Motoporadňa
Brzdy, brzdenie a brzdná dráha
Dňa 14. januára 2006 som napísal do diskusie otázku či niekto z Vás má predstavu koľko je brzdná dráha motocykla spolu z jazdcom a Vaše reakcie boli veľmi zaujímavé a potvrdili môj názor, že nielen ja v tom mám hodne veľké rezervy a moje predstavy sa značne rozchádzajú s realitou bežného života.
Ešte skôr ako sa rozpíšem, Vás vopred upozorňujem, že dané hodnoty a závery sú čisto teoretické a po študovaní problematiky som úmyselne vyberal hodnoty, ktoré sa blížia hodnotám nameraným pri rôznych kolíziách motocyklov a celý tento článok píšem nie na základe mojich skúseností, ale opieram sa o rôzne materiály, ktoré som zozbieral pre úplne iný článok ktorý mám rozpísaný.
Hlavným princípom brzdenia je premena pohybovej energie idúceho motocykla na teplo, prostredníctvom brzdových súčastí a závisí na trecích pomeroch medzi brzdovým obložením a brzdovým kotúčom – bubnom a medzi pneumatikami a vozovkou. Moderné brzdové systémy fungujú natoľko dobre, že sú schopné zablokovať kolesá a preto sa musíme zaujímať a ďalšiu veličinu, ktorou je prenos síl cez styčnú plochu pneumatiky s vozovkou. Veľkosť brzdnej sily navodenej trením, prenášanej cez pneumatiky je spravidla úmerná zaťaženiu kôl. To znamená, že jazdec dokáže i so spolujazdcom, alebo nákladom zastaviť na rovnakej vzdialenosti ako v sólo jazde, predpokladom však je, že stroj nie je preťažený a samozrejme so spolujazdcom musí jazdec brzdiť väčšou silou. Väčšia hmotnosť síce znamená prenos väčšej brzdnej sily do kôl, na druhú stranu však pôsobí väčšia zotrvačnosť, takže sčítané a podtrhnuté sa brzdná dráha nemení. Na suchom asfalte je brzdením teoreticky možné dosiahnúť spomalenie, ktoré ma rovnakú veľkosť, ako zrýchlenie v gravitačnom poli zeme, to znamená a = 9, 81 m/s2. V praxi ide vďaka vzájomnej interakcii nerovností povrchu pneumatiky a povrchu vozovky dosiahnúť spomalenia ešte o trošku vyššie.
Priebeh brzdenia sa dá rozkúskovať do niekoľkých fází. Čas medzi rozpoznaním nebezpečia a zmačknutím brzdy za nazýva reakčnou dobou. Reakčná doba sa skladá z trvania reakcie jazdca / cca 0,5 s. pri zvýšenej pozornosti, cca 1 s. pri normálnom duševnom rozpoložení a čas kým brzdy dosiahnu maximálny brzdný efekt. Behom reakčnej doby jazdec samozrejme nebrzdí, takže čím ide rýchlejšie, tým dlhšiu dráhu behom svojej reakčnej doby urazí, čo sa prejaví na celkovej vzdialenosti do zastavenia.
Logicky z toho vyplýva, že celková vzdialenosť na zastavenie motocykla je súčtom dráhy prejdenej behom reakčnej doby a dráhy prejdenej v priebehu vlastného brzdenia Pokiaľ vezmeme v úvahu reakčnú dobu 1s. / verte že je nutné ju brať na zreteľ / a spomalenie 7m/s2, čo je hodnota dosahovaná skúšobnými jazdcami, dostaneme sa k následujúcim hodnotám : z 50 km/h potrebujeme k úplnému zastaveniu cca 26 m, z ktorých dobrých 14 m jazdec vôbec nebrzdí. Pri 100 km/h je brzdná dráha dlhá 83 m., pri 200 km/h 276m. a pri 300 km/h 579 m. priam neuveriteľné číslo !
Na zaver dodávam, že to nie je z mojej hlavy .
Pramene :
1. Michael Pfeiffer, nar. 1960 ? MOTORRAD ? Perfekt fahren mit Motorrad 2002
2. Monika Schulzová nar. 1966 ? MOTORRAD ? Perfekt fahren mit Motorrad 2002
3. Waldemar Schwarz nar. 1950 ? MOTORRAD ? Perfekt fahren mit Motorrad 2002
4. Regina Lutzová nar. 1967 ? MOTORRAD ? Perfekt fahren mit Motorrad 2002
5. Gerhard Linder nar. 1963 ? MOTORRAD ? Perfekt fahren mit Motorrad 2002
6. BALOG, J.: Počítačová podpora diagnostiky vznětového motora. /Habilitační práce/. SPU, Nitra, 1999, 198 s.
7. POŠTA, J. – NÁLEVKA, S.: Diagnostika vozidlových brzd. /Grantový projekt, FRVŠ, tematický okruh G1/, Praha, ČZU, 1998, 9 s.
