Connect with us

Články užívateľov

Môj prvý deň na okruhu

Publikovaný

on

01Mal som za sebou pár motorkárskych sezón a tak prišiel automaticky moment, keď to človeka ťahá skúsiť okruh. Nemám závodné ambície a už vôbec nemám na to vek. No ale čo by človek – motorkár už nevyskúšal.
Kamarát mi vysvetľuje ako to funguje. Prichádzam do Brna po vlastnej ose – na motorke. Všetci tam vraj chodia jazdiť len tak, z ?pasie?. Pred padock-om to vyzerá ako na Veľkej cene, motorky ponakladané na prívesných vozíkoch, ?oblečené? do laminátov a obuté do slick-ov. Kua, ja som si asi pomýlil termín, veď tu sú závody a nie voľné jazdy. Otrhané kombošky, flegmatické až frajerské ksichty sa tu miešajú s vyplašencami ako ja.

Vrátnik dvíha rampu a púšťa všetkých šialencov do areálu. Tlačenica ako za totality na mandarinky. Odparkovávam motorku a s kamarátom si idem kúpiť jazdu. Sú štyri, každá trvá pol hodiny. Beriem si druhú a štvrtú. Podpisujem nejaké zásady, kde vypisujem meno, adresu… Narýchlo si čítam, na vlastní nebezpečí, účastník zodpovídá za škody jím spúsobené se nevztahuje zákonné ani havarijní pojištění, jezdit ve směru hodinových ručiček a rychlostí <max 90km/h >. To ma ukľudňuje. Prichádzam na parkovisko, hobby – jazdci majú nahodené nahrieváky, podhustené pneumatiky, pritvrdzujú podvozky a do nádrže lejú len toľko aby im to vydržalo na jazdu. Sráči, ja mám plnú, gumy 2, 4 – 2, 9 a podvozok séria.

Ide prvá jazda. Nastáva čudný chaos, ako keď čúrate do mraveniska. Doprovod, to akože tí ktorí nejazdia, sa tlačia k múriku na ?pit line? ako židia pri múre nárekov. Všetci držia v rukách mobilné telefóny nastavené na funkciu ?čas okruhu?. Doprovod hobby – jazdcov má stopky, prípadne stacionárnu časť transpordéru čo je zariadenie špeciálne pre meranie času na okruhu.

