Brutálne brutálna… Test MV Agusta Brutale 920

Kto ju zbadá prebehnúť okolo, spýta sa: „Čo to bolo za čudo?“ Kto vie, vzdychne si: „Ach tá Brutale“, kto nie, tomu trocha histórie neuškodí. Kto teda vypustil to Brutale na cestu?

Trochu histórie
V roku 1907 sa Giovani Agusta (čítaj agusta, nie augusta preboha) rozhodol, že si založí firmu. Nazval ju Societa Costruzioni Aeronautiche, po našom spoločnosť pre stavbu lietadiel. A tak sa začala história tejto firmy. Kto ale postaví stroj čo dokáže lietať, ten sa môže pustiť do čohokoľvek a vždy to bude robiť precízne s veľkým dôrazom na spracovanie a kvalitu. Po vojne v roku 1945 sa však už toľko lietadiel nepredávalo, a preto sa Agustovci museli preorientovať na civilnú výrobu a najlepšie produktu, po ktorom trhy v tom čase bažili. Preto sa syn Giovaniho, Domenico rozhodol pre založenie firmy Meccanica Verghera (neskôr premenovanej na MV Agusta) a začiatok výroby malých ľahkých motocyklov pre povojnový trh. Čím ale boli lepšie ako ich konkurencia? Po vojne totiž vznikalo viacero spoločností no MV bola predsa len v niečom popredu. Boli to dlhoročné skúsenosti so stavbami lietadiel a práce s kovmi, dokonalým opracovávaním a prepracovanými detailmi. Preto sa ich motocykle na trhu rýchlo ujali, a to dalo firme priestor na rozvoj a prebíjanie sa do športového segmentu. Jeden z najrýchlejších motocyklov planéty preto pochádza práve z ich dielne (MV Agusta F4 R312).

Súčasnosť menom Brutale
Vráťme sa ale späť do súčasnosti a povenujme sa trocha ich najmenšej nahatej „brutálnici“ MV Agusta Brutale 920 model 2011. Áno, je to nová Brutale a v ponuke doplnila rodinku agresívnych naháčov s kubatúrou 990 a 1090, čo sú samozrejme hryzúce šelmy. Cieľom konštruktérov bolo pri tvorbe novej brutalky skrotiť výkon jej predchodkýň a priblížiť tento skvost širším masám ako výkonovo, tak aj cenovo (nová Brutale sa pohybuje cenou pod 12 000 Eur). Môj názor je však iný a pod pojmom pokojná motorka pre masy mladých, začínajúcich motorkárov si predstavím čokoľvek, no Brutale tam žiaľ nie je. Je to šelma v pravom zmysle slova, aj keď v nej klope „len“ 129 koníkov a 95 Nm pri 8 100 otáčkach za minútu. Opatrne s ňou, pretože pri ôsmich tisícoch už máte na tachometri cez dvesto a motorka vonkoncom nedáva pociťovať, že ste dosiahli jej strop. Takže je síce menšia (len kubatúrovo) slabšia, ale nie je to baránok. Pssst, nevravte to nikomu, ale na jednom nemenovanom letisku mi ten strop ukázala a na tachometri som postrehol 269 km/h, ale to už má od pohodlného a bezpečného presunu naozaj ďaleko. Na naháča, tzv. pouličného bitkára, je to výkon viac než slušný a verte mi, že ponúka dostatok priestoru na zábavu. Motorku poháňa dopredu koncepčne identický motor ako jej veľké sestry so šestnástimi radiálnymi ventilmi, zapaľovaním Marelli 5SM a škrtiacimi klapkami Mikuni, no tu sa zvolilo menšie vŕtanie. Motor je sám o sebe umeleckým dielom z dielne Agusta a patrí medzi špičku v motocyklovom priemysle. Na ceste to aj patrične pocítite a stačí jemné, naozaj jemné potiahnutie zápästím a motorka bez zaváhania vyletí dopredu ako raketa, a je naozaj jedno čo máte nakvaltované a ako rýchlo idete. K dispozícii sú dve palivové mapy Normal a Sport. Už normálka je dravá, tak si predstavte čo dokáže SPORT. Reťazou to doslova trhne a zadná rozeta už kolesu vysvetlí, čo od motocykla chcete. V sérii sa vám o bezpečný šprint stará aj kontrola trakcie nastaviteľná na osem úrovní citlivosti. Vybehnúť zo zákruty s jemným driftom zadného kolesa sa vám aj napriek tomu podarí a verte mi, je to silne návykový spôsob jazdy. Ak už máte pocit, že stačilo, zakaždým vás presvedčí, že využívate len zlomok toho, čo v skutočnosti dokáže.