Honda Dax: malá motorka s veľkým srdcom
Pneumatika s adaptívnym dezénom. Daj zbohom svojej starej gume!
Strážny anjel pre tvoju motorku: dáva pozor aj na jazdca pri páde!
Vyskúšaj novinky na Kawasaki Good Times Tour 2024
Rakúsko s Motobulharom: Zelená perla blízko Bratislavy – Grüner See
Test Honda Hornet 500: malý sršeň opäť s dvojvalcom
MV Agusta Enduro Veloce 2024 – Superšport do terénu
Moto Guzzi Stelvio – cestovné enduro z Talianska
Indian Powerplus 1916 – nezastaviteľný rekordér
Aprilia RS 457: chce byť najlepšia v triede!
REVOLÚCIA – pneumatika ktorá mení históriu a ušetrí ti peniaze ale aj prírodu!
Test Honda Hornet 500: malý sršeň opäť s dvojvalcom
Pneumatika s adaptívnym dezénom. Daj zbohom svojej starej gume!
Rakúsko s Motobulharom: Zelená perla blízko Bratislavy – Grüner See
MV Agusta Enduro Veloce 2024 – Superšport do terénu
Moto Guzzi Stelvio – cestovné enduro z Talianska
Vyskúšaj novinky na Kawasaki Good Times Tour 2024
Aprilia RS 457: chce byť najlepšia v triede!
Triumph Trident Triple Tribute: limitka z Británie
Strážny anjel pre tvoju motorku: dáva pozor aj na jazdca pri páde!
-
SpravodajstvoPred 3 týždneREVOLÚCIA – pneumatika ktorá mení históriu a ušetrí ti peniaze ale aj prírodu!
-
Testy a recenziePred 1 týždeňTest Honda Hornet 500: malý sršeň opäť s dvojvalcom
-
SpravodajstvoPred 3 dniPneumatika s adaptívnym dezénom. Daj zbohom svojej starej gume!
-
Turistické článkyPred 6 dníRakúsko s Motobulharom: Zelená perla blízko Bratislavy – Grüner See
-
SpravodajstvoPred 1 týždeňMV Agusta Enduro Veloce 2024 – Superšport do terénu
-
SpravodajstvoPred 2 týždneMoto Guzzi Stelvio – cestovné enduro z Talianska
-
PodujatiaPred 5 dníVyskúšaj novinky na Kawasaki Good Times Tour 2024
-
SpravodajstvoPred 2 týždneAprilia RS 457: chce byť najlepšia v triede!
eXeBaT
15. januára 2006 at 22:42
K tomu by som chcel doplniť pár zaujímavých detailov.
Základný súčiniteľ adhézie povrchu vozovky vychádzajúc z obvyklých hodnôt prípustných pre suchý asfaltový povrch. V literatúre publikovanej Prof.Ing. Albertom Bradáčom, DrSc z Ústavu soudního inženýrství VUT Brno sú uvádzané min. hodnoty súčiniteľa adhézie v rozsahu ?=0,7 až 0,8 , informačná databáza Prof.Stefana z univerzity Linz uvádza obvyklé hodnoty v rozsahu ?=0,7 až 0,9. Za priemer môžeme teda považovať hodnotu 0,8.
Z výsledkov meraní dosažiteľných brzdných spomalení, ktoré vo Švajčiarsku spoločne vykonali znalecké kancelárie Ing.Büro Bolzli a Ing.Büro Nitsche vyplýva, že na ťažkých športových motocykloch boli pri brzdení oboma brzdami dosiahnuté začiatočníkmi priemrné hodnoty brzdných spomalení 6,8m/s na -2, pokročilí jazdci dosahovali priemerné hodnoty 6,9 – 7 m/s na -2. Avšak naproti tomu pri brzdení iba zadnou brzdou boli dosiahnuté priemerné hodnoty v rozsahu 3,5 – 4 m/s na -2. u motocyklov si intenzívne brzdenie obomi brzdami vyžaduje náležitú zručnosť, nakoľko ak dôjde pri takomto brzdení k zablokovaniu predného kolesa, okamžite dochádza k strate stability motocykla.
Zjednodušený výpočet dráhy na zastavenie akéhokoľvek vozidla vyzerá nasledovne, viď obrázok:
[linka]
V tomto matematickom vzťahu je:
v2 – rýchlosť udávaná v m/s
a – brzdné spomalenie
tr – reakčný čas
V konečnom dôsledku nesúhlasím iba s tvrdením, že pri brzdení samotného jazdca a jazdca so spolujazdcom je brzdná dráha rovnaká.
eXeBaT
15. januára 2006 at 22:47
Pred uverejnením článku predchádzala na túto tému diskusia, ktorú nájdete na adrese [linka]
yagiza
15. januára 2006 at 23:21
Jozefko zial, clanok presne taky ako som sa obavala….