Pozriem si len odkiaľ sa vchádza na dráhu a prvé dve koliečka. Idem k motorke aby som sa nachystal na svoju prvú jazdu na okruhu. Ku koncu prvej jazdy priváža ?svinčák? prvých adeptom z ?kačírku?. Kriste ? pane , ja sa dám nahovoriť na hocijakú ptákovinu. Nemám čas rozmýšľať a idem na to.
Motorky sa radia na príjazdovej komunikácii. Je to pekná zmeska, Varadero aj R1, všetky možné R-kové aj GSX-kové prevedenia, chopper, bzučiace 125-ky, GS 500, nespočítateľne Fazerov, Cebro (tak mu vravia bratia česi ) ako mám ja je tu tiež zastúpené viacerými kúskami. Vedľa mňa VFR800 a na ňom tlemiaca sa ľadvinka asi dosiahla orgazmus. Za mnou buble a trasie sa starý BMW – ?boxer? pripomínajúci reklamu na vibrátor. Oholené superšporty všemožných značiek a typov. Niektoré motorky sú posledný krát v pôvodnom stave. Predo mnou Thunderbike a na ňom chalan ktorý pripomína ratlíka zasiahnutého vtáčou chrípkou – chudý a celý sa trasie. Vpredu vidím ďalšieho, ktorý si v duchu prehráva so zavretými očami v mysli zákruty, pripomína mi Steveho Wondera. Je to hrozný grupák. Nakoniec aj Rossi sa modlí pri stupačke. Trúbi siréna, usporiadatelia odoberajú lístky a vpúšťajú motorky na dráhu. Hobby-jazdci vyrážajú formou ?zaďák jak sviňa? až po prvú zákrutu. Tempo je inak kľudné, zahrievacie. Som niekde na konci a rozmýšľam za koho sa zavesím. Problém mi robí neskutočne široká vozovka, nájsť tú správnu stopu je nemožné. Viem ako nasledujú zákruty, lebo okruh som navštívil ako divák nespočetne krát. Lenže pohľad z C-éčka je úplne o inom ako keď ste tam dolu. Končí zahrievacie a pri výjazde na cieľovú rovinku už ťahajú všetci ako keby mali dostať angažmá u Gauloises alebo Camel. Na tachometri je ďááááááleko viac ako som podpísal. Horšie ale je, že sa nemám na koho zavesiť, všetci mi utiekli. Snáď tu nebudem jazdiť sám s tým chopprom? Ešte v prvej zákrute vidím predo mnou skupinku asi piatich motoriek, snažím sa preto sústrediť a mať ich aspoň na dohľad. Keď vychádzam z najvyššie položeného esíčka z ktorého je zjazd ponad most, vidím ako skupinka mizne v dvojitej pravej pred ?štadiónom?. Som strašne pomalý. Vchádzam do zákruty aj ja a ejhle, ešte sa práši a všetci sa tam váľajú po zemi ako po narodeninovej párty. Už nebudem posledný. Schádzam na štadión, nikto nepíska ani nevstáva, nemávajú zástavy s číslom 46, ale ja som v siedmom nebi. Celkom sa mi páči že vlastne jazdím sám. Vychádzam zo štadiónu a dolu kopcom smer ?Schwantzova? zákruta. Mám pocit že idem strašnú streľbu, keď v tom zvonku jednobuch prerobený na funbike s chlapom v hačkovanom svetry ma obieha priamo v zákrute. Nadávam ako B.Polívka: rozkopu ti sandál ty prde. Ťahám za ním, ale on ide ako po koľajnici. Predbieham ho až vo výjazde do kopca . V poslednom esíčku a v poslednej zákrute ho ale počujem zase vedľa seba, óóóóstuda. Ťahám za plyn a logicky mi nemôže stačiť. Míňam múr nárekov a nikto neukazuje moje poradie. Len žiariace lasičky merajú svojim silnejším polovičkám ich čas alebo možno ?ego?. Na konci rovinky sa usmievam pod prilbou ako tá ľ advinka na VFR-ke. Dobieham a predbieham 125-ku a cítim sa ako Bin Ládin ktorého nemôže dobehnúť celá Amerika. V prvom esíčku ma ale tá 125-ka predbieha!!! Kua, on do zákruty asi vôbec nebrzdí a medzi jeho kapotu a vozovku by ste prst nepichli. Čo už, tak sa držím 125-ky, s ktorou sa vždy na rovinke vymením a v zákrute ma obieha zásadne vonkajškom. Na výjazde do cieľovky sa v kačírku vyvaľuje rakušák na modrej R1. V jednej ruke výfuk v druhej časť kapoty, pamätám si ho, parkoval oproti aj s Kinder a Frau. Tri kolá a môže ísť do Viedne. Z prístupovej komunikácie vychádza prekrásna modrá XJR1300. Radí sa niekde za nás, ale už za chvíľku ju periférne vnímam ako mi dýcha na chrbát. Za štadiónom nás predbieha a cez ?švoncovku? prechádza so stupačkou a výfukom na zemi, také pekné trombóny a on ich takto ničí. Držím sa ho a nestačím sa čudovať čo s tou motorkou robí. Novinári o nej píšu ako o neohrabanom kolose s krútiacim sa rámom a otrasnými jazdnými vlastnosťami. Tu ide predo mnou každú zákrutu na koleno a prúd iskier od stupačky a výfuku.!!! Každú chvíľu mávajú žlté zástavy a v Sebimote a Motoforze vládne spokojnosť. Celý ten cirkus zastavuje červená zástava po 30-tich minutách.

