Stvorená pre diaľky – Test Yamaha XT1200Z Super Ténéré

Oči mi spaľuje slnko, ústa mám plné prachu, na tachometri ledva rozoznávam rýchlosť, ale idem na trojcifernú. Jedna skala – vyhýbam sa, druhá skala – vyhýbam sa, tretia – nevyhnem sa, skočím. Dopadnem a pokračujem svojou trojcifernou. Ach to slnko, prach, piesok… „Amisko nespi, tu máš kľúče a bež ju vyskúšať.“ Koho, čo, prečo??? No predsa Yamahu XT1200Z Super Ténéré.

Mnohým z nás v časoch Dakaru (to sa ešte jazdilo naozaj v Dakare), zdobili steny nad posteľou plagáty s dakarskými špeciálmi vo farbách cigaretových gigantov, japonské a európske značky sa drali na špicu a medzi nimi nechýbala ani Yamaha. Začínala sa éra cestovných endúr, a preto sa každý výrobca snažil zo slávy tejto naozaj náročnej súťaže vyťažiť predajné čísla aj medzi civilnými jazdcami. Na cestách sa objavovalo čoraz viac „sloníkov“ a s nimi aj Yamaha Super Ténéré, vývoj ale ide ďalej a výrobcovia stáli pred novými výzvami, a hlavne očakávaniami svojich zákazníkov, ktorým už niekdajšie silné sedemstopäťdesiatky nestačili. Kubatúry a výkony išli hore, upravoval sa dizajn, „fejsliftovalo“ sa, no majitelia „supertenériek“ ostávali smutní, lebo im tri ladičky v kruhu neponúkali ani „fejslift“, ani väčšiu kubatúru, ani modernejší motor, a tak sa tí nedočkavejší posadili na TDM (to ale nie je to pravé orechové) a tí verní svoje „tenerky“ vynovovali, vylepšovali, leštili a rozmýšľali nad budúcnosťou. Doslova o päť dvanásť sa ale objavila zaujímavá Berber-Touareg reklamná kampaň Yamahy, ktorá síce na jednej strane ukázala akým smerom pôjde jej novinka Super Ténéré 1200, no na druhej ponechala fanúšikov stáť s otvorenými ústami hľadiac na dvojicu svetiel z reklamy a na dlhú dobu len domýšľajúc si zvyšok pripravovanej novinky. Aj ja som stál v rade zvedavcov a čakal som čo to zlezie z pásov sériovej výroby. Dočkali sme sa. Ja osobne som ale sklamaný z predstavenia nebol a už som len čakal, kedy si ju budem môcť vyskúšať.

Prvé dotyky
Na prevezenie som mal možnosť vyskúšať si hneď dve farebné verzie. Prvou bola čierna, na ktorej som zdolal cez 650 km slovenských ciest v okolí Banskej Štiavnice. Druhou bola slávna modro-strieborná a na nej sme s ľadvinkou (zapísanou v mojom techničáku ;-)) prešli cez 1 250 km na Kysuciach a Orave za necelé dva dni. Ak to zhrniem hneď v úvode, boli to nádherné štyri dni a 1 900 km v sedle týchto krásnych noviniek, ktoré vo mne skutočne zanechali nezabudnuteľný dojem. Hovorieva sa, že ak vám s odstupom času z niečoho ostanú len dobré dojmy a prípadné zlé skúsenosti si len s námahou vybavujete z pamäte, tak ste mali skúsenosť so skvelou vecou a toto pravidlo sa dá uplatniť na čokoľvek. A preto si vždy po nejakom teste nechám chvíľu na premýšľanie a nevrhám sa hneď do prepisovania dojmov. Yamaha je skutočne dobrá, a aj napriek tomu, že jej k dokonalosti čo to chýba, je toho chýbajúceho menej ako toho, čo vám v skutočnosti ponúka. Mne učarovala modrá verzia. Čierna farba je elegantná a nedá sa s ňou na motocykli nič pokaziť, no v prípade Ténéré jej opticky uberá, a tým, že sa v čiernej strácajú jej „macaté“ členité kapotáže, ktoré naopak pri kombinácii modrej nádrže so striebornými bokmi vynikli a opticky z nej robili naozaj veľkú motorku.