1)…“nielen ja v tom mám hodne veľké rezervy… “ piati co maju skusenosti na motorkach ti povedali ze brzdna draha je dlhsia ak je aj naklad vyssi. ty ako siesty v tej diskusii tvrdis na zaklade „teorii“ ze draha je rovnaka. povies mi kto je v tomto probleme „pribrzdeny“?
2)“…celý tento článok píšem nie na základe mojich skúseností, ale opieram sa o rôzne materiály…“ na moto webstranky nechodia len skuseni jazdci (ktori by ti vedeli povedat o brzdeni zo skusenosti) ale aj ludia co by chceli jedneho dna jazdit na moto. jedine co maju su clanky a prispevky v diskusiach aby si spravili obraz co jazdenie na moto obnasa. opakujem sa, ale musim : nebyt uz teraz jazdcom, po precitani clanku by som sa na to vybodla. vyzera to veeelmi zlozite a brzdenie na bicykli sa mi vidi lahsie. Pritom princip rovnaky
3) ?Moderné brzdové systémy fungujú natoľko dobre, že sú schopné zablokovať kolesá?? ty si este na bicykli ?nezablokoval? kolesa?
4)? Väčšia hmotnosť síce znamená prenos väčšej brzdnej sily do kôl, na druhú stranu však pôsobí väčšia zotrvačnosť, takže sčítané a podtrhnuté sa brzdná dráha nemení.? ked som nalozena s jazdcom, co mi vlastne pomaha pri brzdeni? Brzdy su ucinnejsie??
5) zo skromnych skusenosti na motorke, ti mozem povedat, ze brzdim aj prevodovymi stupnami smerom nadol, je to lepsie ked jazdis na klzkych povrchoch.
6) ?Na zaver dodávam, že to nie je z mojej hlavy.? To je skoda. Tie z hlavy zvyknu byt lepsie a zrozumitelnejsie .
7)osobne by som v clanku o brzdeni cakala rady a nie matematicke vzorce a teorie spickovych fyzikov. Napriklad ako: ked chce niekto nudzove zabrzdit spojka sa ma stlacit az v poslednom stadiu aby nezhasol motor. Ak stlacis spojku hned ako ides na brzdy, brzdna draha je dlhsia a brzdenie menej ucinne.
eXeBaT nechces napisat dalsi clanok?
eXeBaT
15. januára 2006 at 23:24
yagiza
Pre teba všetko 😁
yagiza
15. januára 2006 at 23:27
eXeBaT ja brzdit viem… teda aspon som si to do dnesneho dna myslela… 😕
Jozefko
15. januára 2006 at 23:30
yagiza eXeBaT Vysiel kontroverzny clanok … nuz co hura do mna … 😟 Ale slubujem ze v marci sa vratim k tejto teme a dufam ze sa pripoji aj Raptor 😉 ako spolujazdec … plus nejaky nezavisly a nezaujaty ludia … niet lepsieho riesenia ako to vyskusat …
yagiza
15. januára 2006 at 23:32
Jozefko ja len dufam ze nepojdes oproti mne v mojom jazdnom pruhu plne nalozeny aj s raptorom a budes sa riadit teorie ze brzdna draha ostava rovnaka 😉
Jozefko
15. januára 2006 at 23:34
yagiza prosim … kritizovat je lachke … ale skus teda spravit pokracovanie clanku z nazvom brzdenie v praxi … to co som ja spachal je teoria … 😉
yagiza
15. januára 2006 at 23:36
Jozefko pisem dost, a nebudem pisat viacej ako za co som platena. a na blbe vyzvy typu : napis ak vies lepsie, je tu predsa eXeBaT🙂
ale dam si to do poradovnika 😉
Jozefko
15. januára 2006 at 23:37
yagiza aha ale aj tak vdak za kritiku 😁
eXeBaT
15. januára 2006 at 23:39
yagiza
Neber meno božie nadarmo, lebo ti siahnem na odmeny 😁
yagiza
15. januára 2006 at 23:41
Jozefko bola tam aj pochvala…niekde v siestom bode… 🙄
eXeBaT odmeny? to je co?
tlmic
16. januára 2006 at 7:40
Osobne nemam rad teoriu. Neznasal som skolu a na vysoku som sa vykaslal hned v zaciatkoch lebo som mal dojem ze to nemalo s praxou nic spolocne.
Ale ako robim z brzdami ja? V prvom rade ked kupim motorku, tak zadnu brzdu nastavim tak aby nedochadzalo k blokovaniu zadneho kolesa ani pri razantnom bzdeni. Snazim sa ju nastavit na akusi tu pomyselnu hranicu ked- este kusok a uz by sa brzdy „zakusli“. Predok vyskusam potom na rovnej ceste aby som trochu ziskal cit na kontretnu motorku. V zaciatkoch som pouzival zasadne prednu brzdu. Az pri jazdach na okruhu som zacal aj zadnu aby som mohol tabulu 200m v pohode vynechavat. A na beznej ceste pouzivam len predok ale pri razantonom brzdeni idem jak prednu tak zadnu. Ale sam som prekvapeny kolko motorkarov pouziva len zadnu!!!