Milovník horských zákrut
Motor je vsadený do viacsegmentového priehradkového rámu, a tu znova zdôrazním veľmi kvalitne spracovaný a dizajnovo vydarený celok. Zadná jednoramenná kyvka je sama o sebe majstrovský kus a na mňa pôsobila skôr ako svalnaté stehno atléta, než ako chladný kus hliníka. O tlmenie vášho zadku sa stará tlmič Sachs prepákovaný až podozrivo superšportovo, vpredu vás klepania zubov ušetrí upside down vidlica Marzocchi. Podvozok je naladený viac natvrdo, no napriek tomu nemáte pocit, že sedíte na superšporte a nerovnosti celkom príjemne absorbuje. Je však plne nastaviteľný, a preto komu ako treba. Rám je tuhý a spolu s krátkym rázvorom 1 430 mm máte pod sebou skutočného milovníka horských zákrut a prudkých vracákov, kde sa naozaj jej geometria, a rovnako aj vy, cítite doma. Dojem z ľahkého ovládania občas pokazila hádam len absencia tlmiča riadenia, hlavne ak sa vám pri prudšom výjazde zo zákruty ozvalo riadenie jemným zavlnením v riadidlách, to sa ale dá elegantne ukočírovať, no s tlmičom riadenia by už asi nebolo čo ukľudňovať. Tlmič má ale predprípravu a je možné ho doobjednať. Osobitnou kapitolou na tejto motorke sú brzdy. Radiálne Brembo s pákami Nissin brzdili vždy a všade na jedničku. Dovolím si tvrdiť, že som mal dočinenia s jednými z najlepších bŕzd, aké som kedy mal možnosť použiť a nikdy sa mi nestalo, žeby som zastal tam kde som nechcel. Nedobrzdiť mi prišlo nemožné a citlivé dávkovanie dovoľovalo hrať sa s motorkou na ceste, ale aj v hustej premávke medzi autami, kedy si dopravná situácia mnohokrát vyžaduje okamžitý STOP. Brzdy = 100 bodov. Na teste som mal obuté Pirelli Angel a už viem prečo sa o nich tak dobre vyjadrujú tí, čo ich okúsili. Sucho, mokro zvládali bravúrne, v zákrutách držali a pokiaľ som ja nechcel, tak nepustili. Ovládacie prvky boli tam, kde majú byť a nebolo im treba nič vytýkať, aj keď výstražné štvorsmerovky zapnete len bez rukavíc. Prístrojovka ukazovala čo ste mali vedieť, iba palivo si skontrolujete až na pumpe. Palivomer chýbal, a ak sa rozsvietila oranžová, bolo nutné bežať na pumpu, lebo dojazd je ozaj mestský. Počas testu som sa hýbal so spotrebou medzi 6 a 9 litrami na 100 km. A po dvesto kilometroch už som s oranžovou akosi rátal. 23-litrová nádrž vám do motora pretečie veľmi rýchlo a vy si to pri toľkej zábave k srdcu až tak brať nebudete. Dá sa ale jazdiť aj na spotrebu okolo piatich litrov, ale to je nuda a dlho vás to baviť nebude. Celkovo pôsobí Brutale veľmi kvalitným dojmom a je naozaj vidno, že nebola stavaná ako „LOW cost BIKE“, ešte aj stúpačky sú kvalitne opracované a pôsobia nádherne. Detailom sa venovala ozajstná pozornosť a malé logo MV nájdete hádam na každom komponente motocykla. Navyše jej čierna prášková (inak väčšinou nudná) farba sekne a robí z nej toho pravého drsňáka. Priznám sa, inú ako červeno-striebornú Agustu som si donedávna ani nevedel predstaviť, no som rád, že sa použila čierna. V ponuke je pre 920-ku aj biela perleť, ktorá je v poslednom čase dosť moderná, no tú by som dal skôr na inú mašinu. Čierna je to pravé pre túto dravú „Brutálne brutálnu“ šelmu.

Netuctová prémiová motorka
Jazda so spolujazdcom? Môže byť, motorke to nevadí, vám tiež nie a ľadvinka sa na širokom sedle tiež nebude sťažovať na stŕpnutú zadničku. Po osemsto kilometroch v sedle tejto krásky si do kategórie domáci naháčik dávam práve Brutálku, ktorá vytlačila z mojej „dream garáže“ doterajšieho adepta japonského pôvodu s litrovým motorom. Naozaj zanechala taký dojem, že sa mi o nej ešte aj dnes ráno snívalo, a to beriem do úvahy, že som mal tú česť s momentálne najslabšou brutálkou v ponuke MV Agusta. Medzi motocyklistami je dodnes MV Agusta pojem a som rád, že som na vlastnej koži vyskúšal, že jej povesť nie je výmysel, ale že je to skutočný kus poctivej motorky a konečne aj za normálny peniaz. Som rád, že Agusta znížila ceny svojich krásiek, a tak už nie je snom mať jednu z nich doma v garáži. No napriek tomu to bude ešte dlho prémiová motorka a tým pádom netuctová.

MV Agusta Brutale 920

Cena: 11 990 Eur
Motor: 921 ccm, 16 ventilov DOHC, R4
Výkon: 129 k pri 10 500 ot./min.
Krút. moment: 95 Nm pri 8 100 ot./min.
Prevodovka: 6-stupňova, reťaz
Rozmery (D x Š x V): 2 045 x 775 x 825 mm
Rám priestorový pozváraný oceľových rúrok
Hmotnosť: 190 kg (suchá)
Rázvor: 1 430 mm
Výška sedla: 825 mm
Objem pal. nádrže: 23 l
Pneu: vpredu: 120/70-17, vzadu: 180/55-17

Motocykel na test zapožičal: B. P. D., s. r. o., Bratislava


Text: Bohdan „Amis“ Cihacký, foto: Vlado Brniak

Článok bol publikovaný v časopise Motomagazín 6/2011 Janka

Brutálne brutálna… – Test MV Agusta Brutale 920