Porovnávací test Honda CBR1000RR Fireblade vs. Yamaha YZF-R1

Súboj titánov

Či chceme, alebo nie jednotlivé motocykle sú si stále podobnejšie a podobnejšie. Platí to predovšetkým pre superšportové motocykle, kde existujú určité obmedzenia a predpisy, ktoré už dopredu určujú niektoré parametre ako napr. presný zdvihový objem alebo minimálnu hmotnosť. Našťastie ešte sme nedospeli do fázy keď si budeme môcť vyberať síce z viacerých značiek, no viac-menej identických motocyklov. Nejaké rozdiely tu ešte sú o čom sa môžete presvedčiť v porovnávacom teste superšportových vlajkových lodí z dielne Hondy a Yamahy. Za zapožičanie Hondy CBR1000RR Fireblade a Yamahy YZF-R1 ďakujeme importérom oboch značiek, firmám Honda Slovakia, spol. s r. o. a Yama Moto SR, spol. s r. o.

Oba testované modely sú tohtoročnými novinkami. Dvojročný cyklus obnovy je neúprosný a dodržiavajú ho všetci štyria japonskí výrobcovia (ako posledná sa pridala Kawasaki). Práve Kawasaki je treťou značkou, ktorá predstavila pre tento rok nový model medzi ?litrovými? superšportami. Stačil len jeden rok a doterajší kráľ tejto kategórie Suzuki GSX-R1000 sa svojím výkonom 166 k rázom ocitol na chvoste tejto štvorice. Štandard sa opäť posunul smerom nahor a spomínaná trojica začína niekde na hodnote 170 koní, no a stále viac sa pri opise noviniek spomína veta: ?prevzaté priamo zo špeciálov MotoGP?.

Technické zhrnutie

Skôr ako sa začnem venovať samotnej jazde v krátkosti zhrniem technické vymoženosti oboch motocyklov. Na úvod začnem spoločnými prvkami. Oba motocykle sú poháňané kvapalinou chladenými radovými štvorvalcami o objeme 998 ccm. Pohonné jednotky majú toho ešte veľa spoločného, napríklad 6-stupňové prevodovky, no podstatné sú rozdiely. Honda má v porovnaní s Yamahou menšie vŕtanie a dlhší zdvih, Yamaha využíva vyšší kompresný pomer. Výkonovo je na tom lepšie Yamaha, hodnota krútiaceho momentu jednoznačne vyznieva v prospech Hondy. Oba modely používajú podobný systém vstrekovania paliva s dvojicou trysiek v každom valci. Konštrukčne podnikla radikálny krok Yamaha, valce majú pomerne ostrý sklon 40 stupňov, čo umožnilo štíhlejšiu konštrukciu rámu najmä v oblasti hlavy riadenia. Naopak Honda má o viac ako 40% väčší objem chladiča ako predchádzajúci model a znesie už v sériovom vyhotovení okruhovú záťaž.
V oblasti podvozku je to opäť veľmi podobné, oba motocykle využívajú dvojitý chrbticový rám vyrobený najmodernejšou technológiou tlakového odlievania. Rám Yamahy je vďaka spomínanému sklonu valcov štíhlejší. Najväčšie rozdiely nájdete na konštrukcii zadnej kyvnej vidlice.