Toť vsio.
vidicon
16. januára 2006 at 8:15
Yagiza, mam pocit, ze tvoje body su provokacia, ale mozno je to len moj osobny dojem a nechce sa mi tu vypisovat komentare ku vsetkym tvojim bodom. Spomeniem len to, ze v bode 7 s tebou nesuhlasim, pri prudkom brzdeni je optimalne vymacknut spojku okamzite, pretoze neskor uz nemusis mysliet na to, kedy ju musis vymacknut. A to, co nebude brzdit motor, bude brzdit zadna brzda, ak s nou budes brzdit tesne pred hranicou smyku, dosiahnes rovnaky ucinok ako keby si brzdila sucasne aj motorom. 😉
Ale Yagiza ma pravdu v tom, ze clanku by stacilo dat nazov Brzdna draha, to by ho najviac vystihovalo.
Jozefko, mohol si v clanku spomenut, ze nad 100 km/h uz hra velku ulohu aj odpor vzduchu a realna brzdna draha napr. pri 200 km/h je preto ovela kratsia ako uvadzas (uvadzas 276 m, ja typujem na 180 m) 😉
cygno
16. januára 2006 at 11:31
Yagiza a ostatni, neviem ci to citate dost pozorne. Jozefko pise, ze brzdna draha pri plne nalozenej motorke ostava rovnaka ako pri polovicnej zatazi ale v pripade, ze posobis vacsou silou na brzdu. No a z vasich osobnych skusenosti, viete sa zarucit, ze na brzdu posobis vacsou silou ako pri polovicne zatazenej motorke? A merali ste niekedy tuto silu, to znamena mozete to porovnavat? Takze podla mna v teoretickej rovine je mozne, ze brzdna draha ostane rovnaka pri pouziti umerne vacsej sily posobiacej na brzdu. V praxi si myslim, ze pri plne zatazenej motorke neposobis umerne vacsou silou na brzdu, to znamena, tvoja brzdna draha je dlhsia.
zajo78
16. januára 2006 at 11:34
vidicom – hej, stlacit spojku pri brzdeni (koko.ina) a este treba dat do neutralu keby si nahodov zabudol ked zastavis ze tam mas zaradenu rychlost 😁 a ked stihnes mozes dat aj bocak 😁
Jozefko
16. januára 2006 at 11:48
vidicon
K nazvu tne clanok nebol dokonceny a pokracuje o samotnom deji pri brzdeni, ale ked som zalozil diskusiu sa strhla moc osobna vymena nazorov a tak som dopracoval len cast o brzdnej drahe … a popravde po tom vsetkom co som sa o sebe dozvedel … nemam moc ani chut ani naladu ho dokonct 😕
V tom s tebov bez vyhrad suhlasim ze odpor vzduchu hra velku ulohu. Pri 200 sa ti zda brzdna draha kratsia av skutocnosti je kratsia o vzdialenost kym zareagujes a brzdy zanu naozaj brzdit cca 1 sekunda a pri tej rychlosti urazis asi 65 metrov a az potom zacina samotne brzdenie …
Ale urcite sa k tejto teme vratim po skonceni praxtickych pokusov …
kuriatko
16. januára 2006 at 12:51
papulky, nepatri sa mi vyjadrovat k veci, o ktorej nemam ani paru a tak si len skromne dovolim k ludskemu faktoru..
vidim tu Jozefka ako slubneho zacinajuceho autora a prispievatela na exebat.. ved nie kazdy sem chodi len chatovat ako ja.. clovek sa snazi, studuje materialy, aby napisal clanok, ktory ma aj inu ako zabavnu hodnotu.. ze je to teoria? no a? aj o sexe existuje tolko teorii.. a aj tak mame kazdy tu svoju prax..
😁 co ak je to tak aj s brzdenim? co motorkar, to iny zvyk, ine skusenosti.. a urcite nielen ja uvitam, ked sa o vase skusenosti (teraz myslim na motorky) podelite.. a sme pri koreni veci, lebo vy sa podelite.. a potom clanok zmysel ma..
a este by som chcela povedat, ze si vazim kazdeho jedneho cloveka, co pre tento web nieco robi a snazi sa zveladovat ho a nie nicit..
a Jozefko, ty ked najblizsie nebudes mat co v noci robit, tak sadni s perom v ruke 😁 nad papier samozrejme, alebo poloz ruky na klavesnicu a pis.. nikto uceny z neba nespadol a preskoc toto male znechutenie, ja verim, ze nabuduce to zas budu same potesive reakcie..
