme mali dohodnutý chutný obed a pokračovali pekným prostredím Javoria až na Mýtnu, kde nás v pizza-bare Alkazar čakala kofolka zadara. Keďže sme rátali, že niektorí už budú mať jazdenia akurát dosť, 2841dodo a Jano zobrali z Mýtnej skupinu priamou cestou do Hriňovej. Ja som ešte s pár skalnými absolvoval 60km okolo priehrady Málinec a do Hriňovej sme dorazili skoro o 21,00 hod.
Hneď po príchode sme sa ešte niektorí, ktorí si nestihli dať zaslúžené pivko, vydali späť do detského domova. Tam sme detičkám poukazovali motorky a povozili ich po dvore. Tá radosť sa nedá opísať.

Po príchode späť, sme diskutovali o zážitkoch z prežitého dňa pri bare a pri ohníku. To už bol večer, zahrala nám kapela, vyžrebovala sa tombola a trocha sme si aj zasúťažili a zatancovali  – hlavne Hovadá. Po dohode s vedením školy bude za výťažok z tomboly zakúpené plátno pred multimediálny projektor a odovzdané (na motorkách) deťom pri ukončení školského roka.

Nedeľa:

Ešte cez noc cca. do 4:00 hod prebiehali diskusie pri ohni a až potom sme sa všetci pobrali spať. Okolo ôsmej ráno nás Dodo zobudil hudbou. Povstávali sme, niektorí ťažšie, niektorí ľahšie , najedli sme sa, pobalili si stany a veci. Areál sa začal priebežne, pomaličky a potichučky vyprázdňovať. Posledný účastník odišiel okolo obeda. Nakoľko ste boli dosť slušní, čo sa týka odpadkov a všetkých ostatných vecí, areál bol do 14,00 hod odovzdaný v pôvodnom stave. Až na fľaky ktoré nešli odstrániť ani po viacerých pokusoch a boli dielom jedného pána gumovača, ktorý ani po upozorneniach neprestal gumovať pred bufetom s laufami smerujúcimi k panelákom v pokročilú rannú hodinu. btw: tými spojovacími chodníkmi sa prechádzajú deti a po gumovačke vyzerajú naozaj úchvatne. Ale tých pár nepríjemností nám predsa radosť z celého podujatia nezmarí.

Takže takto skončilo 1. motostretnutie hriňovských holopupkárov, na ktoré sa k nám donieslo neskutočné množstvo pozitívnych ohlasov a teda bude už našou povinnosťou ho o rok zorganizovať znova.

Prvý ročník by sa však neuskutočnil bez obrovskej pomoci našich blízkych a aspoň touto cestou im chceme poďakovať.

Naša vďaka patrí:

? p. riaditeľke (a mojej mame v jednej osobe) ? odviedla obrovský kus roboty
? našim polovičkám ? Ivanke (annavi) a Deniske s Aťou ? ktoré sa okrem iného starali aj o to, aby ste mali čo papať a grilovali Vám dobroty
? môjmu otcovi a susedom Šulekovcom, za guľáš, ktorý bol vraj chutný (mne sa už neušiel :o( )
? mojej starej mame, za obetavosť pri všetkom, čo sme potrebovali a za vymodlenie ukážkového počasia :o)
? pani Ľubke ? za prípravu raňajok a celkovú pomoc
? Dodovmu synovi Lukášovi , za hudobnú kulisu – skupine Katastrofa
? bývalým kolegom Paťovi a Gabovi, ktorí celý víkend prestáli pri vstupe do areálu
? Janovi – krčmárovi – za oduševnenú pomoc a ochotu pri zabezpečovaní spoločného výjazdu a okamžitom dopĺňaní chýbajúcich veci v šenku
? Sorgemu, Paule88 ? za pomoc pri značení trate a pomoc pri prípravách
? Ivcovi9 a Mišovi Honelníkovi ? za pomoc pri príprave areálu
? pani Ľuptákovej za udržiavanie poriadku
? zdravotnej službe Hriňová, ktorá nad nami bdela nonstop v areáli
? mestu Hriňová za poskytnutie priestorov a povolenie akcie, hlavne p. Mgr.Horníkovi -prednostovi MÚ
? sponzorom a ostatným, ktorých som náhodou vynechal

