Motocykel na Slovensku

1. časť – Pravda predajcu

Po rokoch praxe som neustále narážal na domnienku, že naša práca okolo motoriek je jedna veľká zábava. Či už to bolo v časopise alebo aj v ostatných zložkách tohto mini sveta zvaného MOTORKA. Postupne sa pozrieme na dealerstvá, im nadradených importérov a nakoniec na servis.
Poďme teda do sveta predajcu, jeho štátu a zákonov. Škola predajcov na motocykle neexistuje (niekoľko x-krát mnou zodpovedaná otázka) a preto je predajca skôr samorast. Je síce pravda, že obchodná škola, prípadne učenie v predajnom obore nie je na škodu, no nie je pravidlom úspechu. A tam to začína. Ideál krúženia po predajni okolo motocyklov zaniká hneď po niekoľkých dňoch. Forma je totiž taká istá ako u automobilov, len zákaznícka skupina je tak špecifická ako málo kde. A o časovej predajnej línii ani nehovoriac. Predajca je zväčša zodpovedný vedúcemu predaja a ten svojmu nadriadenému. Úloha je jasná ? predaj. Len ono to nie je všetko, Stáva sa u nás zvykom, že funkcia motocyklového predajcu je často kumulovaná inými postami. Čo bohužiaľ prináša dosť problémov.

Pozícia predajcu
Pravda predajcu. Existuje? Môže sa vám to zdať kruté, ale áno. Predajca je zodpovedný za objednávku a jej predaj. Stáva sa že základný plat predajcu je naozaj na minime, druhú časť tvoria prémie predaja ktoré zas nemajú astronomickú hodnotu. Pravda ale je, že šikovný predajca, ktorý má aj dostatok šťastia, dokáže predať a zarobiť. Ale je tu problém. Logistika je na ňom. Motocykel si na showroom objednáva u importéra. Niečo objednať môže, niečo musí či chce alebo nie. Ten mu ho dodá za určitých platobných podmienok, ktoré zahrňujú platbu ihneď, alebo určitú splatnosť, povedzme mesiac. Všetky podmienky sú rozdelené podľa značiek a predajní. Teda platí čo značka ? iná zmluva, čo dealer, iné podmienky. Ak si teda vezmeme, že náš predajca objednal motocykel a 14 dní ho nepredal, začína ho tlačiť čas. Má už len 14 dní na to, aby ho predal alebo zaplatil. Takúto vetu si dajme krát 30 až 100, podľa toho koľko má dealer bežne motocyklov na sklade. To znamená, že je nutné u predajcu predplánovať predaj na značné obdobie dopredu a tvrdo pracovať na práci so zákazníkom. Ak má nadsklad – nezarába, nepredáva – nezarába, predáva dlho stojace motocykle skladom ? nezarába. Potom si poviete, že sa musí ísť zabiť v prístupe ku zákazníkom. Áno, to je pravda. Ale nie všade. A vieme aj prečo? Je to v tom nezarába, nezarába a nezarába. Chýba preto dostatok kvalitného personálu utiekajúceho do automobilových dealerstiev.

Motorka ? sezónna záležitosť
Motocykle majú takú svojskú líniu predaja, samozrejme danú ročným obdobím. Predaj narastá v marci a pokračuje do júna, júl viac menej dokáže stagnovať a august je slabší. September narastá a vzápätí klesá októbrom, kde predaj prepadá až do februára. Nech si to berieme ako chceme, predaj funguje naozaj len 6 mesiacov v roku. To je ťažká vyhliadka nielen pre predajcu, ale aj pre majiteľa dealerstva. Ako na ten pracovný deň? Poznáme to, voláme do predajne, chceme sa objednať na servis, objednať diel, informácie o leasingu a cenu na nový model. A všetci naraz. Tak ako v zime spia medvede, tak aj predajca ? aby zvládol ten hurhaj keď sa všetci vozia a on má v kuse telefón na uchu. Sem tam aj pripočítajme, že si chceme pokecať, a on nás ako dobrého známeho nepošle preč aj keď mu stojí robota. Tak, ak si to zhrnieme ? nechceme obhajovať predajcu, že má veľa práce, veď na koniec, kto nemá. Nebudeme ani haniť zamestnávateľa že kumuluje funkcie predajcu, nakoniec aj on dosť často prerába a chce prežiť, nie skrachovať (o platobných zákutiach predajní budeme hovoriť v druhej časti). Preto je naša snaha egoistická, čo je prirodzené. A široký záber predajcu ako zákazníka nás neinteresuje. Aj tu máme pravdu. No druhá strana pri všemožnej snahe nedokáže pri svojej kumulácii funkcií zvládnuť všetko na 100%. Len málo predajní na Slovensku si dokáže platiť na každú sekciu samostatného človeka. Ani tam to nie je ideálne, no vývoj tu je. Skúsme teda pochopiť, že ten priemerný predajca v priemernej predajni musí prijať motocykel na servis, objednávať a predávať náhradné diely, riešiť garancie, predávať doplnky, riešiť problém odovzdania, vyriešiť leasing a poistenie, hlavne predávať a radiť, fungovať po telefóne a ktovie čo všetko sa prihodí ku tomu. Poznáme to v práci, povieme si, nemá to len on ? ale naša motocyklová mentalita je taká, že sme jediní a najdôležitejší. A prečo, lebo chceme jazdiť, nechceme čakať a nemôžeme na motorke ísť riešiť čokoľvek kedykoľvek. Buď to naozaj nejde alebo nás nepustí manželka, kde je dôvod jednoduchý ? zase sedíš na tej hlúpej motorke. A chceme to všetci, naraz, keď príde teplo. Príkladom nech je nám prezúvanie zimných pneumatík, ak to riešime včas ? nemáme problém. Keď tam ideme vtedy keď už sneží, a nie sme jediní ? zúrime. Preto naša pravda zákazníka končí niekde tam, kde začína pravda toho predajcu. Ten stred, to medzi, sa volá pochopenie. Obojstranné samozrejme. Je to riešenie, je to základ chápania jeden druhého. Zákazník predajcu a naopak. Zákazník je pán. To nik nezmení, ale každý kupujeme tak, že chceme zľavu ? očakávame to ako samozrejmosť. Nevieme, že import ju dealerom nedal, že majiteľ mu bude nadávať ?prečo?, že predajca je na to sám. Nechceme vedieť, že na priemernej motorke zarobí 590 ?, chceme ho aspoň o polku obrať na tej zľave…je to len a len na predajcovi. Jeho peniaze, jeho výplata. Tu on premýšľa, keď do večera chceme mať každý motoshop otvorený, že on nejazdí a vy áno. On motorkár nemôže mať v lete dovolenku, a vy áno. Je smutný? Je. Je to smutný štát tvrdých zákonov bez dodatočnej vážnosti a s priemerným ohodnotením. Je to život motocyklového predajcu.

PS:
Filozof F.A.Hayek raz napísal. Sociálna spravodlivosť neexistuje, je to utópia, začarovaný kruh…

Text: Dušan ?Campa? Lysák, foto: archív Motomedia