S Čezetou do Kazaschstanu II. diel (online)

Náš externý spolupracovník a zároveň veľký cestovateľ Vojta Hlásný s jeho motocyklom ČZ 250/485 sa nám opäť ozval a prináša najnovšie zážitky z jeho cesty do Kazachstanu. Momentálne prechádza Gruzínskom a pokračuje smerom na Kaukaz…

=================================================

Tureckom…
V Turecku tento rok nieje žiadna významná zastávka. Chcel by som tu ale nájsť motocykel ČZ 250/485, exportný model, väčšina z nich sa vyviezla do Iraku, Turecka, Egypta a niekoľko do Anglicka. Kúpiť a poslať domov do zbierky. Ale ani rôzne Jawy, ktoré sa v Turecku vyrábali, by neboli na zahodenie. Začínam hľadať už v európskej časti Turecka, hneď za Edirne schádzam z diaľnice, prechádzam mestečká a pýtam sa ľudí. Hľadanie je ale bez úspechov, občas mi niekto dá falošné nádeje, ale inak nič. Večer 13. 8. 2010 prichádzam do mesta Corlu. Motám sa mestom, stále stojím v upchatých križovatkách. Na jednej z križovatiek predo mnou prešlo nejaké špinavé, jednostopové vozidlo, pofarbené a s prídavným závesným zariadením na vlek. Neomylne som hneď spoznal ČZ 350/472.6. Motocykel rýchlo dobehnem, predídem a zastavím. Hovorím si, že majiteľ tejto ČZ niekde musí kupovať diely a tam, kde ich kupuje, musia vedieť kde je aká Jawa, alebo ČZ.

Vodič je veľmi ochotný, odprevádza ma do štvrti plnej dielní a obchodov s náhradnými dielmi. Na československé motocykle tu ale nič nemajú a už vôbec nik nevie, kde by sa dala zohnať celá motorka. Nič neplať, hovorím si, že pôjdem ďalej. Za jazdy som cítil, že zadné koleso nieje úplne v poriadku, tak ho chcem obzrieť. Opäť sú zničené ložiská v náboji a následne sa úplne ohobľovali brzdové pakne. Konečne som ale s istotou prišiel na príčinu problémov ložísk. Ako zlepšovák som si nechal urobiť oceľovú vložku do ktorej sa potom nalisovali ložiská. Našťastie mám predné koleso pripravené tak, aby ho bolo možné dať aj dozadu. Zadné koleso dávam ako-tak dokopy a montujem ho na predok. Ešte je potrebné niečo urobiť s obrúsenými brzdovými pakňami. Našťastie som bol predvídavý a v Rumunsku som kúpil celý brzdový set… Večer spím na pumpe za mestom.
_______________________________________________________

Cez Istanbul smerom do Gruzínska
Nasledujúci deň prechádzam Istanbul. Minule som vždy úžiny do Ázie preplával, tento rok pre zmenu skúsim most. V Turecku sa platí za diaľnice mýto. Kúsok za Istanbulom som uvidel dieru v plote, ktorý sa tiahne pozdĺž diaľnice, zaspomínal som si a zopakoval útek z diaľnice v Taliansku :-). Za Istanbulom pokračujem smerom na Duze a Zondunlag. Medzi Zondulagom a Bartinom vedie cesta horami. Cesta je po oprave, čo v Turecku znamená, že na zvažujúcej sa ceste je tak silná vrstva kamennej drte, že asfalt nieje vidno. Večer sa idem spýtať na spanie do hotela v meste Caycvuma. Hotel je to celkom luxusný. Úplne najlacnejšia izba stojí cca 32 Eur. Hovorím si, že je to pre mňa moc, na čo mi ponúka ešte lacnejšiu za cca 18 Eur. Nieje moc iných možností, kde nocovať. V tú chvíľu ide okolo majiteľ hotela a pýta sa recepčného, kde budem spať. „Tak veľký chlap v takej malej izbe?!“ Diví sa. Za tých 18 Eur dostávam priestrannú, plne vybavenú izbu, večeru, na raňajky švédsky stôl, hotelový bazén a ešte mi v hotelovej čistiarni oprali bielizeň. Recepčného otec navyše obchoduje s motocyklami, doma má dva kusy ČZ 175/450 s motorom z Jawy 250/559. Pokračujem pozdĺž pobrežia ďalej na východ. Cesty vedú horami, dosť sa krútia. Nedá sa ísť rýchlo. Na ceste je nenápadný štrk, prechádzajú sa tu kravy, osle, kone, psi, na vozovke je opäť silná vrstva štrku striedaná s horúcim, mäkkým asfaltom. Ten potom prácne benzínom dostávam z blatníku, kolies, teleskopov, predného svetla, motora, topánok…
_______________________________________________________

Relaxačný večer
Dňa 17. 8. Večer vchádzam do Trabzonu. Je to posledné veľkomesto pred Gruzínskom. Našiel som tu obchod s dielmi na Jawy. Mne sa ale nič nehodí. Pýtam sa na ČZ 250/485, predavač v obchode si myslí, že som blázon. Nasledujúci deň má byť relaxačný. Chcem urobiť len najnutnejšiu údržbu, potom sa prejsť po meste a vykúpať sa v mori. Nakoniec sa údržba trošku natiahla a relaxačný deň sa zmenil na relaxačný večer. Stíham aspoň navštíviť starý arménsky kláštor. 19. 8. prekračujem hranice do Gruzínska. Víza sem nie sú potrebné a colníci sú v pohode. Hneď za hranicou je obrovská pláž obsypaná ľuďmi. Zastavujem v letovisku Gonio. Večer si obzerám najstaršiu pevnosť v Gruzínsku, ktorej počiatky siahajú do dôb rímskych. Druhý deň ráno sa idem konečne vykúpať do mora. Voda je super, teplá, čistučká. Ale asi po 4 minútach som zistil, že v mori sa nič nedeje a je to nuda. Sadám na mašinu a idem na sever, na Kaukaz.
_______________________________________________________

Gruzínsko a 150 km za 7 hodín
Gruzínci, s ktorými som sa v Gonio bavil mi radili, aby som navštívil horskú oblasť na hranici s Ruskom zvaná Svaneti. Jeho centrum je Mestia. Míňam mesto Zugdidi a mestečko Dzvari. Za ním sa údolím niekoľko desiatok kilometrov tiahne priehrada a obklopujúca vodnú nádrž. Pozdĺž nej sa ale cesta rapídne zhoršuje. Vo finále idem úsek dlhý 150 km 7 hodín. Tesne pred zotmením ma predchádza auto a zastavuje ma. Posádka mi ponúka nocľah v dedinke Cuberi. Je to len malá zachádzka a iných možností moc nieje, preto pozvanie prijímam. Večer dostávam bohatú večeru, pijeme gruzínske víno. Ráno pokračujem do Mestie.

=================================================

S Čezetou do Kazaschstanu I. diel si môžete prečítať tu: [linka]

=================================================

Zážitky z ciest Vojtu Hlásneho vám prinesieme v ďalšom pokračovaní už čoskoro.

S Čezetou do Kazaschstanu II. diel (online)