Yamaha                     Honda

Honda siahla po novom systéme s názvom Uni Pro Link, ktorý mal pred dvomi rokmi premiéru na okruhoch a minulý rok sa objavil na menšej šesťstovke CBR600RR. Tlmič pruženia je o rám uchytený len na jednom mieste (dolu) a negatívne reakcie vznikajúce na tlmiči sa tak neprenášajú na rám a nemajú vplyv na jazdné vlastnosti. Yamaha taktiež siahla po dizajne zo svojho okruhového špeciálu M1, no celý systém je oveľa konvenčnejší ako na Honde. Radiálne uchytené strmene predných kotúčov sú samozrejmosťou na oboch motocykloch. Podobne aj tlmič riadenia nájdete na oboch motocykloch, no Honda ponúka revolučnú novinku v podobe elektronicky ovládaného tlmiča riadenia (HECSD), ktorý upravuje tuhosť riadenia podľa okamžitej rýchlosti. Jedným z dôležitých údajov pre túto kategóriu je aj suchá hmotnosť a tu vyhráva Yamaha v pomere 172 / 179 kg. Vďaka nízkej hmotnosti sa Yamaha môže pochváliť aj neuveriteľným pomerom hmotnosti a výkonu 172 kg / 180 k, ktorý prelomil hranicu pomeru 1/1 a vyznieva v prospech výkonu!
Samostatnou kapitolou oboch motocyklov je dizajn. To čo na prvý pohľad vyznieva tak jednoznačne v prospech Yamahy, je nakoniec vcelku vyrovnané. Oba motocykle ponúkajú atraktívny športový dizajn, no obaja výrobcovia vsadili na inú kartu. Dizajn Yamahy pôsobí divokým a agresívnym dojmom, chvíľami mám pocit, že aj na úkor funkčnosti. Na druhej strane Honda pôsobí na prvý pohľad trochu nudnejšie a naopak vzhľad prispôsobila funkčnosti. Kde však Honda jednoznačne vyhráva je dôraz kladený na detaily. Na Honde všetko má svoje miesto a nič nevyčnieva jednoducho o každý detail je postarané. Yamaha pôsobí trochu bezstarostnejšie a určite nájdete zopár miest, ktoré akoby potrebovali dokončiť. Napríklad koleno výfukového potrubia ústiace spopod kyvnej vidlice vo vás tento dojem určite vyvolá.

Rýchlo a zbesilo…

No nie je to až tak úplná pravda, ale udržať tieto motocykle aspoň v dohľade nejakých dopravných predpisov je v bežnej premávke dosť obtiažne. Našťastie s oboma som mal možnosť stráviť aj pár vzácnych chvíľ na okruhu, takže som mal možnosť vyskúšať si ich v rôznych prostrediach. Začnem posedom. Už som niekde spomínal, že posledná generácia Fireblade-u je určitým odklonom od tradície tohto modelu a Honda sa viac približuje k okruhovým replikám konkurencie. Aj preto som ani nebol prekvapený keď som sa pohodlnejšie cítil na Yamahe, nie je to veľký rozdiel, ale Yamaha bola o niečo pohodlnejšia. Naviac Yamaha je extrémne štíhla a pripomínala skôr dvojvalce z dielne Ducati ako radový štvorvalec. Podobne to bolo aj s jednotlivými páčkami a ovládačmi, na Yamahe išlo všetko veľmi zľahka bez akéhokoľvek odporu, Honda bola v tomto smere naopak o niečo ?tuhšia?. Jediným nedostatkom Yamahy bola pomerne veľká vzdialenosť medzi rukoväťou a páčkou spojky a pri dlhšej jazde ma začalo pobolievať zápästie z neustáleho načahovania za spojkou. Poďme ale k samotným jazdným vlastnostiam. Hovorí sa, že keď dvaja robia to isté, tak to nikdy nie je to isté a platí to aj v prípade týchto dvoch motocyklov. Dva prakticky totožné koncepty podvozku a pohonnej jednotky v skutočnosti totožné nie sú. V prípade motorov čísla neklamú a napriek relatívne menšiemu výkonu má Honda mierne navrch v nižších a stredných otáčkach. Všimnete si to hneď pri rozbehu, kde Yamaha na zlomok sekundy trochu zaváha, ak sa to pri 180-koňovom motore tak dá nazvať. Možno za to môže aj extrémne dlhý prvý prevodový stupeň, ktorý končí až niekde pri +150 km/h, na Honde je to ?len? +140 km/h. Je to však len chvíľkové zaváhanie a s rastúcimi otáčkami Hondu rýchlo dobehne. Honda má mierne navrch aj pri akcelerácii v stredných otáčkach na najvyšší prevodový stupeň a vysoký ?krúťak? Hondu rýchlejšie katapultuje vpred a Yamaha máličko zaostáva (v porovnaní s bežnými motorkami je to stále viac ako dosť). Tento údaj je dôležitý najmä pre bežnú premávku kde často dochádza k akcelerácii na ?šestke? najmä pri predbiehacích manévroch. Yamaha jednoducho obľubuje vyššie otáčky a dokáže potiahnuť dlhšie ako Honda. Na okruhu však hádžete toto všetko za hlavu, nakoniec tu sú rozdiely medzi oboma motormi veľmi malé a dôležitú rolu hrá podvozok. Aj v tomto prípade je ťažké obom motocyklom niečo vyčítať a na okruhu sa oba cítia ako doma. V porovnaní s Yamahou však ovládanie Hondy je o trochu ťažšie, neviem či to má na svedomí tlmič riadenia, ale Yamaha ide do zákrut úplne ľahučkou bez najmenšieho odporu, Honda ide možno o trochu ťažšie, no s mimoriadnou istotou a pocitom rezervy. Svoje zohráva aj ergonómia oboch motocyklov a na štíhlej Yamahe sa dá oveľa ľahšie pohybovať ako na Honde. Na okruhu ukáže svoju ?pravú tvár? aj pruženie a mierne navrch má Yamaha, Honda je predsa len trochu mäkká a potrebovala by pritvrdiť. Radiálne brzdy sú na oboch motocykloch vynikajúce a s narastajúcou rýchlosťou priamo úmerne narastá aj istota a najmä Honda dokáže v extrémnych situáciách doslova divy.