Prichádzam na parkovisko a som rád že som to zažil a prežil. Niektorí dvíhajú motorky za pomoci kamarátov na zadné a vysýpajú štrk z kapotáží, ďalší smutne počítá škody na motorke a ?svinčák? vykladá ďalší náklad. Cítim sa tak bezpečne a sucho. Pokoril som magickú hranicu troch minút na kolo (za koľko to robí ten božský Vale?) a za pol hodinky si odjazdím ďalšiu rundu. Dozvedám sa, že sú nadšenci ktorí tam prídu a nenájdu odvahu sa zúčastniť. Nie je to žiadna ostuda, lebo pud sebazáchovy je veľmi silný. Tu neexistuje delenie na kubatúry ani podľa výkonnosti jazdca. Úplný začiatočník, skúsený aj ten s nahrievacími pásmy tu predvádzajú spolu vrchol svojho jazdeckého umenia.

Odvtedy si každý rok skočím aspoň pár krát na okruh. Zistil som ale, že to nie je to pravé orechové po čom túžim a čo ma na motorkárčení láka, aj keď už nie som vyplašený a ten najpomalší, ale moja predstava o bezpečnej jazde je úplne iná. Obdivujem ale všetkých ktorí sem chodia so železnou pravidelnosťou a určite tu nechávajú všetky svoje úspory. Jednoznačne by som ale začiatočníkom odporučil na začiatok agentúru so školou jazdy, aby ste sa po prvej verejnej jazde nezaprisahali, že už nikdy. Jazda má prinášať potešenie a nie stres a podľa toho, aký pocit zažijete nech sa uberá aj vaša motorkárska cesta.
P.S. Tú smutnejšiu stránku ?bezpečného? okruhového jazdenia radšej nespomínam.

tlmic

Advertisement
20 komentárov

1 komentár

  1. eXeBaT

    18. januára 2006 at 11:43

    Po prvý krát som bol na Hungaroringu a jazdil som na GSXR 750 – upravená. Žasol som, čo tam domáci vyvádzali na motardoch a zaprisahal som sa, že to raz musím vyskúšať aj ja. Nádherne ľahko robili náklony. Ale najviac pádov tam aj tak mali domáci a jeden bol dosť nešťastný, kde si chlapec zlomil aj stehennú kosť a rozflákal Kawu.

  2. vidicon

    18. januára 2006 at 12:58

    ufff, precitane bez dychu, cely som sa pritom triasol a na okruh ma fakt nikdo nedostane!!! Jedine ak mi pozicia vlastnu motorku obutu do najmaksich slickov… 😠

  3. milan3232

    18. januára 2006 at 12:58

    Veru – ten pocit na starete – ruky sa potia, srdce tlcie ako splasene kdesi v hrdle, cely clovek sa trasie – uz aby to bolo za mnou. Stes ako vysity.Brno je dobre, Hungaroring tiez. ale fakt – domaci su blazni – na druhej strane to poznaju a su vyjazdeni.

  4. Jura

    18. januára 2006 at 13:04

    …hmmm niekedy by som určite zašiel – ešte som na okruhu nejazdil….ale mňa by predbehli asi úplne všetci – mám v hlave taký malý blok a ani bohovi povoliť…. 😕

  5. tlmic

    18. januára 2006 at 13:10

    Jura normálna vec, to ma každý, len sú ľudia ktorí to priznajú a potom je ten zbytok….. Ak máš jazdiť so strachom tak to nemá význam.

  6. Jura

    18. januára 2006 at 13:20

    skorej rešpekt by som to nazval – a mam CBčku len jednu sezónu takže zatial tak opatrnejšie – ale shadowu som pokladal až na výfuk/úchyt výfuku, úchyt stojanu a samozrejme aj stupačken 😛 , takže časom to pôjde aj s týmto kladivom 😁

  7. kalupko

    18. januára 2006 at 15:35

    Dobry, dobry clanok, nejake fotecky by to chcelo…
    Nastavajucu sezonu to chcem vyskusat aj ja… Najlepsie keby siel este niekto so mnou, takze ak tam niekto chodi, tak sa ozvite pls….

