S Čezetou do Kazaschstanu III. diel (online)

Vojta Hlásný nám už po tretí krát prináša nové zážitky na jeho ceste do Kazachstanu. Verná spoločníčka ČZ 250/485 mu už znova pripravila nemalé starosti a na svojej ceste získal množstvo nových zážitkov. Viac ale v jeho článku…

=================================================

Opäť problémy
Asi 7 km pred Mestiou mi dochádza benzín. Prvé okoloidúce auto, ako inak než žigulák zastavuje a majiteľ vymyslí, ako vytiahnuť z nádrže benzín. V kanistru nemá, hadicu so sebou taktiež nevozí. Po chvíli pri nás zastavuje Uazik. Benzín nemá, ale v nákladnom priestore má náhodou dutú lemovaciu gumu do dverí. Po Uaziku zatarasil cestu meganákladiak Kraz. Ten so sebou hadicu už mal. Išlo o mix betónu a ja som si na miešačke všimol nenápadnú malú tabuľku s nápisom ZTS Sabinov. Nikto z prítomných šoférov sa nemal k odjazdu, všetci mali zábavu z toho, ako tu jednému Čechovi na starej Čezete, z ktorej niekoľko kilometrov späť odpadlo predné svetlo, došiel benzín. Medzitým prichádzajú ďalšie autá, ktoré pre betónový mix už nemohli prejsť a čoskoro to tam vyzeralo, ako na zraze retro vozidiel. Zmieňovaný mix vozil betón na výstavbu cesty. Miestni stavajú cestu tak, že natiahnu z dosiek šalovanie, položia betonárske siete, zalejú betón, strhnú presnú rovinu lát a je to.
_______________________________________________________

Mestia
Už z diaľky je vidieť dominanty Mestie – vysoké obytné kamenné veže. Kedysi tu nebolo iných stavieb, ako práve týchto štvorhranných veží. Horali ich stavali od ranného stredoveku až do 17. storočia. Ak prišiel zo severu nepriateľ, ľudia sa uchýlili do veže a počkali na zimu, kým cudzinci odtiahli preč. Späť sa mi po rovnakej ceste nechce. Z miestneho letiska do mesta Rustavi lieta zhruba 2x do týždňa lietadlo, tak sa zahrávam s myšlienkou, že by sme sa s Čezetou preleteli. Moje plány však zhatil šéf letiska, o mojej motorke povedal, že je to nebezpečný náklad. V Mestii sú mraky turistov, väčšina z nich sa vydáva na pešie túry na okolité kaukazské hrebene. V mestečku je preto čulý stavebný ruch a ceny v obchodoch a hoteloch sú prispôsobené turistom. Ja sa ubytujem, ako sa tu hovorí „na kvartire“, teda u miestnych obyvateľov. Ten deň je všade na uliciach rušno, zisťujem, že tu večer začína hudobný festival. To si nemôžem nechať ujsť a večer sa tam idem pozrieť. Z počiatku hrajú folklórne skupiny, zaujímavé je vystúpenie dievčenského speváckeho súboru. V neskorších hodinách hrá gruzínska popová skupina. Druhý deň odpočívam, robím si poriadok vo veciach a idem si prehliadnuť múzeum. K ceste som pripravený až popoludní a radšej odsúvam odjazd na ďalší deň, pretože cesta do nížiny trvá po miestnych komunikáciách niekoľko hodín.
_______________________________________________________