Jozefko
16. januára 2006 at 13:17
kuriatko DAKUJEM 😉 🙄 🙂
milan3232
16. januára 2006 at 13:38
cygno pri vsetkych vypoctoch brzdnych drah sa rata s vyuzitim max. brzdnej sily na hranici smyku. Tuto hranicu jednoducho neposunies = ak budes posobit vascou silou ako pri polovicne zatazenej motorke – spadnes. Jednoducho prekonas hranicu prilnavosti a pneu sa zacne smykat.
Najucinnejsie brzdenie je : stlacena spojka a brzdit oboma brzdami naraz na hranici smyku. To vsak dokazu iba natrenovani profici za idealnych podmienok = okruh. A aj to nie vzdy… Preco vymacknuta spojka – preto ze v motore dochadza stale k vybuchom a tie po iskre davaju po vybuchu energiu na piest, ten cez retaz na koleso. To znamena, ze brzdy brzdia a motor mierne pohana.😁
Ja som sa ucil brzdit na suchej a rovnej ceste z rychlosti okolo 80-100 km/h. Obe brzdy uviest do smyku- najprv prednu, potom zadnu, potom obe spolu. Je to sranda – treba samozrejme povolit a zase stlacit, ale jemne davkovat! Hrozi pad!
Jozefko
16. januára 2006 at 14:04
milan3232 pri vsetkych vypoctoch brzdnych drah sa rata s vyuzitim max. brzdnej sily na hranici smyku. …. toto mi je jasne< Tuto hranicu jednoducho neposunies = ak budes posobit vascou silou ako pri polovicne zatazenej motorke - spadnes. Jednoducho prekonas hranicu prilnavosti a pneu sa zacne smykat. >
> tomuto rozumiem tak ze myslis > … rovnako silno je nutne brzdit stale, myslim to tak ze stale vyvyjas rovnaky tlak cez brzdovu packu na brzdove celuste. rozumiem tomu dobre ?
Lebo ak je to tak v tom pripade plati ze ze ked si sam brzdis a ked si zo sppolujazdcom sa o to len pokusas … pretoze pri vecsom zatazeni je nutne vyvynut vecsi tlak v brzdovom systeme na dosiahnutie rovnakeho brzdneho efektu. Pri vecsom zatazeni sa zvysuje aj dynamicke zatazenie kol co ma za nasledok ze tlak oleja pri brzdeni vyvynuty pri solo jazde je rozdielny ako tlak oleja pri vecsom zatazeny … takze jednoduchsie : Kym v solo jazde staci mensi tlak na dosiahnutie maximalneho brzdneho efektu pri zatazeny ten tlak musi byt vecsi … a tu samozrejm plati to co si pisal dalej prekonas hranicu prilnavosti a pneu sa zacne smykat s cim plne suhlasimmm !! a dodam ze na dosiahnutie maximalneho brzdneho efektu by mal nastat rozdiel v rychlosti medzi cestou a pneu .. cca 10 az 12 % ale dodam ze to nezvladaju iny profesionaly nez ja … 😁 😁 😁
cygno
16. januára 2006 at 14:39
milan3232, myslel som to tak ako napisal Jozefko v poslednom prispevku. Alebo napisem zhrnutie este raz. Mal som na mysli reakcie ludi, ktori povedali, ze po zmene zataze motorky sa predlzi brzdna draha motorky. Podla toho co som precital tomu tak je ale v pripade, ze nevyvinies umerne vacsi tlak v brzdovom systeme. V Jozefkovom clanku je (aspon pokial si dobre pamatam) spomenute, ze brzdna draha motorky s roznou zatazou moze byt rovnaka ak sa umerne meni tlak v brzdovom systeme. Vsetko som bral samozrejme pred hranicou smyku. To znamena, a podla mna to tak teoreticky aj je, ze ti ktori napisali, ze zatazena motorka ma dlhsiu brzdnu drahu na zaklade vlastnych skusenosti, len nevyvynuli dostatocny tlak v brzdovom systeme umerne k zatazeniu motorky. Alebo sa mylim? 🙄
yagiza
16. januára 2006 at 17:30
vidicon v bode 7co som napisala je moja osobna skusenost a presne tak sa to tu vyucuje v autoskolach v anglicku a ked si to clovek skusi je to naozaj pravda. ako sa nudzove zastavenie uci na slovenskych autoskolach neviem lebo tam ma to nikto nikdy neucil. vlastne na cestu som ani nesla a mala som asi iba pol hodiny kurzu namiesto 30 hodin. akolko ludi ked musi rychlo zabrzdit len doslova skoci na brzdy a bud zamknu koleso alebo dostanu smyk?