  8. banditak

    18. januára 2006 at 17:12

    no ja si odjazdim najprv par sezon po vymoloch a az potom na kvalitmy asfaltik na okruhu…
    😁
    pekny clanok, chyba foto… 🙂 😉

  9. draciatko

    18. januára 2006 at 17:42

    No aj ja to idem tento rok vyskúšať tak uvidím 😉
    Pekne napísaný článok 😉

  10. yagiza

    18. januára 2006 at 18:01

    tlmic velmi dobry clanok. nechapem ale preco ludia nie su rozdeleni do skupin podla schopnosti… zaciatocnici brzdia „profikov“ a ti zastrasuju zaciatocnikov, ktorych to pravdepodobne odradi. v anglicku je to rozdelene do skupin a su aj cele dni, ked idu len zaciatocnici a v iny den zas len profici, a su tu aj dni kde idu len zeny. plus ked som bola ja zaplatila som si aj instruktora, co je vlastne na nezaplatenie 🙂

    kolko stoji den v Brne?

  11. tlmic

    18. januára 2006 at 18:14

    yagiza tam na to nikto nepozera. Jedna 1/2 hodinka stoji 250 ceskych, co je takmer zdarma. Ale nakoniec tomu zodpoveda podla mna aj kvalita. Ak si zaplatis agenturu tak je to drahsie, ale mas to pol dna a tam je to uz podelene: zaciatocnik , pokrocily, s instruktorom atd. Klikni si http://www.automotodrombrno.com . Vsetky kolizie ktore som tam videl boli zväčša práve zdôvodu toho grupaku.
    Ale je to zazitok. Co sa tyka fotografii, nikdy som tam nemal fotak, ale tento rok sa polepsim.

  12. Jura

    19. januára 2006 at 7:03

    TLMIC – ak tam tento rok pôjdeš brnkni – skočím sa tam stebou pozrieť, prvýkrát omrknem situáciu a aj fotky ti porobím …. čoty NATO???

  13. tlmic

    19. januára 2006 at 7:13

    Jura beriem, lebo aj tak chcem vidiet to cierne kladivo na carodejnice. 😁

  14. kalupko

    19. januára 2006 at 14:35

    Tlmic: aj ja chcem ist, mna si vybeeeeer…vyber si mnaaaaaa 😁 😁

    Ale uplne vazne chlapi, az pojdete, tak dajte vediet, rad sa pripojim…

  15. bruno76

    22. januára 2006 at 11:43

    no masinu uz mam,takze tento rok idem nato aj ja.uz sa neviem dockat. 😎

  16. Faldner

    23. januára 2006 at 8:42

    dakujeme za skvely clanok. dobre citanie. tento rok to tam roztocime, ukazeme „domacim“… chichi

    na okruhu by sa mal kazdy vyblbnut a na cestach jazdit „skoro predpisovo“

  17. kuriatko

    24. januára 2006 at 2:03

    😛 pekny clanok fakt diky.. super stylistika, napatie, k veci, a keby som vsetky tie motorky poznala, tak by som si to zivo predstavovala.. 😁

  18. Majt

    8. februára 2006 at 10:32

    velmi pekny clanok 🙂
    super napisany – vtipne, vystizne…clovek ma hned predstavu, ako to tam funguje
    ja sa tam chcem tiez vybrat, bo sa musim naucit jazdit zakruty…tak som zvedavy, ako to cele dopadne 🙄

    Majt

  19. vlke

    24. marca 2006 at 20:12

    tlmic Super napisany clanok. Tento rok by som bol aj ja rad keby mi vidalo na okruh 😁 … akurat zatial nedokazem pochopit preco je to taky stres na starte?

  20. tlmic

    26. marca 2006 at 16:53

    vlke ja uz by som radsej zostal tento rok len pri tom foteni, tak ako Jura. Mam sa moc rad! Urcite kazdy zostresovany nie je, ale na niektorych to vidiet, čo je podľa mna normalna vec.