Gori a Stalinov záchod
Ďalšou zastávkou v Gruzínsku je Gori. Sem som sa vyložene tešil. V tomto mestečku sa totiž narodil Stalin a práve tu sa nachádza jeho slávne múzeum. Na širokom Stalinovom bulváre sa priamo v čele nachádza neprehliadnuteľná monumentálna budova. Pred samotným múzeom stojí dom kde Stalin, ako ešte neškodné dieťa prežil niekoľko rokov. Nad rodným domčekom je postavená strecha. Na návštevníka múzea hneď od vchodu dýcha zvláštna atmosféra, oproti vchodu je široké schodisko s červeným kobercom osvietené obrovským lustrom a na schodisku stojí Stalinova socha v nadživotnej veľkosti. Sprievodkyňa v múzeu rozpráva so zaujatím o živote generalissima, pričom na koniec utrúsi vetu v tom zmysle, že niektorí ľudia si dnes myslia, že Stalin nebol dobrý človek. Zrejme najzaujímavejším je slávny pancierový vagón, ktorým jazdil Josif všade možne po svete, mimo iné na mierové konferencie, pretože sa bál, že v lietadle by ho niekto zostrelil. A práve vo vagónu som ulovil cennú fotografiu, fotografiu Stalinovho osobného záchodu.
_______________________________________________________

Tbilisi
Na ceste do Tbilisi navštevujem Mzkheti. Malé mestečko bývalo hlavným mestom Gruzínska a nachádza sa tu najstarší kresťanský chrám v Gruzínsku. A práve v Mzkheti stretácam úplne náhodou mojich známych, u ktorých som spal na ceste do Mestie. Pozývajú ma na omšu, tak sa idem pre zaujímavosť pozrieť. Naše stretnutie berú, ako osudové a presvedčujú ma, že by som sa mal nechať pokrstiť, ako pravoslávny. V Tbilisi spím prvú noc v byte mojich známych, ďalšiu noc v hoteli. Samotné hlavné mesto Gruzínska ma ničím príliš nezaujalo. Chcel som sa tu prejsť lanovkou, ale nefunguje a všade inzerované archeologické múzeum je v prestavbe. V Tbilisi som do tretice spoznal mojich známych. Počas cesty Gruzínskom som si povedal, že by som sa mohol ešte pozrieť do Arménska. Namiesto smeru na Baku vyrážam teda na Jerevan. Na ceste navštevujem kláštor David Garedzo. Dodnes tam žijú mnísi na hranici s Azerbajdžanom v celách vytesaných do skaly. Z kláštora vyrážam už rovno do Jerevanu. Do hlavného mesta Arménska prichádzam za tmy. V parku sa pýtam na lacné spanie. Jedna babička, ktorá tu žobre, aby si prilepšila k dôchodku ma nakoniec pozýva k sebe domov. Stojí ma to jednu bombu zemného plynu. Jej byt je naozaj núdzou a nechávam jej tu aj trochu jedla. Druhý deň sa poobzerám po lepšom bývaní. Prechádzam sa po meste, dopoludnia prejdem bazár, kde sa dá kúpiť všetko od ložísk cez samovary a koberce až po pipety. Pri prehliadke jedného stánku s vyznamenaniami mi predavač dal odznak „Majster“, ktorý dostávali motorkári v sovietskom období Zväzarm, ako darček motorkára motorkárovi. Kedysi tiež jazdil na motorkách a krosovú verziu ČZ si veľmi dobre pamätá. Hľadanie po ČZ, či súťažných Jawách v Jerevane je však neúspešné. Popoludní stretávam motorkára, čo je v Arménsku celkom neobvyklý jav. Je to veterán z Azerjbajdžansko-arménskej vojny a teraz sa živí, ako umelec. Zo súčiastok áut, či motocyklov dokáže vytvoriť sochy, niekedy aj pohybujúce sa, alebo plniace užitočnú funkciu. Ďalší deň navštevujem múzeum genocídy. Je venované genocíde 1,5 miliónu Arménov, ktorú spravili Turci v roku 1915 a dodnes ju popierajú…

=================================================

S Čezetou do Kazaschstanu I. diel si môžete prečítať tu: [linka]
S Čezetou do Kazaschstanu II. diel si môžete prečítať tu: [linka]

=================================================

Zážitky z ciest Vojtu Hlásneho vám prinesieme v ďalšom pokračovaní už čoskoro.

S Čezetou do Kazaschstanu III. diel (online)