ale k tomu ze je optimalne vymacknut ju ihned, lebo nemusis mysliet na to kedy ju mas vymacknut… myslis zakazdym ked radis na to ze mas vymacknut spojku? ja nie u mna je to automatika, a nudzove mam tiez nacvicene a stale si ho cvicim😉
ci si ty myslis ze nieco je alebo nie je provokacia je mi uplne jedno. moja reakcia bola nasmerovana Jozefkovi a je to moj nazor za ktorym si vzdy stojim.
yagiza
16. januára 2006 at 17:33
cygno viem sa zarucit, ked musis zastavit nudzovo posobis na bzdy co najviac aby si nedostal smyk a nezamkol (zablokoval) predne kolesom. amam stym skusenosti aj ked idem na moto sama, alebo aj s „nakladom“. nezvyknem kecat do veci o ktorych nic neviem, teda ak mam v tom prakticke skusenosti, ja som si tiez za tie roky poprecitovala hocico o jazde
milan3232
16. januára 2006 at 19:20
Jozefko cygno – dobre, zatiahnes viacej za brzdu az na max. brzdny ucinok. Co teraz???
a) 1 jazdec : max. brzdny ucinok + nizsia hmotnost = kratsia brzdna draha ako v b),
b) 2 jazdci + batozina : max. brzdny ucinok + vacsia hmotnost = dlhsia brzdna draha ako v a).
… ostatne necham na technickom chapani kazdeho z nas.
Len pre zaujimavost : skuste si to na aute-rovinka a brzdny bod. Rychlost pri brzdeni napr. 80 km/h
a) chodte sami, zacnite v brzdnom bode z 80 km/h brzdit na 0 – oznacte
b) nacpi do toho isteho auta 3 svojich kamosov a pokus zopakuj – za rovnakych podmienok a mysli na to, aby si poriadne dupol na brzdu.
Stavim sa o cokolvek, ze nech sa snazite akokolvek, budete mat vzdy dlhsiu brzdnu drahu v pripade b).
Z vasej vyssie uvedenej teorie by plynulo, ze vsetky dopr. prostriedky maju rovnaku brzdnu drahu – iba musia poriadne zatlacit na pedal = motorka – autobus – nalozeny kamion – Trabant – Mercedes – Hummer…
Jozefko
16. januára 2006 at 19:29
milan3232 Auto ma pneu ktore nezmeni pod vplivom vahy sticnu plochu kdes to u moto sa s tymto rozdielom musi pocitat … nieje jedno ci brzdis 6 cm/2 alebo 8 cm/2 v tom je dos zasadny rozdiel … ale nechalme tuto polemiku na prakticke pokusy nekedy na marec budem rad ked sa zucastnis a myslim si ze to moze este celkom zaujmavo dopadnut … 😉 🙂 🙂 🙂
zeleno
16. januára 2006 at 22:30
Som motoristom už dlhé roky a zastávam názor, že teoria a prax sa dopľňajú. Nedá sa len vedieť teóriu a neoveriť si to v praxi.
Tak isto sa ťažko dá robiť niečo, keď nevieme, ako to funguje.
Takže len pár postrehov k téme:
– 95 % bežných vodičov v krízovej situácii zaflekuje a koeficient trenia je neznámy /prach, blato, špina, lístie pod pneu/
– viac by som sa bál zvýšenej hybnosti vozidla, ako sa spoliehal na lepšiu prilnavosť
– ak vytlačím pri brzdení spojku hneď, neviem regulovať tlak na zadnú brzdu a neviem kedy je koleso v šmyku /zvuk motora=kontrolka/
– brzdnú dráhu najviac ovplyvnií reakčná doba /0,2 až 2-3 sek/, teda skúsenosti z minulých jázd
– radšej predvídať, ako naposlednú chvíľu brzdiť / teda vedieť využiť teoretické znalosti v praxi /
ps: ak mi niekto požičia motorku, môžem preskakovať tie kanály bez poklopov.
milan3232
17. januára 2006 at 5:57
Jozefko – kedykolvek sa s tebou rad stetnem a pojazdime 😉 Ved sme o tom vraveli uz pri predstavovani tvojho skutra.
zeleno – ak takeho najdes, ozvi sa mi 😁
To urcite myslis vazne, ze smyk registrujes podla motora? Smyk sa prejavuje ustrelenim smykaneho kolesa. S tvojim prvym bodom 95%… uplne suhlasim. Este je jedna mala skupina, ktora si zakryva oci ;o)
Tato debata v podstate nema vysledok. Brzdna draha je vzdy ina, vzdy su ine okolnosti na ktore sa dopasuje. treba poriadne predvidat a dozit sa dlheho veku.
Ti nemci su blazni – mali pri teste niekolko motoriek a prejazd cez kanal robil vzdy kaskader. Bolo na nich jasne vidno, ze chcu rozbit motorku. Nepodarilo sa.
zeleno
17. januára 2006 at 17:22
milan3232: s tým šmykom je to pravda. Na ceste pri bežnej jazde sa to až tak nevyužíva, ale v teréne pri jazde z prudkého kopca
nesmieš zablokovať zadné koleso, lebo sa ihneď zanesie drapák, ideš ako na ľade. Preto jazdec počúva motor a podľa jeho otáčok tlačí
na brzdu. Ak motor zhasne, koleso je v šmyku.