Komentuj článok

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Články užívateľov

Detský vodičský preukaz? – Iba v knihe pre deti

Publikovaný

on

By

S novou rozprávkovou knihou sa deti hravo naučia základné pravidlá cestnej premávky

Bratislava 3. novembra 2015 – Na jeseň sa skôr stmieva a kvôli rozmarom počasia sa znižuje viditeľnosť chodcov na ceste do škôlok, škôl i domov. Oplatí sa byť obozretný a dodržiavať platné pravidlá cestnej premávky. Vydavateľstvo Fortuna Libri vydáva veselú knižku pre deti o tom, ako sa majú správať na ulici, na ceste či v prostriedkoch hromadnej dopravy.

Nová knižka, ktorej vydanie podporila v rámci svojho projektu Goodyear – Bezpečná škôlka spoločnosť Goodyear Dunlop Tires Slovakia, oboznamuje deti s pravidlami bezpečného správania sa chodcov aj cyklistov v meste i na vidieku. Bohato ilustrovanými príbehmi čitateľa sprevádza psík a mačička.

So psíkom Maxom, s mačičkou Lízou a s mačiatkami Mickou a Murkom sa deti zoznámia so základnými dopravnými predpismi, ktoré ich usmernia, ako sa bezpečne správať na cestných komunikáciách. Učenie bude veselé a zábavné, takže všetky pravidlá sa do detských hlavičiek dostanú ako nič. Na konci knižky je skúšobný test a po jeho úspešnom zvládnutí deti získajú dokonca aj detský vodičský preukaz. Svoje znalosti si deti môžu spolu s rodičmi alebo s kamarátmi overiť aj pri stolovej hre, ktorá je na vnútornej strane prebalu knižky.

Autorkou novej publikácie je skúsená spisovateľka detských kníh Hana Primusová. Jej diela sa prekladajú do mnohých svetových jazykov. Knižku ilustrovala Lenka Procházková, obľúbená autorka ilustrácií v mnohých knižkách a učebniciach.

Knihu Pozor, červená! Si možno zakúpiť v klasickej distribučnej sieti kníhkupectiev, alebo v e-shope na www.fortunalibri.sk

Formát: 190 x 250 mm
Rozsah: 80 strán
Dátum vydania: 15. 9. 2015
Maloobchodná cena: 7,90 €

Niečo o autoroch:

Hana Primusová
Vyštudovala biológiu a genetiku na Prírodovedeckej fakulte UK v Prahe. Po ročnej stáži v Ústave experimentálnej medicíny opustila svet vedy a pracovala ako redaktorka vo vydavateľstvách a v časopisoch, ako publicistka, spisovateľka a scenáristka.
Je autorkou približne 30 knižiek pre dospelých a pre deti (niektoré z nich boli preložené do slovenčiny, francúzštiny, portugalčiny a holandčiny. Za knižku 100 najvýznamnejších kníh svetovej histórie získala cenu E. E. Kischa. Vo vydavateľstve Fortuna Libri vychádza už jej štvrtá kniha. Prvá bola Anička  a Adelka o dievčatku Aničke a vtáčikovi Adelke a o tom, čo všetko musí vedieť predškolák pred tým, ako pôjde do prvej triedy. Druhá s názvom Rok so psíkom a s mačičkou sú príbehy, ktoré zažijú psíček a mačička počas dvanástich mesiacov. Tretia kniha s názvom Škriatok Rozum briadok, Rok v prírode je rozprávanie o tom, čo sa deje v prírode od jari až do zimy.