Yamaha                     Honda

Fakt je, že u oboch strojov klady vysoko prevyšovali nedostatky a v prípade Hondy až na tvrdú a necitlivú zadnú brzdu, relatívne širokú nádrž, tuhšie ovládanie nie je čo vyčítať. Podobne aj Yamaha až na príliš vzdialenú páčku spojky, trčiacim kolenom výfuku, ?začmudením? koncovým svetlom a dosť ťažko nastaviteľnými zrkadlami nemá veľa nedostatkov, no tu treba ešte spomenúť ?horúce sedlo?. Popod sedlo vedený výfuk je síce efektný, no po pár minútach jazdy sa dosť zahreje a zvýšená teplota sa prenáša na vaše sedacie svalstvo.

Záver

V posledných rokoch mi v ?litrovej? kategórii boli bližšie superšportové dvojvalce, ktoré možno mali o pár koníkov menej, ale boli štíhlejšie, obratnejšie a lepšie pripravené pre jazdu na okruhu. No to čo sa podarilo Honde a Yamahe, no a nakoniec aj Kawasaki a Suzuki zatieňuje aj exkluzívne dvojvalce. Skok v ovládaní a výkone je citeľný. Platí to aj pre oba testované motocykle. Vybrať si medzi nimi nie je jednoduché, pretože oba motocykle sú vynikajúce a spokojný by som bol s obidvoma. No pretože si musím vybrať, tak by som siahol po Yamahe YZF-R1. Sexy, štíhla a ľahko ovládateľná Yamaha napriek pár nedostatkom zanechala vo mne o niečo lepší dojem ako nový Fireblade.

Yamaha                     Honda

Technické parametre:

Honda CBR1000RR Fireblade

Cena: 529 900,- Sk v 2004

Yamaha YZF-R1

Cena: 516 764,- Sk v 2004

Text: M. Tamáši
Foto: autor a V. Brniak

Článok je vlastníctvom MOTOMEDIA agency ? ZDRUŽENIE Vydavateľ motocyklového časopisu MOTOMAGAZÍN