Po naštartovaní
Beriem do ruky kľúče, zapínam a prezriem si úvodné farebné predstavenie budíkov (pôsobivé). Palubovka je prehľadná, no pôsobí na môj vkus až moc futuristicky. Podstatné údaje sú dobre čitateľné a tie nepodstatné si skontrolujete aj po zastavení. Palubný počítač ponúka štandardné údaje, no našiel som v ňom aj zaujímavú novinku, dojazd na tzv. liter paliva. Tento údaj ma zo začiatku dosť miatol a začínal som mať pocit, že som narazil na motorku s najvyššou priemernou spotrebou, no až keď som si všimol, že sa mi snaží vlastne len inak ukazovať spotrebu a prepol som si ho do normálneho režimu zobrazovania (spotreba na 100 km) uvedomil som si, že v kategórii 12-tkových cestovných endúr má práve naopak najnižšiu spotrebu. Počas 1 900 km som sa so spotrebou pohyboval medzi 4,2 l až 5,5 l na 100 km, a to som jej 110 koní miestami naozaj slušne preháňal. Trocha mi ale chýbalo ovládanie palubného počítača z riadidiel, a preto som radšej naťahovanie ľavačky po dvoch tlačidlách na budíkoch minimalizoval (dosť to odpútavalo pozornosť). Na prístrojovej doske sa nachádzalo z boku ešte jedno tlačidlo na prepínanie medzi trakčnými režimami prípadne ich plnom vypnutí. Pravým palcom si môžete prepínať medzi dvomi jazdnými režimami. Touring je pokojný turistický režim, ktorého vlastnosti oceníte aj v stredne ťažkom teréne, kedy je motorka pokojnejšia a máte ju plne pod kontrolou, naopak režim šport vás po potiahnutí plynu slušne vystrelí dopredu a umožní vám využívať športový potenciál 1 199 kubíkového štvorventilového radového dvojvalca. Pointa v prepínaní režimov spočíva v tom, že vám riadiaca jednotka rozdielne reaguje na reakcie plynu, kedy pri Touringu aj plné potiahnutie zápästia zredukuje na pokojné dávkovanie výkonu, čo pocitovo pôsobí akoby motor spal a neskoro reagoval, no je to len pocit. Aj s Touringom sa dá jazdiť svižne, no treba si na to zvyknúť. Pri športe potom dávkuje okamžite čo sa, samozrejme, prejaví aj na spotrebe. Pocitovo najslabším článkom motorky je správanie sa radového dvojvalca. Jeho zvukový prejav a miestami nepríjemné vibrácie mi spočiatku vyvolávali vrásky na čele, no postupom kilometrov som si na jeho správanie zvykol a prestal ho vnímať ako nedostatok „tenerky“. Počas jazdy pracoval dobre a aj „blázniť“ sa s ním dalo celkom slušne. Šesťstupňová prevodovka pracovala bez protestov a presne. Ukazovateľ zaradeného stupňa by sa však hodil.

Podvozok a jazda
Na ceste (akejkoľvek) sa „tenerka“ správala sebaisto a po pár kilometroch ste jej začali veriť aj vy a čo zákruta to razantnejší prejazd. Jazda v kopcoch je s ňou naozaj paráda a vy s ňou máte chuť jazdiť serpentíny nepretržite. Napriek vyššej váhe a robustnej konštrukcii máte pocit akoby ste sedeli na športovom naháči a dovoľujete si s ňou viac než by ste čakali, a to aj v teréne či na rozostavanej inak uzavretej ceste v prestavbe. Nastaviteľný predok aj zadok vám umožní vyladiť si ju podľa potreby a či už idete sám, alebo so spolujazdcom nestrácate pocit komfortu. Sedlo je dvojdielne a jeho výšku si môžete nastaviť na 845 alebo 870 cm. Stačí len vybrať podložku spod sedla a máte nižší posed. Za obrovskou 23-litrovou plechovou nádržou (konečne som mohol vytiahnuť zo skrine magnetické tankvaky) sa sedí pohodlne a či už po sediačky alebo „na stojáka“ sa „tenerka“ riadi presne a s prehľadom. V kombinácii s citlivými a fakt účinnými brzdami sa dobre manévruje aj v pomalých rýchlostiach a technicky náročnejších úsekoch alebo v bežnej hustej mestskej premávke. Naopak pri vyšších rýchlostiach na rovnom úseku má vzhľadom na kratší rázvor tendenciu jemne sa vlniť, no na tento fakt vás skôr upozornia vaši parťáci pri výjazde, pretože vy si to pri riadení ani nevšimnete. Faktom však ostáva, že sa občas zavlní, hlavne ak máte podvozok nastavený na mäkko. Prašné cesty, náročnejšie lesné zvážnice ako aj štrk na ceste zvládnete bez komplikácií a s motorkou to nezamáva. Cestu na Hodrušu a Vyhne som si užil najlepšie práve na Yamahe, a to tieto úseky cestou cez túto lokalitu nikdy nevynechám a priznám sa, že najistejšie som sa cítil práve na Ténéré. Kombinácia trakčnej kontroly, dobrého podvozku a silných bŕzd s ABS vás nechajú chladných aj v miestach, kedy ste inak zbystrili pozornosť a mnohokrát si krízovku ani neuvedomíte, pretože ju mašina zvládne za vás, čo sa mne na nej najviac páčilo.