Lenka Procházková
Vyštudovala Pedagogickú fakultu, odbor výtvarná výchova a český jazyk. Po jej absolvovaní učila v gymnáziu v Ústí nad Labem výtvarnú výchovu a češtinu, počas materskej dovolenky začala priateľom a známym rozdávať obrázky pre radosť a pobavenie. Keďže ohlas bol veľký, s niekoľkými priateľmi začala podnikať, nakoniec však zostala sama. Prevádzkuje predajňu Ostrov dobrej nálady v Ústí nad Labem a v Jánskych Lázňach, organizuje výtvarné kurzy Ateliér dobrej nálady a výtvarné tvorivé dielne. Je autorkou ilustrácií k mnohým knihám a učebniciam.

 

 

Continue Reading

Články užívateľov

Zábava na ľade

Publikovaný

on

By

Pomaly sme sa prehupli do druhej polovice decembra, no na tú pravú mrazivú zimu zatiaľ len čakáme. Oveľa lepšie sú na tom v severských krajinách a konkrétne vo Fínsku, kde vzniklo toto akčné video. Dvaja týpkovia na Suzuki GSX-R1000Polarise RZR900 sa evidentne dobre zabávajú, čo sa nepozdáva miestnemu „rybárovi“, ktorý si na rybačku pre istotu zobral aj zopár granátov, ktoré sa mu nakoniec celkom hodili. Či nakoniec odohnal votrelcov na dvoch a štyroch kolesách nie je známe ale vyzeralo to celkom divoko. 🙂

Continue Reading

Články užívateľov

„Motomúzeum“ Attala

Publikovaný

on

Kamaráti sa mi smejú, že som Balaton-maniak, ale minule ma jeden nachytal, že čo tam robiť, keď prší? Lebo ani sexuvať už starší človek nevládze niekoľko dní po sebe, že ano? 🙂 Turistických sprievodcov je habadej, programy, mestá, múzeá, kostoly, galérie sú dnes už aj na gúgli vo viacerých jazykoch, moderní poradcovia sú určite múdrejší, ako ja. Predsa mi napadla jedna možnosť, ktorá nie je nijak agresívne prezentovaná, ale pre motorkárov môže byť zaujímavá. A to aj keď neprší. Na jednom Guzzi-zraze som sa zoznámil s jedným Talianom, žijúcim v Maďarsku. Volá sa Roberto Finessi, má Maďarku za manželku. Pozval niekoľkých z nás k sebe, že má pár starších motoriek, ak by sme „teda akože“ mali záujem prezrieť jeho zbierku. Mali, a sánka nám padla. Mal využité všetky kúty malého pozemku a mal tam uložených okolo 150 motoriek, prakticky výhradne v nálezovom stave. Dokonca neupravoval ani kutilsky drasticky napadnuté mašinky, lebo aj tie majú svoju históriu a majú takto aj v nálezovom stave vysokú dobovo-dokumentaristickú hodnotu. Všimnite si napríklad motorku pravekého „potulného brúsiča“ na poslednej fotke. No, poklad, bola by škoda sa jej čo len dotknúť. Po ukončení prehliadky sme teda museli dať Robertovi za pravdu, nablískanými, pochromovanými, prestriekanými rádoby-originálmi sú dnes plné zbierky a zrazy veteránov. Je to síce vec pohľadu, ale tento Robertov „haraburdár“ určite stojí za tých 75 km, aká je vzdialenosť dedinky Attala od Siófoku (smer na juh, cez Dombóvár). Tak keby pršalo a navyše ste tam (nedajbože) autom, prosím. Dnes už tam tých motoriek je vraj ešte viac, v dedine sa stačí ozvať pred krčmou, že „italiano, motocyklo“ – pozná ho každý a hneď ste tam. Oficiálne to múzeum samozrejme nie je, ale má tam pri vstupe takú krabičku, tak bez váhania sme tam hádzali pri odchode po päťsto forintov (dnes cca 1,66 euro), tento starý maniak si to zaslúži. Už si ma určite nepamätá a nejaký „papi“ mu nehovorí nič, ale ak si všimne, že ste znalci a poprosíte, niektoré mašiny aj naštartuje…

"Motomúzeum" Attala

Continue Reading
Advertisement

Najčítanejšie

Partneri