Myslím, že podvedome to robia všetci pri brzdení a podraďovaní rýchlostí. Málokto jazdí tak, že napr. v 100-ke vytlačí spojku, brzdí na
20-ku, potom zaradí 1-ku, a odbočí.
Ešte by ma zaujímalo, koľko mal Kuzmič pri nehode čas na rozhodovanie a reakciu, tabuľkovú hodnotu.
A akú brzdnú dráhu by potreboval pri reakčnej dobe 0.3 sekundy za predpokladu, že brzdy a gumy sú v poriadku.
Vieš to vypočítať?
milan3232
17. januára 2006 at 18:54
zeleno nepoznam podrobnosti Kuzmicovej nehody. Tabulkove hodnoty na reakciu a nabeh brzd pri 30 rocnom skusenom vodicovi su 1sek. Rata sa to od okamihu uvidenia prekazky az po plny nabeh brzd.
Sudni znalci pre dopravne nehody pouzivaju system spatneho odvijania. Poznaju konecne polohy, brzdne stopy, ulomky… a od tychto udajov rataju spat vsetko to, co sa stalo pred a pocas nehody. Ratal som takto viacere nehody, ale program, ktory je najpresnejsi doma nemam.
Este nieco – toto rozoberame kriticke situacie, kde vsetci myslia iba na jedno – zastavit/ vyhnut sa + pomodlit sa. Nikto neradi. Pri normalnej premavke, predpokladam, ze vsetci vyuzivaju brzdu motorom a podradovanie spojene s brzdenim, ako si to popisal aj ty.
Skuste si pozriet stranku http://www.usi.sk
duggo
17. januára 2006 at 20:21
jo jo teoria jo jo precital som si knihu ako sa hra gol a pri prvom zapase som vyhral majstrovstva sveta 😎 😁 😁
podla mna je to blbost to s tou sticnou plochou , mozno v vzorcoch ti to bude vychadzat ,ale na ceste nie . Kto tu pri 200km/hodinu ide tovnako na brzdy ako pri 50km/hod ?? 😕 , kto tu brzdi prednym kolesom na hranici smyku ? brzdite tak „hned“ aj ked mate nalozene 260km/hod ? alebo len ked brzdite zopar sekund a pomalicky stlacate a stlacate a niekde pri 50km/hod mozno budete brzdit na maximum , vidite dopredu , vidite cisty asfalt a uz to mate ako tak pod konrolov ? Kto tu sedel v zadu na supersporte a jazdec skusal brzdit ??? 😀 😀 ja a skuste si to aj vy !!! jazdil so mnou ako s deckom a nevedel som sa pri brzdeni udrzat !! bolo to na 900rr , keby isiel naplno na prednu brzdu preletim cez neho ako papier . Zadavali ste aj taketo malickosti do tych vzorcov ?
To uz nehovorim ,ze supersporti maju presne vypocitane rozlozenie na jednotlive kolesa co sa so spolujazcom uplne narusi / co sa prejavi aj na koeficiente brzdnej drahy …. 😁 😁 keby som vedel co to je ? 😀
ja som naplno musel brzdit 2 krat a vzdy som to polozil ! asi som mal zobrat spolujazca a mozno by som to ubrzdil l 😁
vidicon
18. januára 2006 at 8:33
yagiza a v knihe „Dokonala jizda na motocykly“ pisu ze mas spojku vymacknut… je to ako v slovenskom parlamente… Ale kedze ide len o hrusky alebo jablka, je mi to jedno, obe maju vitaminy a to je nakoniec to dolezite… ja to robim tak ako ty (t.j. nevymackujem spojku) a to zo zvyku, lebo som si to tak trenoval sam z vlastnej hlavy. A pred 3-4 mesiacmi som takto udusil pri prudkom brzdeni motor (dupol som na zadnu tak, ze som na moment zablokoval zadne koleso) a potom som ho nevedel nastartovat a museel som restartovat system (vypnut klucik a opat zapnut)
milan3232
19. januára 2006 at 10:11
duggo – je to sidce iba teoria, ale ta zacne kazdeho zaujimat, ked – nedajboze – bude mat nehodu a privola sudneho znalca. Na zaklade jeho hodnot a vypoctov z teorie postupuje poistovna a nasledne pripadny sud.
…a zrazu sa z jasnej neviny moze lahko stat spoluvina… potom si kazdy zakrici JOJOOOOOO
Aby vsetci v buducnosti vedeli, s cim mozu ratat… ako postupovat.
milan3232
19. januára 2006 at 10:13
… a potom budu na motorkarskych serveroch diskusie o tom, ako ma vsetci ojeb… a ja som straaasne poskodeny.
