Connect with us

Spravodajstvo

Ján Zaťko v saharských dunách Merzuogy (19. -24. 10. 2014)

Publikovaný

on

Ján Zaťko, dvojnásobný účastník Rally Dakar v Južnej Amerike si začiatkom budúceho roka chce napraviť chuť z nedosiahnutia cieľa na pôvodnom Dakare – AFRICA ECO RACE- čo je vlastne pôvodný Paríž-Dakar so štartom vo francúzskom Saint Cyprien (28. 12. 2014) a trasou cez Maroko, Mauretániu, Senegal a s cieľom pri Ružovom jazere v Dakare (11. 1. 2015). Práve to bol hlavný dôvod, prečo sa v októbri vybral na Saharu do Merzuogy. Obsadil 18. miesto (Rally Pro kategória) a môže sa tešiť z ďalšej úspešne dokončenej púštnej rally. Začítali sme sa do jeho denníka z Merzuoga Rally a tie najzaujímavejšie výňatky si môžete prečítať nižšie.

 

13. 10. 2014 (pondelok, 7 dní do štartu)

Dopravu na rally zabezpečoval Maťo Benko s Peťom Rečičárom. Išli sme s jedným karavanom a jednou 5-miestnou dodávkou Iveco. Z Pov. Bystrice sme vyrazili v sobotu okolo 14:00. Po viac-menej príjemnej dlhej ceste cez Rakúsko, Nemecko, Taliansko,Francúzsko a Španielsko sme v pondelok večer nalodili naše Iveco v Gibraltári na trajekt do Maroka Stihli sme až posledný pondelňajší trajekt, odchádzajúci o deviatej večer. Po asi dvojhodinovej plavbe sme vyšli z trajektu aťahali sme celú noc až do Erfoudu. Prišli sme v utorok doobeda. Okolo desiatej v stredu sme sa vybrali smer Merzouga – kde sú najväčšie duny v okolí. Išli sme krížom cez pláne a maličké duny a rozhodli sme si dať ešte pred rally malý tréning. ľudia sú tu príjemní, žiadni dobiedzači.

 

17. 10. 2014 (piatok,3 dni do štartu)

Dnes sme boli doobeda opäť trénovať v dunách a poobede sme robili motorky na zajtrajšiu prebierku administratívnu aj technickú už aj s namontovanými a funkčnými prístrojmi. V sobotu bude na programe ešte skúšobný okruh, kde sa dajú tieto prístroje odskúšať. Naša kategória PROFI ide s tými istými prístrojmi ako Dakar (GPS, IRITRACK), akurát bugyny nemajú Sentinel, takže pri predchádzaní motorky nedávajú motorkárovi signál, čo nie je veľmi príjemné. Nižšie kategórie majú iba TRACKER na sledovanie polohy jazdca. V nedeľu bude niekoľkominútový prológ, ktorý rozhodne o postavení na štarte prvej ostrej etapy.

 

19. 10. 2014 (nedeľa – prológ)

Nastúpil som do prológu ako dvanásty. Večer som si pokreslil roadbook, nabalil náradie, bezpečnostné vybavenie a ráno na ostrý štart.

 

20. 10. 2014 (pondelok – ŠTART)

Zakiksoval som hneď ráno na spojovačke, vydal som sa zlým smerom, minul som tankovačku. Na 40-tom kilometri na kontrolnom bode bolo tankovanie do bugýn, tak som sa nádejal, že mi tam dajú benzín. No organizátor volal na riaditeľstvo a ten mu oznámili, že do motorky nemôže naliať. S malou dušičkou a asi so 6-timi litrami benzínu v nádrži som išiel ďalších 60 km, ktoré ma delili od tankovačky. Našťastie tam boli iba krátke dunové polia a nazáver dlhá makadamová cesta. Tak som išiel na 5-ke okolo 80 km/h a do tankovačky som dorazil asi s pol litrom benzínu. Chytil som bez problémov všetky WP a s výsledkom som na tú biedu vcelku spokojný.

 

21. 10. 2014 – 2. etapa

 Druhý deň bol štart od siedmej. Zrejme sa začínalo vyučovanie v školách, lebo také množstvo mládeže v uliciach som nevidel a tu v Afrike som to ani nečakal. Krátka spojovačka končila medzi zvláštnymi navŕšenými asi dvoj-trojmetrovými kopčekmi. Nevedel som čo to vlastne je, vyzeralo to ako také obrovské krtince. Tak som na jeden vyliezol a v strede bola hlboká diera. Dobre že som sa do nej nezviezol. Zrejme studne, lebo Sahara je vraj najväčšia zásobáreň spodnej vody na svete. A veru som si všimol, že na niektorých studniach boli také primitívne drevené vrátky. V poslednej tetine rýchlostky, v jednej dune, čo končila zjazdom na vodorovný makadam som sa v zjazde zapichol predným kolesom do piesku, preletel cez riadidlá a skončil priamo na tom makadame s rukou pod rebrami. A v tých rebrách dobre puklo. Najskôr chytiť dych. Bolelo. Zdvihnúť motorku sa som nevedel a tak som čakal na Maťa Benku. Ten nikde. Napriek tomu, že spadnutá motorka vysiela cez Iritrack, ktorý dáva signál do okruhu 500 metrov, že tam ktosi spadol alebo, že je nehybný v trati. Po pár minútach, keď nikto nechodil, som dáko motorku zdvihol a pomaly šiel ďalej. No rebrá strašne boleli. Takto som to dotiahol nakoniec do cieľa rýchlostky. Nasledovala asi 25 kilometrová spojovačka k hotelu priamo pod dunami pri Merzouge.