Dizajn a doplnky
Motorka si pomenovanie veľké cestovné enduro naozaj zaslúži. Je veľká, ponúka vysoké zdvihy, vypletané kolesá s prakticky riešeným výpletom, napriek modernosti letmého uchytenia kolesa v kombinácii s kardanom sa Yamaha ubrala cestou obojstranného uchytenia zadného kolesa a určite vie prečo. Zadná kyvka je tuhá a kardan pracuje ako má. Kolesá využívajú štandardné rozmery typické pre veľké cestovné endurá, a tak si okrem turistických pneumatík môžete dopriať aj štuple na jazdy mimo asfalt. V sérii máte pri kúpe na riadidlách chrániče rúk a 12 V zásuvku dobre dostupnú vpredu na palubovke (funguje však len pri zapnutom zapaľovaní) ak vám to však nestačí a chystáte sa ju vetrať na dlhších výjazdoch, máte možnosť si dokúpiť sadu doplnkových deflektorov, vyšší turistický štít, ktorý sa určite hodí, lebo za pôvodným to dosť fúka na hlavu, hlavne ak máte viac ako 180 cm, v Afrike to ale určite oceníte ;-). Inak ale aerodynamika kapotáží chráni dostatočne vaše telo a po lejaku aký sme absolvovali s partiou som si užíval sucha pod bundou a nohavicami. Ďalej je možné dokúpiť prídavné hmlové svetlá, prípadne sadu originálnych hliníkovo-plastových kufrov Yamaha, ktoré len navešiate na predpripravené úchyty na motorke. Mne osobne sa tie originály nepáčia, hlavne kvôli ťažkopádnemu zamykaniu a nepraktickej vnútornej konštrukcii. Sú dosť úzke a zvnútra sú kvôli spevneniu rebrované, čo dosť komplikuje ich nakladanie, a hlavne ak používate tašky do kufrov, tak vyberanie naplnenej tašky je pôrod. Inak sú dizajnovo celkom vydarené. Rovnako, ako si dali dizajnéri záležať na kapotáži či palubnej prístrojovke, alebo niekedy tak zabúdanom detaile ako sú stúpačky spolujazdca. Tu naozaj pôsobia nádherne a v kombinácii s futuristickou, inak hnusne tichou, koncovkou výfuku, tvoria pekný celok. Stúpačky mi na komfortné enduro prišli až moc úzke, no tu sa myslelo aj na mimoasfaltové využitie, a tak po odlúpnutí gumených vložiek získate plnohodnotné offroadové stúpačky, ktoré tak efektívne ničia naše podrážky na čižmách. Ďalej je možné vymeniť plastový kryt motora za hliníkový.

Čo na záver?
Je skvelá, jazdí ešte lepšie ako vyzerá a za svoje enduro gény, ktoré má od predkov sa nemusí hanbiť a vyrovná sa ktorémukoľvek cestovnému enduru vo svojej kategórii, skromne si dovolím tvrdiť, že má aj navrch, hlavne vďaka dobrému rozloženiu váhy a pohodlnému a presnému ovládaniu.

Yamaha XT1200Z Super Ténéré

Cena: 14 390 Eur
Motor: 1 199 ccm, DOHC, 8 ventilov, R2
Výkon: 110 k pri 7 250 ot./min.
Krútiaci moment: 114 Nm pri 6 000 ot./min.
Prevodovka: 6-stupňová, kardanový hriadeľ
Rozmery (D x Š x V): 2 250 x 980 x 1 410 mm
Rám: priehradový pozváraný z oceľových rúrok
Hmotnosť: 261 kg (prevádzková)
Rázvor: 1 540 mm
Výška sedla: 845 – 870 mm
Objem palivovej nádrže: 23 l
Pneu: vpredu: 110/80-19, vzadu: 150/70 – 17

+ – Vynikajúci podvozok a geometria, fantastické jazdné vlastnosti, slušný výkon motora, spoľahlivé brzdy, neobvykle nízka spotreba, vydarený dizajn, bohatá doplnková výbava
– chrchlavý sprievodný prejav motora, neaktívna 12V zásuvka pri vypnutom zapaľovaní, jemné vlnenie pri vyšších diaľničných presunoch, nešťastné zamykanie kufrov a balenie do nich

Motocykel na test zapožičal: Yamaha Motor Middle Europe B. V., CZ

Text: Bohdan „Amis“ Cichacký, foto: Miro Tamáši

Článok bol publikovaný v časopise Motomagazín 10/2011 Janka

Stvorená pre diaľky – Test Yamaha XT1200Z Super Ténéré