SETHE
24. marca 2007 at 3:35
zajo78 ..tak ja len k tomuto iba tolko, ze zajo.. ma uplne pravdu… vystizne, pravdive, vtipne… a neviem co z toho taky humbuk.. brzdime jak odporom vzd. – teda narovnanim sa z kuklovej polohy spod plexi štítu – pri supersportoch, tak aj motorom, prednou ci zadnou brzdou…a v najhorsom nohami… a ked vidim ze to urcite neubrzdim aspon viem padat a mam chranice, uz vuubec nejsom magor v lete na moto v triku a bez helmy..ani keby som mal ist 30kou a len do vedlajsieho mesta… 😁 😉
raptor
24. marca 2007 at 9:40
Uz ta uplne vidim ako brzdis fireblade nohami
eXeBaT
24. marca 2007 at 9:58
Fireblade sa dá ubrzdiť veľmi účinne o strom. Mám odskúšané. Fyziku a matematiku mám v tomto v malíčku (resp. v celej nohe) 🙂
Heavy
24. marca 2007 at 19:16
KUA – samé prepočty a čísla…ja sem-tam brzdím aj očami… 😀
milan3232
24. marca 2007 at 21:13
Najucinnejsie su usi, oci, paty vzopriet o zem, rucna a nozna brzda na doraz… 🙂
Ale zo skusenosti sa mi najlepsie jazdi, ked zapnem automaticke radenie aj automaticke brzdy. To uz drzim iba plny plyn a zatacam doprava/ dolava. 😉
BKSL
29. januára 2015 at 20:03
Podla mna je na SS s taziskom navalenym vpredu najlepsie brzdit iba prednou a motorom s tym ze ak je clovek schopny tak pred koncom brzdenia (pod nejakych 25km/h) este vymackne spojku pre odpojenie „volnobeznej“ sily motora prenasanej na zadne koleso.
Velkost rizika zablokovania zadneho kolesa cez brzdenie zadnou a nasledna fatalna strata trakcie zadneho kolesa sa mi zda neporovnatelne vysoka s moznym ziskanim kratsej brzdnej drahy co ale ani nemusi byt.
Je jasne ze pri 260 km/h „fuka“ uz trocha inak a vysunutie jazdca nahor nad stit ma poznatelny ucinok. Zaroven aj odlepenie kolien od nadrze smerom do stran by urcite nieco pomohlo ale pri brzdeni je to nerealne kedze treba cez zovrete stehna o nadrz udrzat telo na motorke :).
Na druhej strane zvysenie taziska „brzdenej sustavy“ prostrednictvom narovnania sa jazdca je neziaduce nakolko sa znizi maximalna brzdna sila ktoru je mozne dosiahnut na prednom kolese bez toho aby motorka urobila kotrmelec. Samozrejme to plati hlavne pre SS.
Ide o rozdiel krutakov v ose predneho kolesa.
Samozrejme si ale netrufam odhadnut co je naozaj lepsie i ked sa priklanam radsej k tomu zostat zalahnuty lebo sa clovek moze rukami viac opriet do riadidiel pri brzdeni a horizontalne „nevisi“ tolko na stehnach o nadrz.
A co sa tyka zavislosti hmotnosti nakladu a brzdnej drahy tak v idealnom stave t.j. rovnakej adhezii gum, ich neobmedzenej zatazi, neobmedzenej brzdnej sile brzdovej sustavy atd. tak brzdna draha by bola naozaj rovnaka. O co vacsou silou by bolo treba naklad brzdit v horizontalnom smere o to viac by gumy vyvijali vacsiu brzdnu silu voci ceste.
Ale v reale kde gumy a aj brzdy zacinaju mat nelinearne charakteristiky smerom k vacsej zatazi lahko dosiahneme stav ked vacsia zataz znamena urcite vacsiu brzdnu drahu.
papi
30. januára 2015 at 8:40
😈 BKSL, vydrž, hneď príde Mlhoš … 😁
Mlhos
13. februára 2015 at 12:10
Dodrziavat vzdialenost ,predpisanu max rychlost, venovat sa vedeniu vozidla a nie vetrat dutinu kde by mal normalne byt ulozeny mozog a ktory si vetsina motorkarov zabuda doma, nerobit na ceste pokusy ktore stuntraideri robia v uzavretom priestore atd… atd… a zistite ze brzdy vlastne ani skoro nepuzivate normalne sa brzdi motorom a brzdami sa iba pribrzduje
bacaono
13. februára 2015 at 18:07
Aj ked mu to dlho trvalo…..tak ako vzdy….nesklamal. 😁
crazyman
23. februára 2015 at 20:59
Bez zadnej ani na krok, inak je to ako v lunaparku.
Pri kvalitnom brzdení musia mať chuť ťa vlastné vnútornosti predbehnúť. 😁