 

22. 10. 2014 -3. etapa

Do tretej etapy bol hromadný štart po dvadsiatich v rade. Na včerajší pád som takmer zabudol, až do chvíle, keď som musel párkrát dvíhať motorku, sťahovať ju z dún, ktoré som na prvýkrát nevyšiel a zahrabal sa. No bola to pekná trať s množstvom kamenistých trialových pasáží, navigačne náročná, ako vlastne každá od začiatku. No už som v cieli a v poriadku, motorka urobená. Je 19:30,idem na večeru, zakresliť roadbook a spať.

 

23. 10. 2014 – 4. etapa

Som v cieli. Tak toto bolo skoro nad moje sily. Začalo to celkom dobre. Po spojovačke k dunám v Merzouge bol štart rýchlostky. Prvých 80 km sa mi celkom darilo. Pekná členitá trať s dunami, rýchlymi vypaľovákmi, kaňonmi,aj trialovými a endurovými pasážami. Na 82-tom kilometri bol waypoint na vysokom kopci, na ktorý bolo treba vyjsť takým pieskovým výjazdom.Bol tam aj maršal. Vyšiel som hore, mrknem na maršala a on mi kývol, ktorým smerom. Vybral som sa teda po kameňoch dole, kde boli už aj stopy. Prejdem cez 85-ty aj cez 87-kilometer, no waypoint nikde. Vrátil som sa pod kopec a skúsil iný smer, kde som videl ísť aj iných jazdcov. Opäť prejdem 4-5 kilometrov a nič. Zase na vrch kopca, zrovnať uhol a skúsiť zase iný smer. Nič. Nakoniec sme sa stretli pod kopcom viacerí jazdci. Vyjdem s ostatnými zase na ten kopec za maršalom. Ten zavolal mobilom na centrálu, odkiaľ mu zrejme dali súradnice toho waypointu na 85-tom kilometri. Na moje prekvapenie nás tam ťahal úplne odlišným smerom ako bolo uvedené v roadbooku. Išiel som už zaselen naspotrebu, lebo som nabehal naozaj veľa kilometrov navyše a spomenul som si, že pri blúdení postála na chýbajúci benzín aj Laia Sanz. V tankovačke som teda natankoval extrémne veľa, keby sa niečo podobné opakovalo. No ani toto nebolo ideálne, pretože sa išlo vo vysokých dunách a bolo mi treba sem tam dvíhať motorku. Aj keď to bola relatívne krátka rýchlostka – asi 190 km, no dala zabrať. Na 150-tom kilometri sa vychádzalo z dún na obrovskú feš-fešovú plochu a z nej zase naspäť do dún. No bol som tak vyšťavený, že keď som v diaľke videl hotel zamieril som plným plynom k nemu, že na chladenú Coca-Colu, lebo tú horúcu brečku z camelbagu som už nemusel.

 

24. 10. 2014 – 5. etapa

Koniec Rally. Všetci sme v cieli. Dnes bol hromadný štart v Merzouge spôsobom Le Mans, keď motorky boli na stojanoch na štartovnej čiare a my sme k nim bežali zozadu asi 10 metrov. Išli sa dve kolá cca 30 km a skoro všetko v dunách. Nikde som sa nezahrabal, nikde nespadol, pred cieľom som ešte dobehol Tona a do cieľa som prišiel asi 3 metre za ním. Maťo chvíľku za nami. V cieli rýchlostky bolo kopu radosti z dokončenej Rally. Nasledovalo fotenie pred reklamnou plachtou a odchod poslednou spojovačkou do cieľa Erfoude. Pred fotením som si pozhľadával všetky porozhadzované veci. Až na jednu rukavicu som všetko našiel. Behám pomedzi motorky a štvorkolky a rukavice nikde. No to ma už Maťo ťahal na fotenie, že aby som kašlal na rukavice. Tak som ho poslúchol, kľakli sme si a že mám zavrieť oči a ruky hore. Až keď som potom otvoril oči som zistil, že tú stratenú rukavicu som ani nedal z ruky a bola pekne navlečená na ľavej ruke. Ďakujem Maťko, že si ma ju tak dlho nechal hľadať a vedel si kde je!

Foto

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Určite to splnilo svoj účel, hlavne sme si zvykli na náročnú navigáciu, keď prakticky celá trať sa išla hlavne podľa azimutov. Dodáva na záver Ján Zaťko, ktorý o celom priebehu rally informoval fanúšikov na svojom blogu: www.zatkojan.sk.

 

Text: Radka Mazáková, foto: archív Ján Zaťko

Ján Zaťko v saharských dunách Merzuogy (19. -24. 10. 2014)

Advertisement

Pridaj komentár

Komentuj článok

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Advertisement

Najčítanejšie

Partneri