No a samozrejme Vám, za účasť, za to, že ste dôstojne reprezentovali nás motorkárov v očiach verejnosti, ktorá má na nás troška skreslený pohľad. Nech vidia, že máme aj srdce, máme radi deti a sme jedna veľká parta. Tu mi nedá nespomenúť slová nezainteresovaného človeka, ktorý bol v areáli:
?Je to niečo nádherné, keď sa stretnete, nepoznáte sa, podáte si ruky tým svojim spôsobom a hneď si tykáte bez ohľadu na vek ? kiežby to fungovalo aj u tých za bránami tohto areálu. Pozri mňa to podanie ruky jeden tiež naučil. A podal mi ruku…?

Fotky z akcie môžete vidieť na: superflanker.webovastranka.cz

Ešte raz ďakujeme Vám všetkým ? superflanker + 2841dodo superflanker

11 komentárov

11 Comments

  1. ega1

    21. júna 2007 at 10:40

    Bolo naozaj skvele..bolo to dobre zorganizovane 😉

  2. ega1

    21. júna 2007 at 12:47

    Tesime sa na buducu podobnu akciu 😉

  3. Furby

    21. júna 2007 at 14:55

    HAD!!! 😈

  4. josip

    21. júna 2007 at 16:35

    Co sa stara p… stara 🙂 🙂 🙂
    inac super akcia

  5. yagiza

    21. júna 2007 at 18:09

    Vyzera to ze to bola celkom fajna akcia. Inak neviem preco pisatel clanku neuviedol, kto boli sponzori. Iba ak si zelali anonymitu, myslim ze by bolo pekne ich spomenut, kto sa tlapol po vrecku (alebo sklade).

    fajne napisany clanok. fotky su tiez super. vela stastia pri poriadani buducorocnej akcie. 🙂

  6. Furby

    21. júna 2007 at 20:38

    Ozaj nevideli ste Heavyho? 😀

  7. Heavy

    22. júna 2007 at 2:13

    Furby – ale kdežééé… sólo už bóóólóóó… 😀

  8. Furby

    22. júna 2007 at 16:01

    Heavy ale ešte aj bude… tatrovke pod kolesami… 😀 😈

  9. Sani

    22. júna 2007 at 17:39

    Môžem len jedno:

    Ďakujeme.

  10. dedokarol

    23. júna 2007 at 6:24

    Ja a moja Vierka môžme k tejto akcii povedať len jedno,bolo SUPER ,organizácia za 1,guláš super,obsluha a hudobná produkcia výborná.Aj keď Vierka nebola na výjazde na Šturec a čakala v areali 6 hod.hodnotila všetko kladne. Klobúk dole,prídeme aj na budúce.Ďakujeme všetkým čo sa oto pričinily. 😎 🙄 😘

  11. superflanker

    23. júna 2007 at 10:20

    yagiza : toto bol clanok o tom AKO BOLO, v diskusiach na inych weboch (min. troch dalsich) a vsetkych „propagaciach“ avizujucich tuto akciu boli sponzori vymenovani, mali sme to stastie ze sme natrafili aj na skutocnych nadsencov moto-sportu a ti ziadnu publicitu nechceli…troska ma vsak mrzi, ale slovac je uz raz taka, ze ti co nas odmietli, aj ked sme im jasne vysvetlili podstatu a ciel stretnutia, nas odmietli.No ked videli ze akcia ma „uspech“ a ucast nad ocakavne pocty, ozvali sa s navrhom na dalsiu spolupracu o rok.Mozem zodpovedne povedat, ze uz o nu nemame zaujem. Radsej budeme spolupracovat s ludmi ktori su zanieteni pre vec a nie pre zisk. 😉

Komentuj článok

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Advertisement

Najčítanejšie

Partneri